Tag: Slanské vrchy

24/10/2019 / / Blog

Vartáši (po šarišsky Vartaše) je pôvodný názov pre skalné útvary nachádzajúce sa na hlavnom hrebeni Slanských vrchov v blízkosti Hanušovského sedla. Pozostávajú z niekoľkých väčších samostatných skál. Okrem dominantnej Obrej skaly sú tu osamotené skalné ihly a vežičky, jedna dvojica sa vzájomne podopiera a vytvára tak nepravé skalné okno. Najkrajšia je skala pripomínajúca ľudskú postavu od pása. Vidieť hruď s plecami, krásne sformovanú hlavu s čelom, nosom, ústami a bradou. Celkovo pripomína táto postava kamenné sochy Moai na Veľkonočnom ostrove. K názvu týchto skalných útvarov sa viaže legenda: “Skántrili ste mojich verných vlčích vartášov z Lysej! Od tejto chvíle vaše…

Keď som sa v zime vybral na bežkách z Herlianskeho sedla ku skalám pod Pariakovou, rozmýšľal som nad tým, žeby sa mi v tejto oblasti mohlo dobre behať. Táto spevnená lesná cesta dlhá 4 km (od Herlianskeho sedla ku skalám) nastúpa len 200 m a mohla by byť dobrou návratovou cestou pri behu na Makovicu. Pomocou freemap.sk som si naplánoval trasu, ktorou by som mohol bežať. Jej začiatok (a zároveň koniec) bol na Herlianskom sedle. Zo sedla trasa pokračovala po červenej hrebeňovke smerom na sever cez Vyžník až na Makovicu. Z Makovice späť po rázcestie s modrou turistickou značkou, po…

Zvyšky hrádku Bodoň 868 m. sa nachádzajú v lesoch juhozápadne od obce Zlatá Baňa, resp. severovýchodne nad obcou Lesíček. Zvyšky hrádku stoja na andezitovej plošine, na okraji ktorej je väčšia pravidelná vyvýšenina, stopa po obvodovom opevnení. Stopy po kamennej veži sú v najvyššej časti plošiny a ešte dnes je čitateľný jej kruhový pôdorys. Iné stopy po murovaných objektoch na plošine nie sú, ale podľa dispozície sa predpokladá, že na plošine boli drevené obytné aj hospodárske objekty. [wikipedia]. K hrádku vedie zo sedla Temný les 666 m. a z obce Abranovce žltá turistická značka. Najrýchlejšia cesta (vhodná aj pre cyklistov) je…

12/05/2019 / / Sightseeing

Svinica je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie. Najvýznamnejšou pamiatkou tejto obce je románsko-gotický kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi pôvodne z polovice 12. storočia. Osídlenie obce je veľmi staré, najstaršie archeologické nálezy pochádzajú z mladšej doby kamennej ( neolit – 4.500 rokov p.n. l.) z lokality Čontoše. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1276. Obec patrila Omodejovcom, panstvu hradu Füzér. V roku 1454 sa spomína ako mestečko s mýtom, v. r. 1601 patrila panstvu Trebišov Na VKÚ mape č. 117 Slanské vrchy – Dargov som sa na zadnej strane mapy o tejto obci dočítal, že na neďalekom zalesnenom kopci Várhegy by…

Slanské vrchy ukrývajú popri notoricky známych turistických lokalitách ako Šimonka, Dubník, Makovica, Herľany či Rankovské skaly aj miesta, ktoré sú menej navštevované, vďaka čomu si zachovali svoju pôvodnú podobu, nepoznačenú množstvom turistov. Jedným z týchto miest je aj Zapikan, resp. Zapikanova chyža. Táto malá roklina sa nachádza vo východnej časti Slanských vrchov, približne 1 hod chôdze z obce Davidov západným smerom. Roklina je budovaná pyroklastikami andezitového stratovulkánu Strechový vrch, v ktorých Komorský potok na krátkom úseku vytvoril veľmi pekné terénne zárezy a kaskády so strmými svahmi a skalnatými stenami. Lokalita dostala meno vraj po zbojníkovi, ktorý sa v nej podľa…

