5ty ročník akcie je za nami. Asi starnem, lebo sa mi ten prvý zdá ako minulý rok. Opäť sme ju mali o čosi škor, postupne sa nám to presúva na Február (20-22.02). Do Tatier sme pricestovali v nedeľu doobeda, čo nám však nebránilo dať si obed skôr. Týmto chcem za všetkých poďakovať za boršč do Vranova ;) Nasledovala obligátna sisha, potom druhá a nákup pivka (a kávy) vo Svite. Niežeby sme cez Svit pár hodín predtým nešli, ale starneme, čiže zabúdame. Na počasie sme mali opäť raz šťastie, potvrdilo sa nám, že v Tatrách je pekne asi len počas zimy.…
Tag: Panorama
Včera som pripravil novú stránku, na ktorej budem uverejňovať panorámy s 360° záberom. Dúfam, že postupom času budú kvalitnejšie, ako tie 3, čo tam momentálne mám: Vysoký vrch, Galmus, Jedna z lúk v Galmuse a Strieborná nad Kojšovom. Snáď sa budú niekomu páčiť. Adresa stránky je 360.misovic.net.
Povodne, ktoré nedávno zasiahli Slovensko, boli devastujúce. Sociálne, finančne, spoločensky a ukázalo sa, že aj morálne. Veľmi výstižne to zhrnul list ženy z Nižnej Myšle. Tým, ktorým nám voda nič nezobrala, ostáva jedno – pomôcť. Či už finančne, alebo vlastnoručne. Musíme úkázať, že ako národ si vieme pomôcť a že ľudia by nám mali byť prednejší, ako stromy v lese, ktoré dorastú.
Celou cestou z Martina nám sústavne lialo. Nonstop. Až na Spiš. Tam, na pár kilometrov, ani kvapky. A dúha. Zastavili sme sa pri Sivej Brade, neďaleko Spišského hradu. Spišský hrad patrí medzi najrozsiahlejšie hradné zrúcaniny na Slovensku a zároveň aj v strednej Európe. Zrúcaniny hradu sa rozprestierajú na travertínovej kope s názvom Spišský hradný vrch a dominujú širokému okoliu. Národná kultúrna pamiatka a lokalita Svetového dedičstva UNESCO. Zrúcaniny ležia 5 km severozápadne od Žehry (patria do jej katastrálneho územia, konkrétne miestnej časti Hodkovce), bližšie k Spišskému Podhradiu. [wikipedia]
Opäť pohľad, ktorý mám navždy uložený v svojej pamäti pohľadov. Pripomína mi všetko, čo som počas strednej školy zažil. Dúfam, že to tak aj navždy zostane. Tento krát je to zimná verzia obľúbeného pohľadu. [originál fotografia 18301x2058px] [originál fotografia 9000x1012px]
Z akcie Tatry Ski Wellness sa nám stáva celkom pekná tradícia. Máme za sebou jej 4tý ročník. Tento rok sme však museli termín našej akcie posunúť na február (24-25-26.02.2010), lebo hrozilo, že prosto snehu nebude. Drakanovi to však na poslednú chvíľu prekazila povinnosť v práci :( Ako je človek zrazu nenahraditeľný, keď ide o dovolenku, že ? :( Do Tatier sme pricestovali v stredu doobeda (24.02.2010). Počasie nádherné. Ako sa hovorí, katalógové. Preto sme upaľovali čo to dalo na Solisko, nech sa stihneme spustiť, kým tam nebude 2/3 lyžiarov našej krajiny. Hore teplo, ľudí relatívne málo, sneh jemne jarný, firnový.…
