Háčkovanie je proces, ktorým vytvárame tkaninu (alebo inak pleteninu) z priadze, prostredníctvom háčika. Vytvárame slučky, z ktorých rôznym spôsobom nahadzovania, vpichovania a spájania, vytvárame vzory. Háčkuje sa všeličo, najmä čiapky, nákrčníky, prikrývky či hračky. Ja neháčkujem, pošklbalo by ma od nervov pri tak motoricky jemnej práci. Ale Rea háčkuje a jej to nevadí, dokonca ju to baví. A háčkuje aj naša suseda Mirka. Aj ju to baví. Má dokonca háčkovaciu lavicu a iné špeciálne nástroje na pomoc pri háčkovaní. Napríklad takú tú onú, nádobu, do ktorej sa nejako tá vlna vloží a sa to z toho odvíja. Rea háčkuje stále,…
Category: Hiking
Bukovec je so svojou výškou 1127 m najvyšším vrcholom Hnileckých vrchov. Na prvý pohľad nenápadný vrchol je v skutočnosti krásnym hôľnym výhľadovým miestom, ktorý spolu s Kojšovskou hoľou a Skaliskom patria, podľa môjho názoru, k najkrajším vrcholom Volovských vrchov a bol pre mňa veľkým prekvapením. Z jeho vrcholu môžete vidieť Skalu na Slovinkami (Galmus), Vysoké (Západné, Belianske) Tatry, časť Nízkych Tatier a Kojšovskú hoľu. Nádherné lúky sa k Bukovcu prakticky ťahajú od obce Závadka, pričom po hrebeni vedie zelená cyklotrasa č.5855 (Hlinisko – Závadka – Slovinky – Krompachy – Klipberg – Gelnica). Na Bukovec taktiež vedú dve pešie turistické značky:…
Odkedy je to na Kojšovskej holi ako na Štrbskom plese, prestal som tam chodiť. Dedinské, avšak tak to cítim. Som rád, že sú ľudia v prírode a zároveň platí, že všetkého veľa škodí a ja sa neviem odosobniť. Kojšovku však mám naozaj rád a snažím sa hore ísť tak, aby som stretol čo najmenej ľudí. Najobľúbenejšou cestou hore je pre mňa cez Spálenicu (1140 m) po zelenej turistickej značke 5740. Vianočná dovolenka, voľno a počasie síce nič moc, ale dohodol som sa na výlet so švagrinou. Ako inak, cez Spálenicu. Ona tadiaľto hore ešte nešla a súhlasila s inou trasou,…
Lúčny vrchol Lazy (859 m) v Slanských vrchoch mám od nás z domu najbližšie a tak keď mám čas na krátku prechádzku, vyberiem sa práve naň. Snažím sa ísť vždy z inej strany. Tentokrát som sa hore vybral z obce Dargov. Začal som na parkovisku pri futbalovom ihrisku a po približne 700 m som odbočil doľava na asfaltovú cestu, ktorá po chvíľke skončila a pokračovala ako lesná. Ide o turisticky nevyznačenú, no miestnymi zrejme často využívanú prechádzkovú oblasť. Cesta to je relatívne dobrá a keďže mrzlo, aj pevná. No bolo zrejmé, že v inom období, resp. za inej teploty by…
Lúčny vrchol Lazy (859 m) v Slanských vrchoch mám od nás z domu najbližšie a tak keď mám čas na krátku prechádzku, vyberiem sa práve naň. Snažím sa ísť vždy z inej strany. Tentokrát som sa hore vybral z obce Vyšná Kamenica. Auto som zaparkoval pri rybníku Svinického potoka, okolo ktorého prechádza modrá turistická značka č.2840 (Herľany – Mošniík sedlo – Dargovský priesmyk). Zaujímavé je, že vedie priamo po hrádznom múre a to priamo cez prepúšťaciu hrádzku. Ja som zo značky v týchto miestach zišiel a pokračoval som neznačenou cestou od parkoviska smerom na sever k brodu a mostu cez Svinický potok…