Po včerajšom skitouringu na Zbojnícku skalu cez Čiernu horu (1073 m) som sa rozhodol, že sa do tých miest vrátim, tentokrát však z opačnej strany, cez Hanušovské sedlo (836 m). Dostať sa do Hanušovského sedla som pôvodne plánoval zo zastávky Sigord, Racová modrou t.z. cez Štavicu (540 m) a Chatu Frička (837 m), ale na poslednú chvíľu som zmenil plán a vybral som sa popri potoku Malá Delňa neznačenou dolinou zo zastávky Sigord, Chaty cez Chatu Koľoroš. Na mape som si totiž doma pozeral západné a severozápadné svahy hlavného hrebeňa práve v oblasti Čiernej hory a chcel som ich pozrieť…

Na internete som našiel pár videí z túr na lyžiach na Čiernu horu v Slanských vrchoch. Ihneď ma to zaujalo, pretože toto pohorie takmer vôbec nepoznám a rád by som ho spoznával v tak zime na lyžiach, ako aj v lete na bicykli. Zobral som teda radšej staré lyže a na vrchol Čierna hora (1073 m) som plánoval dostať sa po žltej turistickej trase zo Sigordu, časť Chaty. Na Chatu Sigord som však prišiel až takmer o jedenástej. Dosť neskoro, ale u mňa sú tieto neskoré príchody pravidlom. Snežilo, čo bolo dobré. Trasa začala v mladine, dúfal som, že sa…

Posledný deň v roku som chcel tiež aspoň na chvíľku vybehnúť niekam von. Spomenul som si na jesennú prechádzku s mamou, keď sme sa boli prejsť z Herlianskeho sedla ku Skalám pod Pariakovou. Tú takmer rovnú zvážnicu som si pamätal aj z túry na Makovicu. Ideálna trasa pre mňa, vyslovene amatérskeho bežkára. V zime môže byť relatívne problém dostať sa autom do Herlianskeho sedla, pretože minimálne zo strany Herlian je táto cesta neudržiavaná. Neviem, ako to je s jej údržbou v smere z Banského. V sedle sa dá zaparkovať v odbočke k Mošníku. Bežkárska trasa začína v sedle a pokračuje…

Pre mňa neznáma bežkárska trasa, ktorú som si na mape vyhliadol ešte na jeseň, kedy som vlastne na Šimonke bol po prvýkrát. Predpokladal som, že je to veľmi navštevovaná lokalita aj v zime a tak informácii o stave snehu bolo na internete dosť. Ide o bežkársky okruh dlhý cca 13 km, začínajúci a končiaci v sedle Temný les (660m). Do sedla som dorazil relatívne neskoro, okolo 10:00. Na lúke parkovalo zatiaľ len zopár áut. Pri infopaneloch som využil miestneho znalca, ktorý mi dal základné informácie o trase. Vyrazil som po zelenej značke, od ktorej sa trasa pre bežky oddelila po…

Konečne som sa koncom januára dokopal k nákupu bežiek. Rozmýšľal som nad nimi dlhší čas váhajúc, či (vediac, ako je to u nás so snehom) a hlavne ako ich využijem. Nie celkom som rozumel tomu, prečo by som ich mal používať. Veď na zimnú turistiku, keď je snehu viac, používam skialpinistickú výbavu a keď ho je menej, viem predsa chodiť so po vlastných. “Dilemu” som uzavrel tým, že mi bežky budú zimnou alternatívou behania. Nechal som si poradiť a vybral som si BC bežky Forester českej značky Sporten. Na bežkách som dovtedy stál len raz a aj to v roku…

