Makovica – Skaly pod Pariakovou, Slanské vrchy

Oblasť Slanských vrchov je pre mňa lákavá hlavne kvôli rôznorodým skalným útvarom, ktoré sú pozostatkom sopečnej činnosti v danej oblasti. Primárnym zdrojom vyhľadávania informácii o Slanských vrchoch sú pre mňa stránky http://www.slanskevrchy.sk, http://www.slanskevrchy-vychod.sk. Dnešnú túru som podnikol do oblasti Makovice (zo strany Juskovej Vole), hlavne vďaka väčšiemu množstvu geocaches, ktoré sa v danej oblasti nachádzajú (zoznam geocaches). Moja trasa viedla z Juskovej Vole cez Rokytovú, Zbojnícku skalu, Makovicu, Hladký kameň, Zajačí kameň, Skaly pod Pariakovou a späť do Juskovej Vole.

Obec Juskova Voľa ma milo prekvapila terénnou dokumentáciou turizmu (Zbojnícka trasa (zelená t.z.), Poľovnícka trasa (modrá t.z.), Bučí laz či Vlčí potok – viac informácii o daných náučných chodníkoch nájdete na stránkach obce). Úprimne však musím priznať, že aktuálne značenie Zbojníckej trasy je v teréne mizerné a samotnú značku som videl možno 10x za celú túru. O lúkach nad Juskovou Voľou (Lomnice) je možné sa z terénneho infopanelu dočítať, že lúky a pasienky pokrývajú 13% katastra obce Juskova Voľa a spolu s lesnými okrajmi v okolí Juskovej Vole sú bohaté na výskyt chránených lúčnych kvetín a živočíchov. Vyskytuje sa tu niekoľko druhov orchideí (vstavačovec májový a Fuchsov, vstavač obyčajný či vemenník dvojlistý). V lete je možné vidieť poletovať vidlochvosta feniklového a v tráve nenápadnú modlivku zelenú. Typickým vtáčím obyvateľom je (najmä počas letných nocí) chrapkáč poľný.  Z Rokytovej je možné vidieť Menší vrch (944m), naľavo od neho najvyšší bod strednej časti Slanských vrchov Makovicu (981m so sústavou rádiokomunikačných veží), nevýrazné vrcholy Pariakovej (899m) a Črchliny (848m), údolie Medvedieho potoka, Mošník (911m) a naľavo od neho je Strechový vrch (780m) a Medvedia (657m). Pod strmými svahmi Makovice sa nachádzajú prameniská Košiarneho potoka, ktorý od Medvedieho potoka oddeľuje hrebeň Jasovej skaly (588m). Oba ústia do potoka Lomnica pretekajúceho obcou Juskova Voľa. Na turistickej trase sa tiež nachádza Juskova jaskyňa ( N 48° 51.366 E 021° 30.421 ), ktorá má výšku približne 2 metre v takmer celom jej pôdoryse, ktorý je približne 4×4 metre. V jej zadnej časti sú červenkasté fľaky. Horninou je ryolitová brekcia, v ktorej sú viditeľné sopečné bomby. Najvyšší bod trasy, Makovica (981m), je výrazným vrcholom strednej časti Slanských vrchov a zároveň významnou turistickou križovatkou. Červená t.z. smerom na severozápad vedie k Menšiemu vrchu (850m), Lipovú (836m) a Ordanky (705m). Smerom na juhovýchod môžete dôjsť cez Zajačí kameň (896m, cca 40m od červenej turistickej trasy) a Vyžník (809m). V čase mojej túry bolo oddychové miesto zničené. Chránené územie Skaly pod Pariakovou bolo vyhlásené v roku 1987 (60 ha). Stavebným materiálom sú pozostatky lávových prúdov z pyroxenických andezitov striedajúce sa s ich pyroklastikami. Územie je zaujímavé aj z botanického a zoologického hľadiska. Z rastlín sa tu vyskytuje lykovec jedovatý, zemolez čierny, jarabina vtáčia, ríbezľa alpská, brusnica pravá, čučoriedka obyajná, sladič obyčajný, rozchodník veľký, slezinník múrový a severský a chránený chvostík jedľový. Strmé skalné steny využíva na hniezdenie krkavec čierny, staré lesy sú domovom bociana čierneho, sovy dlhochvostej, ďatľa bielochrbtého, tesára čierneho, muchárikov a iných lesných druhov spevavcov. V okolí skál pod Pariakovou je možné nájsť viacero druhov húb, ako skalného hríbu, hríby dubové a bronzové, hlivy, bedle, jelienky, podpňovky, kozáky hrabové, kozáky osikové a rýdziky.

Vo všeobecnosti je to pekná trasa, ktorá sa mi páčila v častiach Rokytová (666m, s pekným výhľadom, kde podľa infopanelu kedysi dávno sedával zbojník Jusko a vyrážal odtiaľ na svoje výpravy), Zbojnícke chyže (skalnaté rokle, kde sa v jesenných mesiacoch môže človek stretnúť s hríbmi prezývanými “voľanské zapachy”) a Zbojnícka skalu pod Menším vrchom (894m, vyhliadka, oddychová plocha s ohniskom).

Náučný chodník Bučí laz bol vytvorený v spolupráci obce Juskova Voľa a Cirkevnej školy v prírode v Juskovej Voli. Sprístupnený bol v roku 2009 a doplnený bol v roku 2010, jeho dĺžka je 4 km a prevýšenie 78 m. Chodník vytvára podmienky na podporu ekovýchovných a poznávacích aktivít detí a mládeže, absolvujúcich pobyty v Cirkevnej škole v prírode, a poskytuje možnosti pre oddych aj ostatným návštevníkom obce Juskova Voľa. Chodník vedie upravenými chodníkmi a lesnými cestami a v teréne je zreteľne vyznačený červenou miestnou turistickou značkou. Prechádza viacerými prírodnými prostrediami (alúvium potoka, lúka, kroviny, listnatý les) a nachádza sa ňom 11 demonštračných plôch približujúcich miestne geografické, prírodovedné, historické a kultúrne zaujímavosti. [zdroj Združenie Slanské vrchy, východ]

Slanské vrchy je pohorie vulkanického pôvodu na východnom Slovensku. Tiahne sa v severojužnom smere od Prešova po hranice s Maďarskom, ohraničuje Košickú kotlinu z východu. Najvyšším vrchom je Šimonka (1 092 m n. m.). Geologicky sa Slanské vrchy zaraďujú k tzv. východoslovenským neovulkanitom neogénneho veku (23,8 – 5,3 mil. rokov). Tvorené sú ryolitmi, dacitmi a najmä amfibol – pyroxénickými andezitmi a ich tufmi. V severnej časti pohoria vystupujú nadložné sedimenty tvorené ílmi, pieskovcami a zlepencami. Samotné andezitové masívy tvoria stratovulkanické súvrstvia, tvorené striedaním masívnych andezitových polôh s vrstvami vulkanického popola. V Slanských vrchoch sa nachádzajú dnes už opustené bane Dubník s členitým systémom štolní, kde sa v minulosti ťažil opál. V súčasnosti je v bani zimovisko netopierov. [wikipedia]

[fotogaléria] [GPS EveryTrail track] [panoramatická fotogaléria]