Keď som 5 júna v roku 2011 našiel v lese počas cyklovýletu na Železný vrch tabuľku MAG 60, tušil som, čo to tá skratka môže znamenať. Ale prečo je tu? Pozerajúc si neskôr fotografie z daného výletu, značka ma znova zaujala. Nedalo mi to, vyhľadal som si tú skratku a nie dlho nato som sa dozvedel sa o niečom, čo ma začalo okamžite fascinovať. Diaľkové pochody, resp.. diaľkoplazectvo. Presnejšie povedané, začala ma lákať tá predstava niekoľko dňového pochodu po lesoch a spania tam, kde sa mi práve chce, alebo podarí. Presne ako na viacdňových cyklotúrach, no s tým rozdielom, že…
Zvyšky hrádku Bodoň 868 m. sa nachádzajú v lesoch juhozápadne od obce Zlatá Baňa, resp. severovýchodne nad obcou Lesíček. Zvyšky hrádku stoja na andezitovej plošine, na okraji ktorej je väčšia pravidelná vyvýšenina, stopa po obvodovom opevnení. Stopy po kamennej veži sú v najvyššej časti plošiny a ešte dnes je čitateľný jej kruhový pôdorys. Iné stopy po murovaných objektoch na plošine nie sú, ale podľa dispozície sa predpokladá, že na plošine boli drevené obytné aj hospodárske objekty. [wikipedia]. K hrádku vedie zo sedla Temný les 666 m. a z obce Abranovce žltá turistická značka. Najrýchlejšia cesta (vhodná aj pre cyklistov) je…
Slanské vrchy ukrývajú popri notoricky známych turistických lokalitách ako Šimonka, Dubník, Makovica, Herľany či Rankovské skaly aj miesta, ktoré sú menej navštevované, vďaka čomu si zachovali svoju pôvodnú podobu, nepoznačenú množstvom turistov. Jedným z týchto miest je aj Zapikan, resp. Zapikanova chyža. Táto malá roklina sa nachádza vo východnej časti Slanských vrchov, približne 1 hod chôdze z obce Davidov západným smerom. Roklina je budovaná pyroklastikami andezitového stratovulkánu Strechový vrch, v ktorých Komorský potok na krátkom úseku vytvoril veľmi pekné terénne zárezy a kaskády so strmými svahmi a skalnatými stenami. Lokalita dostala meno vraj po zbojníkovi, ktorý sa v nej podľa…
Na internete som našiel pár videí z túr na lyžiach na Čiernu horu v Slanských vrchoch. Ihneď ma to zaujalo, pretože toto pohorie takmer vôbec nepoznám a rád by som ho spoznával v tak zime na lyžiach, ako aj v lete na bicykli. Zobral som teda radšej staré lyže a na vrchol Čierna hora (1073 m) som plánoval dostať sa po žltej turistickej trase zo Sigordu, časť Chaty. Na Chatu Sigord som však prišiel až takmer o jedenástej. Dosť neskoro, ale u mňa sú tieto neskoré príchody pravidlom. Snežilo, čo bolo dobré. Trasa začala v mladine, dúfal som, že sa…
Konečne mi skončila rekonvalescencia a môžem normálne chodiť. Už mi bolo naozaj dlho. Von je mokro, v nižších polohách žiadny sneh, len blato, od Vianoc sychravo a vlhko. Na lyže sa však aj tak ešte veľmi necítim a preto som sa vybral len na kratšiu prechádzku tu v okolí. Na geocachingovej mape ma zaujalo miesto na lúke nad Herľanmi, na ktorom by sa mal nachádzať majestátny starý dub. Z obce to nie je ďaleko, odhadom necelé 2 kilometre. Z parkoviska pri gejzíre vychádza poľná cesta, ktorou by sa podľa mapy malo dať dostať takmer až pod Rankovské skaly. Vybral som…
Mošník je 911,1m vysoký vrchol v Slanských vrchoch, po ktorom je pomenovaný samostatný podcelok tohoto vulkanického pohoria. Vrchol neposkytuje žiadny výhľad, jeho dominantou je veža riadenia leteckej prevádzky. Červenou turistickou značkou je dostupný z Dargovského a Herlianskeho sedla, modrou značkou alternatívne cez Mošník sedlo z Vyšnej Kamenice. Je vyhľadávaným cyklistickým cieľom, nakoľko k leteckej veži vedie z Herlianskeho sedla asfaltová cesta. Na dnešnú prechádzku som sa vybral práve na tento vrchol s mojou mamou počas jej návštevy v Košiciach. Mali sme štastie, zastihlo nás tu prvé tohtoročné sneženie :) [fotogaléria] [fotogaléria]