Konečne mi skončila rekonvalescencia a môžem normálne chodiť. Už mi bolo naozaj dlho. Von je mokro, v nižších polohách žiadny sneh, len blato, od Vianoc sychravo a vlhko. Na lyže sa však aj tak ešte veľmi necítim a preto som sa vybral len na kratšiu prechádzku tu v okolí. Na geocachingovej mape ma zaujalo miesto na lúke nad Herľanmi, na ktorom by sa mal nachádzať majestátny starý dub. Z obce to nie je ďaleko, odhadom necelé 2 kilometre. Z parkoviska pri gejzíre vychádza poľná cesta, ktorou by sa podľa mapy malo dať dostať takmer až pod Rankovské skaly. Vybral som…

Mošník je 911,1m vysoký vrchol v Slanských vrchoch, po ktorom je pomenovaný samostatný podcelok tohoto vulkanického pohoria. Vrchol neposkytuje žiadny výhľad, jeho dominantou je veža riadenia leteckej prevádzky. Červenou turistickou značkou je dostupný z Dargovského a Herlianskeho sedla, modrou značkou alternatívne cez Mošník sedlo z Vyšnej Kamenice. Je vyhľadávaným cyklistickým cieľom, nakoľko k leteckej veži vedie z Herlianskeho sedla asfaltová cesta. Na dnešnú prechádzku som sa vybral práve na tento vrchol s mojou mamou počas jej návštevy v Košiciach. Mali sme štastie, zastihlo nás tu prvé tohtoročné sneženie :) [fotogaléria]

Navštíviť Šimonku som plánoval 10 rokov. Takmer na mesiac presne. Objavil som ju vďaka mape geocachingu a zaujala ma fotografia, zachytávajúca výhľad z tohoto vrchola v zime. Vedel som, že tam chcem ísť. Prečo sa to však 10 rokov nepodarilo, naozaj neviem. Táto jeseň je naozaj bohatá na huby a z každého kúta internetu a sociálnych sietí vyskakujú fotografie plné húb. S Rišom sme da dohodli na spojení príjemného s užitočným a vybrali sme sa hubárčiť na svahy Šimonky. Cestou sme samozrejme nevynechali zaujímavé geocaches. Celkom vhod nám padla existencia jednej Earthcache v oblasti Opálových baní, pretože tento deň bol…

Svinica je obec na východnom Slovensku v okrese Košice-okolie. Jej najvýznamnejšou pamiatkou je románsko-gotický kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi pôvodne už z polovice 12. storočia. Osídlenie obce je veľmi staré, najstaršie archeologické nálezy pochádzajú z mladšej doby kamennej (neolit – 4.500 rokov p.n. l.) z lokality Čontoše. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1276. O kompletnej histórii obce je možné dočítať sa na oficiálnych stránkach obce. Prvýkrát som obec Svinica navštívil v roku 2010, keď som sa tu bol vďaka geocachingu pozrieť práve na románsko-gotický kostol. Tento kostol, stojaci na kopci nad obcou, je skutočnou dominantou okolia a stáva sa častým…

Skárošská výhliadka je malá skalná terasa nachádzajúca sa nad veľkou lúkou Malej Márovky, na štátnej hranici s Maďarskom, neďaleko obce Skároš. Poskytuje obmedzený, no pekný J-JZ-Z výhľad. Prístupná je z oboch strán štátnej hranice. O prístupe zo Slovenskej strany píšem v samostatnom článku. Z Maďarskej strany je výhliadka nenáročnou, asi 45 min dlhou prechádzkou. Vedie  k nej nová asfaltová cesta (odbočka na východ z cesty vedúcej zo Skároša do Holloházy) a nebyť zákazu vjazdu (a prejazdu) areálu honosného kaštieľa Lászlotánya (bývalý lovecký zámok grófa Károlyho*), cesta by končila 400m od nej pri altánku náchádzajúceho sa priamo na štátnej hranici, pár…