Navštíviť Šimonku som plánoval 10 rokov. Takmer na mesiac presne. Objavil som ju vďaka mape geocachingu a zaujala ma fotografia, zachytávajúca výhľad z tohoto vrchola v zime. Vedel som, že tam chcem ísť. Prečo sa to však 10 rokov nepodarilo, naozaj neviem. Táto jeseň je naozaj bohatá na huby a z každého kúta internetu a sociálnych sietí vyskakujú fotografie plné húb. S Rišom sme da dohodli na spojení príjemného s užitočným a vybrali sme sa hubárčiť na svahy Šimonky. Cestou sme samozrejme nevynechali zaujímavé geocaches. Celkom vhod nám padla existencia jednej Earthcache v oblasti Opálových baní, pretože tento deň bol…
Na Slovensko dorazil arktický vzduch a s ním silné mrazy. Včerajší deň bol bezoblačný a teplota na obed bola okolo -14°C. Preto som chcel ísť poobede skúsiť odfotiť západ slnka a pár večerných fotografií. Obával som sa však vetra, ktorý citeľne silnel. Kedže som cez deň niečo mal, mohol som ísť až neskôr poobede a ako prvé rýchlo dostupné miesto ma napadol Sivec. Z domu som vyrazil okolo tretej poobede a hore som kráčal už o 15:30. Mráz poriadny, teplomer v aute mi ukázal -15.5°C. Keď som prešiel lúkou do lesíka smerom na Sivec, vietor strhával menšie konáre zo stromov.…
Stratovulkán Hekla (1491 m), v stredoveku Islanďanmi nazývaný “Brána do pekla”, je jeden z najznámejších a spolu s vulkánom Grímsvötn najaktívnejších vulkánov na Islande. Nachádza sa neďaleko chráneného územia Landmannalaugar, ktoré je východiskovým bodom pre známy turistický trek Laugavegur. Je súčasťou minimálne 6600 rokov starého a 40 km dlhého vulkanického chrbta. Je to vlastne najaktívnejšia časť chrbta, prasklina Heklugjá dlhá približne 5.5 km. Erupcie prebiehajú pozdĺž celej paskliny. Na rozdiel od väčšiny islandských sopiek produkujúcich tholeitické bazalty, hlavný produkt erupcií Hekly sú bazaltové andezity. Tie na celom ostrove vytvorili silné vrstvy tefry predstavujúce dobrý zdroj záznamov pre vulkanológov študujúcich erupcie…
Búrfell (Þjórsárdal) je 480 m vysoká čadičová tuya v juhozápadnej časti Islandu, na západnej hranici údolia Þjórsárdalur, približne 16km juhozápadne od jazera (priehrady) Sultartangalón. Pomenovanie Búrfell je na Islande pomerne rozšírené (napr. Búrfell Grímsnes, Búrfell Þingvellir Búrfell Mývatn). Vulkán obteká rieka ľadovcového pôvodu Þjórsá, ktorá je so svojou dĺžkou 230 km najdlhšou Islandskou riekou (rozhloha povodia 7530 km2, 1200 km2 tvorí ľadovec Hofsjökull). Na jeho úpätí sa nachádza vodná elektráreň Búrfellsvirkjun, ktorá bola vybudovaná v rokoch 1966-1969 a do prevádzky spustená v roku 1972. Hlavná časť tejto elektrárne leží v útrobách tohoto vulkánu. S výkonom 270 MW bola do roku…
Prst turistuhorskeho ukázal aj na moju kešku GC1HBDV – Karst series – Silicka (jaskyna) planina. Iste, ako som písal, dá sa polemizovať o tom, či oprávnene. Veď v teréne nebol, priebeh turistického chodníka a vzdialenosť kešky od neho mohol akurát predpokladať. Zobral som však do úvahy priebeh modrej t.z. z presných máp portálu freemap.sk a fakt, že som kešku zakladal a terén som poznal. Vedel som teda, ze turistahorsky má pravdu, moja keška nebola v súlade s Návštevným poriadkom NP Slovenský kras. Kontaktoval som teda vedenie daného parku a na základe telefonického rozhovoru som postupoval podľa ich doporučenia. Kešku som…