Prírodná pamiatka Trstinové jazero sa nachádza na úpätí Slanského hradného vrchu. Je to prírodný výtvor so 4. stupňom ochrany. Jazero bolo vyhlásené za prírodnú pamiatku v roku 1990 a jeho rozloha je 0,8291 ha z toho vodná plocha zaberá 0,3642 ha. Lokalita má zoogeografický význam. Predmetom ochrany sú vzácne a kriticky ohrozené druhov živočíchov, najmä obojživelníkov, ktorých spoločný výskyt na jednej lokalite je ojedinelý a dôležitý z vedeckovýskumného, náučného, kultúrneho a ekologického hľadiska: mlok bodkovaný (Triturusvulgaris), mlok hrebenatý (Tritusus cristatus), mlok horský (Triturus alpestris), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), ropucha bradavičnatá (Bufi bufó), kunka žltobruchá (Bombina variegatd), hrabavka škvrnitá (Pelobates Juscus).…

Na dnešný deň som si plánoval cyklotúru na trase Košice – Nižná Myšľa (cyklotrasou popri Hornáde) – Veľká, Malá Márovka – Slanec – Regeta – Svinica (cyklotrasou traverzujúc Bogotu) – Ďurkov – Olšovany – Košice. Čo však človek mieni, počasie mení. Na Veľkej Márovke ma dobehla poriadna búrka, ktorá ma tu zdržala viac, než dve hodiny. Našťastie som sa pár minút pred dažďom stihol schovať do jedného dreveného prístrešku, ktorý sa nachádza neďaleko turistického rázcestníka. Má celkom kvalitnú strechu, čiže človek v ňom vie prečkať aj silnejšie dažde. Po hodine sa počasie ako tak umúdrilo sa rozhodol som sa, aj keď v…

Veľká (760m) a Malá Márovka (660m) sú kóty v Miličskej časti Slanských vrchov. Veľká Márovka je križovatkou turistických (modrá, červená a źltá) a cyklistických (5715 ) trás. Malá Márovka je zaujímavá vďaka krásnej lúke, na ktorej je možné nájsť staré duby, či ovocné stromy. Nachádza sa na západnej hranici PR Marocká hoľa (4. stupeň ochrany). Na lúku je nádherný výhľad z blízkej Skárošskej výhliadky, nachádzajúcej sa na štátnej hranici s Maďarskom. Zaujímavosťou je aj fakt, že týmto prostredím prechádza pútnická Cesta sv. Alžbety. Dnešný výlet do Slanských vrchov som začal v Skároši, pretože mojím prvým cieľom bol starý kameňolom (zanikol v 60. rokoch) pri…

Oblasť Slanských vrchov je pre mňa lákavá hlavne kvôli rôznorodým skalným útvarom, ktoré sú pozostatkom sopečnej činnosti v danej oblasti. Primárnym zdrojom vyhľadávania informácii o Slanských vrchoch sú pre mňa stránky http://www.slanskevrchy.sk, http://www.slanskevrchy-vychod.sk. Dnešnú túru som podnikol do oblasti Makovice (zo strany Juskovej Vole), hlavne vďaka väčšiemu množstvu geocaches, ktoré sa v danej oblasti nachádzajú (zoznam geocaches). Moja trasa viedla z Juskovej Vole cez Rokytovú, Zbojnícku skalu, Makovicu, Hladký kameň, Zajačí kameň, Skaly pod Pariakovou a späť do Juskovej Vole. Obec Juskova Voľa ma milo prekvapila terénnou dokumentáciou turizmu (Zbojnícka trasa (zelená t.z.), Poľovnícka trasa (modrá t.z.), Bučí laz či…