Skárošská výhliadka je malá skalná terasa nachádzajúca sa nad veľkou lúkou Malej Márovky, na štátnej hranici s Maďarskom, neďaleko obce Skároš. Poskytuje obmedzený, no pekný J-JZ-Z výhľad. Prístupná je z oboch strán štátnej hranice. O prístupe zo Slovenskej strany píšem v samostatnom článku. Z Maďarskej strany je výhliadka nenáročnou, asi 45 min dlhou prechádzkou. Vedie k nej nová asfaltová cesta (odbočka na východ z cesty vedúcej zo Skároša do Holloházy) a nebyť zákazu vjazdu (a prejazdu) areálu honosného kaštieľa Lászlotánya (bývalý lovecký zámok grófa Károlyho*), cesta by končila 400m od nej pri altánku náchádzajúceho sa priamo na štátnej hranici, pár…
Nasnežilo a mal som chuť sa ísť do čerstvého snehu prejsť. Dohodol som sa na krátku prechádzku s kamarátom Tomíkom a keďže som nemeškal, aj náladu mal dobrú. Chcel v praxi vyskúšať svoj vylepšený koncept kratučkých lyží, jednoducho obuteľných na turistické topánky. Tie majú umožniť rýchlejší zostup v zasneženom lese. Aj keď to má svoje muchy, nevyzerá to byť zlý nápad. Hlavne spestrí cestu, ktorá sa môže niekedy zdať monotónna. Vybrali sme sa na Kojšovskú hoľu a cestu hore sme zvolili lesom. Vzduchom unikajúcim z prepadlísk (pôvodných chodieb bane) sme chceli potvrdiť ich existenciu. Vrchol Kojšovky bol v oblakoch a…
Chceli sme sa s Rišom po sviatkoch stretnúť, v pokoji sa prejsť a porozprávať sa. Možností v okolí Košíc je dosť, vybrali sme si Folkmarskú skalu (915m) ako ľahko dostupný, známy a vyhľadávaný turistický cieľ vo Volovských vrchoch. Predsa len, dlho som tu nebol a tak som nebol proti. Z Folkmarského sedla je Folkmarská skala prístupná po náučnom chodníku Folkmarská a Murovaná skala (ktorý začína v Kojšove a končí pri Ružínskej priehrade) a po žltom turistickom chodníku, ktorým je možné začať túru pri Ružínskej priehrade. Z obce Kojšov je skala prístupná takisto po žltej turistickej značke, stúpanie je však náročnejšie. Z Idčianskeho sedla (hrebeň Volovských vrchov) je…
Po vianočných sviatkoch strávených v hmlách a takmer mesiaci, čo som naposledy videl poriadne slnko, mi padol návrh môjho brata na tento kratší výlet v slnečnom dni na Tlstú veľmi vhod. Ráno som sa priamo pred vchodom stretol s bratovým kamarátom Michalom Chalupčíkom, ktorý si parádnou náhodou kúpil byt o poschodie pod nami. Trasa klasická, z Gaderskej doliny modrou t.z., cez jaskyňu Mažarná na Tlstú a potom späť do Blatnice zelenou a modrou, t.z., dole cez Muráň. V tienistej doline nás ráno čakalo sviežich -12°C, s pribúdajúcou výškou a slnkom sa však príjemne oteplilo. Na Tlstej mierne veterno, okolo -9°C,…
Tak veľmi sme sa s Rišom včera na Kráľovu hoľu tešili a tak veľmi sa nám nepodarilo dostať sa hore. Plán bol vystúpať po červenej značke z Telgártu cez Dolné a Horné pasienky. Terén v lese bol však zľadovatelý, šmýkalo sa (hroty doma), fúkalo, oblačno, vrchol vidieť nebolo, po kolená sme brodili. Aj vďaka počasiu trasa nebola zrovna z tých pekných a po Horné pasienky (1236 m) to bolo doslova nezáživné. Pri prameni Zubrovice sme to zrušili. Je treba vedieť otočiť sa a povedať si “nie, inokedy”. V rýchlo sme zišli dole a v kľude posedeli v Telgárte, kde sme…
Brennisteinsalda, “Sírna vlna” je vulkán na juhu Islandu (63.980833, -19.145833) vysoký približne 855m. Patrí do komplexu aktívnych vulkánov Torfajökull, v dôsledku čoho sa v tejto oblasti nachádza množstvo fumarolov a solfatárov. Nachádza sa neďaleko osady Landmannalaugar, východiskového bodu jedného z najobľúbenejších islandských trailov Laugavegur. Vďaka svojmu pestrému zafarbeniu je najvýraznejším bodom tohoto trailu. Žltá pochádza zo síry, zelená z machov, béžová z ryolitov, čierna a modrá z lávy a vulkanického popola, červená zo železa. Toto predstavenie farieb z neho pravdepodobne robí najfarebnejšie miesto Islandu. Pre mňa osobne boli tento vulkán a kaňon rieky Emstrie (z ktorého mám 360° panorámu) najkrajšími miestami…
Torfajökull, “Torfiho ľadovec“ (viď panormatický záber) je ryolitický stratovulkán a komplex ľadovcových vulkánov nachádzajúcich sa severne od “Ľadovca v bažinatej doline” Mýrdals (Mýrdalsjökull) a južne od jazera Þórisvatn, najväčšieho jazera na Islande. Erupcia v roku 870 zanechala tenkú vrstvu pyroklastických sedimentov na území celého Islandu. Táto vrstva umožňuje určovať presný dátum archeologických nálezov nachádzajúcich sa vo výstave “Reykjavík 871±2” v Mestskom múzeu Reykjaviku. Posledná erupcia vulkánu pod Torfiho ľadovcom bola v roku 1477 a vychladnutá láva bohatá na Oxid kremičitý tejto erupcie vytvára najväčšie územie silikátových výlevných hornín na Islande. Ľadovec sa nachádza asi 30 minút južne od chaty Hrafntinnusker, ktorá je…
Pár rokov som sa na turistiku snažil vystihnúť správny jesenný deň, počas ktorého listy ešte nie sú úplne preschnuté. Nedarilo sa. Dnes však áno a len ľutujem, že netrval dlhšie. S Rišom Poláčkom sme mali viacej možností, no nakoniec sme sa vybrali do oblasti Kojšovskej hole. Oplatilo sa. Postupne sa dvíhajúca oblačnosť okolo výšky 1000m, hmla v dolinách, sýto farebné stromy, slnko, teplo. Hlavným cieľom bol starý les na severných svahoch Kojšovky a neďaleké suťovisko. Na východnom svahu sme našli kríž pripomínajúci tragickú udalosť. [kompletná fotogaléria] [GPS track GPSies] [GPX track Alltrails.com] httpvh://www.youtube.com/watch?v=SZdgprj8W_g
Prielohy sú pre mňa jedným z najkrajších miest pohoria Čierna hora. Sú rýchlo a relatívne ľahko dostupným turistickým cieľom. Z Veľkej Lodiny mi to po modrej turistickej značke trvalo aj s fotením si okolia a zastavením sa pri studničke (GC4CJ42 Pokojná studnička) 1hod 15min. Pri studničke na kraji malej lúky sa nachádza lavička, na ktorej dá vychutnať tlkot vlastného srdca po strmejšom stúpaní k nej. Obzvlášť pekná je jesenná túra, ktorú do tejto oblasti odporúčam, pretože lesy sú tu husté a nie je nič krajšie, ako ich vidieť v jesenných farbách. Prielohy sú nenápadná malá lúka na bočnom hrebeni Ružínskeho krasu. Akoby z iného sveta, strážená gardou starých…