Vďaka geokeškám autora Polo76 človek spozná miesta, ktorý by za iných okolností určite nenašiel. Jedným z takýchto miest je aj tufový kaňon neďaleko dediny Ploské.  Citujem autora geocache : “Varhanovské štrky klcovského súvrstvia (vrchný báden). Varhanovské štrky – vznikli z náplavového kužela s materiálom prevažne Ciernej hory a Spišsko-Gemerského Rudohoria. Predstavujú až niekolko metrov hrubé polohy prevažne stredozrných štrkov. Priemerná velkost obliakov je 2 – 6 cm, maximálne 12 – 15 cm. V bazálnej (základovej) casti klcovského súvrstvia vystupuje horizont redeponovaných (znovu uložených) ryolitových tufov, ktorý dosahuje hrúbku 20-30m.Tufy majú svetlú, svetlosivú farbu. Sú drobivé a rozpadavé. Rádiometricky urcený vek tufov…

Prechádzajúc pred troma rokmi hraničným prechodom Čatorna som rozmýšľal, kam vedie lesná cesta na maďarskom území vyznačená ako cyklotrasa. Tento rok som sa rozhodol to zistiť. Čo najrýchlejším spôsobom som sa dostal ku jazeru Izra (vďačný to cykloturistický cieľ) a pokračoval poľnou cestou ďalej. Vedie na lúky, z ktorých je krásny výhľad na Tolvay-hegy a Háras-hegy (náš Lipovec 620 m.) a pokračuje do dedinky Pusztafalu. Po pár kilometroch som z hlavnej cesty odbočil na západ, na cestu vedúcu popod vinohrady až pod hrad Füzér. Hrad bol postavený za Štefana V. na začiatku šesťdesiatych rokov 13. storočia. Patrí medzi najstaršie pevnosti…

Krátku návštevu mojej mamy sme využili, ako inak, na geocaching. Milujem tieto rodinné “keškovské” výlety – už len preto, že sa nestáva často, aby sa s nami vybrala aj moja žienka :) Nuž ale čo nespraví pre svoju svoku, že ? ;) Geocache na hrade v Slanci sme sa pokúšali nájsť ako jednu z prvých v dobách, keď som si myslel, že k nájdeniu mystery geocache stačí stiahnuť súracnice a ísť. Tak to aj dopadlo ;) Hrad Slanec sa nachádza nad východoslovenskou obcou Slanec v miestach výrazného zníženia hrebeňa Slanských vrchov. V listine z roku 1230 sa uvádza ako hrad…

Dnešná túra nás (s Vtáčkarom a Ribevirim) zaviedla do Slánskych vrchov, kde Masulko pripravil veľmi pekný gecachingový okruh, ktorého cieľom je hrad Parustan a pekné, málo známe skalné útvary Slánskych vrchov. Waypointy okruhu vedú z Dargova na Lipov kameň. Asfaltovú cestu sme však chceli mať čo najskôr za sebou a tak sme zvolili opačný smer: Dargov – Parustan – Biely vrch (Onderkove skalné útvary) – Lipov kameň – Dargov. Auto sme odparkovali za futbalovým ihriskom v Dargove a stúpali Bačkovskou dolinou po žltej turistickej značke spomínanou asfaltovou cestou, vhodnou pre pohodlnú cyklotúru. Tá pri konskej stajni prechádza do štrkovej a…

Počasie sa konečne po týždni ukľudnilo a nejakým zázrakom som sa ocitol doma sám :) Keďže isté veci nevyšli, rozhodol som sa deň využiť na bicyklovanie. Keď dávnejšie vyšla cache GC233R8 “¡Bienvenido en la ciudad capital de Colombia!”, povedal som si, že po ňu musím ísť na bicykli. Plán bol a voľný deň tiež. Ukecal som aj Ribeviriho (zhodou okolností autora cache), ktorý síce hundral a hundral, no nakoniec sa ukecať nechal. Cestou sme mali milé stretnutie s Masulkovcami (Marek a Zlatanka Sulinovci, tiež sa venujú geocachingu). Stretli sme ich hneď 2x. Ráno (keď sme im takmer vbehli pod kolesá)…

Krásna slnečná nedeľa. Pôvodne sme mali ísť spolu so žienkou mojou bicyklovať, no vidiac tie oči ráno o 9tej, nechal som to tak :) Vykšeftoval som si povolenie ísť :) Vybral som si Rankovské skaly, krátku príjemnú túru, dlhú cca 1.5 hodiny zelenou turistickou značkou z obce Herľany. Zelená odbočuje z asflatovej cesty (Herľany – Vranov n. Topľou) pri Kríži. Rankovské skaly poskytujú krásne výhľady počnúc Prešovom cez Kojšovu hoľu až po Milič. “PR je vyhlásená na ochranu skalného komplexu v Slanských vrchoch s typickými spoločenstvami, vzácnymi a ohrozenými druhmi rastlín. Sú medzi nimi aj xerotermné druhy. Javorovo-lipové les.spoločenstvá. Významná…

Víkend nám doprial vzhľadom na poslednú dobu relatívne pekné počasie. S Ribevirim sme pokračovali v putovaní po Maďarsko Slovenskej hranici, tentokrát z Byšty do Michalian. Čo sa týka prevýšenia, hraničný úsek Byšta – Michaľany je mierny až rovný. Neposkytuje výhľady ani rôznorodosť terénu ako úsek Škároš – Izra a jeho väčšia časť sa dá prejsť na bicykli. Z Maďarskej strany je vybudovaná cyklotrasa. Neďaleko Michalian hranica prechádza popri novovybudovanej oddychovej stanici pre cyklistov (trasu na mapách nenájdete), ktorá je postavená cca 5 m od Rómskej skupinky, obávajúcej starú budovu colnice. Netreba sa však bát, komunita je ústretová.[fotogaléria] [AllTrails.com] [GPX Strava]

Pôvodný nápad Ribeviriho, prejsť celú SVK hranicu, je pre nás ideálne začať práve pri Košiciach, v hraničnom pásme Slanských vrchoch, časť Milič. Slovensko tu hraničí s Maďarskom. Som milo prekvapený, v akom stave sú hraničné pätníky. Čisté, upravené, detto bezprostredné hraničné pásmo. A musím sa priznať, tento kút Slovenska ma milo prekvapil. Vďaka odľahlosti a nenápadnosti tohoto kraja tu človek nestretne stopy po ľuďoch, cítiť, že je oblasť málo turisticky navštevovaná. A možno je to aj dobre, že má človek možnosť sa niekde schovať. Obzvlášť krásny je úsek od Veľkého Miliča po Izu. Hranica prechádza tufovým hrebeňom, s veľmi pekným…

27/07/2008 / / Biking

Veľmi pekná trasa určená tak pre horské ako aj pre trekové či krosové bicykle. Trasa vedie z Trebišova až do Kalšu po cestných komunikáciach, treba byť preto opatrný. Dopravný ruch na týchto cestách však nie je moc veľký. Od Kalše až po Izru (detto z Izry ďalej) vedie stará asfaltová cesta v relatívne dobrom stave, pričom v jej vrchnej časti sú poškodené pasáže. Prvých 23km (Trebišov – Kalša) trasa pozvoľna stúpa zo 112m.n.m na 213m.n.m. Potom však  na ďalších cca 8km pravidelným stúpaním prekoná výškových 348 metrov. Pokračuje sa klesaním do útrob vulkanického krátera. Našťastie, v prevádzke tu v lete…

Vždy som tam chcel ísť no a teraz sa mi podarilo vidieť aspoň ich veľmi malú časť. A to v rámci geocachingu. Spolu s Marekom Lenártom a Rasťom Oršulákom sme spojili miernu turistiku s hľadaním (a neplánovaným založením) geocaches. Našli sme ich asi 8 a omylom založili jednu :) Čiže celkom úspešná akcia. Či už z tak alebo turisticky. Červená turistická trasa, pre nás začínajúca v Ruskej Novej Vsi pri Prešove je zároveň aj bránou do Slánskych vrchov, v oblúku sa tiahnucích až po Maďarské hranice pri jazere Izra. Prešli sme cez Zbojnícky hrad, chatu Sova, Tri Oltáre (906 m.n.m.)…