Krasová planina Padis sa nachádza na severo-západe Rumunska, v juhovýchodnej časti administratívneho kraja Bihor, v severnej časti vetvy Bihorských hôr, Apusenské vrchy, severozápadná Transylvánia v nadmorskej výške 1200-1400m. Je to chránená oblasť národného záujmu zodpovedajúca IUCN kategórii IV (prírodná rezervácia rastlín a typov). Vo východno-západnom smere je pretnutá okresnou cestou DJ763 spjajúcou obce Pietroasa a Răchiţele. Za prírodnú rezerváciu (a chránené územie) bola vyhlásená 06.03. 2000 (zverejnené v Monitorul Oficial, Romania, č.152 12.04. 2000). Rozloha rezervácie je 39000ha. Turistická zóna Padis v severovýchodnej časti Bihorských vrchov je významným turistickým centrom Apusenských vrchov a planiny Padis. Je jednou z najcennejších, najkrajších a…
Jaskynné mesto Rădesei sa nachádza v severnej časti náhornej krasovej plošiny Padis, Bihorské vrchy, Pietroasa, na západ od tiesňavy Cheile Someşului Cald v nadmorskej výške 1225 m. Najjednoduchšie je prístupné cez lúku Varasoia červenou turistickou značkou začínajúcou pri turistickej chate Padiš. Vstup do jaskyne je možný len za vhodných podmienok, nakoľko je jaskyňa prístupná priamo z koryta potoka Radeasa, ktorý ňou preteká. Počas silných dažďov dochádza k vzniku veľmi silného prúdu, čo prakticky znemožňuje postup v niektorých úzkych častiach jaskyne. Vchod tvorí monumentálny 15 m vysoký (7 m široký) portál nachádzajúci sa na ľavom brehu potoka. Dĺžka jaskynného mesta dosahuje…
Vodopád Varciorog je chránená oblasť národného záujmu zodpovedajúca IUCN kategórii IV (prírodná rezervácia geologického typu), ktorá sa nachádza v juhovýchodnej časti Bihorských vrchov (horná časť údolia Varciorog) v severozápadnom kraji Alba (na hraniciach s krajom Bihor), na území Arieşenského prírodného parku. Vodopád dosahuje výšku približne 15 m a vedie k nemu jednoduchá turistická trasa vyznačená žltým kruhom (4 km od parkoviska na štátnej ceste DN75). Zaujímavosťou v blízkosti vodopádu sú štôlňa a halda, ktoré sú pozostatkom ťažby uránovej rudy v tejto oblasti. Bihorské vrchy, fotogaléria: https://plus.google.com/photos/104853636437180584831/albums/6152918969283115889?banner=pwa. Lokalizácia vodopádu na mape [OpenMaps.eu] [Google Maps] [OpenStreetMap]
Najvyšší vrchol Bihorských vrchov Curcubăta Mare (1 849 m) sa nachádza na juhovýchodnej hranici administratívnych krajov Bihor a Alba. Z vyrovnaného hrebeňa pohoria severo-južného priebehu sa vrchol relatívne ostro dvíha a stáča voľne, pokračujúc smerom na východ. Priamo na vrchole sa nachádza telekomunikačný vysielač. V severovýchodnom cípe je možné vidieť dolinu ľadovcového pôvodu, ktorá vznikla počas poslednej doby ľadovej. V tejto oblasti je možné nájsť stopy alpínskej vegetácie. V západnej časti sa v subalpínskej zóne vo výške 1530 m nachádza kryogénické* jazero Nival. Na sever pohorie pokračuje vulkanickou extenziou Vlădeasa, dosahujúc najvyššiu výšku 1836 m. Cíp vrcholu Curcubăta Mare je počas jasných dní možné vidieť…
Veľká (760m) a Malá Márovka (660m) sú kóty v Miličskej časti Slanských vrchov. Veľká Márovka je križovatkou turistických (modrá, červená a źltá) a cyklistických (5715 ) trás. Malá Márovka je zaujímavá vďaka krásnej lúke, na ktorej je možné nájsť staré duby, či ovocné stromy. Nachádza sa na západnej hranici PR Marocká hoľa (4. stupeň ochrany). Na lúku je nádherný výhľad z blízkej Skárošskej výhliadky, nachádzajúcej sa na štátnej hranici s Maďarskom. Zaujímavosťou je aj fakt, že týmto prostredím prechádza pútnická Cesta sv. Alžbety. Dnešný výlet do Slanských vrchov som začal v Skároši, pretože mojím prvým cieľom bol starý kameňolom (zanikol v 60. rokoch) pri…