Konečne sme sa opäť dostali k lyžovaniu na Kojšovskej holi. Rea tu bola naposledy pred rokom a ja takmer na deň presne pred piatimi. Včerajšie počasie nesľubovalo nič, len silný vietor, oblaky a zimu. Dnes ráno situácia vyzerala rovnako, no Golgota a Kojšovka prekvapili. Úplné bezvetrie, miestami modrá obloha, slniečko. Nakoniec z toho bola krásna Valentínska lyžovačka :) Boli sme celkom slušná patria siedmych ľudí : Rea, Ja, Valer Kováč, Gabika Beblavá, Paľo Strýček, Lenka Strýčková a Lucia Polgarová. A hore sme sa stretli s Ribevirim a jeho rodinou. [fotogaléria] [panoramatická fotogaléria] [Skipark Erika] [mapa tratí]
Opäť raz z lyžiarskej dovolenky doma (23.01.-30.01 2010). A opäť človeka chytá podovolenková depresia. Rok sme sa tešili no a ono to zbehlo to tak rýchlo. Tentokrát sme boli na ľadovcoch Soeldenského lyžiarskeho areálu – Rettenbach & Tiefenbach, nachádzajúceho sa v doline Ötztal, známej aj nálezom múmie prezývanej Ötzi, ktorú našli v roku 1991 práve v ľadovci Ötztalerských Álp blízko hranice Rakúska a Talianska. Do strediska lyžiarov prepravujú priamo z dedinky Soelden moderné kabínkové lanovky Giggijoch tal a Gaislachkogl tal. Tá druhá vyváža lyžiarov do samostatnej časti strediska, sústredeného pod jednou z 3och trojtisícoviek Gaislachkogl (3.058 m). Giggijoch tal je…
Slovenský kras ma odjakživa veľmi láka a vždy sa teším, keď sa tam môžem vrátiť. Tento návrat nebol výnimkou. Našťastie je ešte veľa cestičiek, na ktorých som ešte nikdy nebol. Tentokrát som si vybral okružnú túru z Hája do Hája prejdúc pritom naprieč Zádielskou a Jasovskou planinou. Opäť pohodlná túra, ktorá nie je náročná a odporúčam ju v prípade, keď si potrebujete ísť niekam von oddýchnuť. trasa : Háj – Zádielsky kameň – Bezvody – Hačavské sedlo – sedlo Železná brána (to je už Jasovská planina) – vyvieračka Miglinc – Háj [fotogaléria] [EveryTrail] [GPS KML track] [panoramatická fotogaléria] [fotomapa na…
Opäť raz po dlhšom čase geocaching a s deťmi (Samko Sasvári a Laura). Bez nich to fakt nie je ono dáko :) Vybrali sme sa na miesto sútoku riek Torysa a Hornád (coord.info/GC1Q6MM). Nie je to ďaleko od Košíc a ani neviem prečo sme tam doteraz s deťmi neboli. [Fotogaléria] [Fotomapa]
Vianočné kilá pribúdajú. Ideálnym liekom je túra. Pôvodne sme chceli s bratom ísť niekam šliapať na lyžiach, no 3 dni dažďu zmylo aj posledné stopy snehu. Našťastie dnes už konečne mrzlo. Na hrebeni Veľkej Fatry bola takmer súvislá vrstv ľadu, snehu tak 2-5 cm. Nefúkalo, nikde nikoho a tak sme mali kľudnú túru s peknými, ale oparom rozostrenými výhľadmi. Krížna (1 574 m) je po Ostredku a Frčkove tretí najvyšší vrch Veľkej Fatry. Leží v jej hlavnom hrebeni. Na vrchole stojí vojenský objekt spojovej služby s vysielačmi. Z vrcholu Krížnej je kruhový výhľad. Prechádza cez ňu Cesta hrdinov SNP. Vrch Krížna je raritou, lebo sa na…
Biely poklad našej prírody už niečo vyše týždňa provokuje. Zima ako remeň je konečne tu ! Mrzne, v meste je -12°C. Snehu aj v Komárne. Keďže sa má pred Vianocmi otepliť, nedá sa už viac čakať. Keď Zima praje, Slovenský Kras je jedným z mnoha ideálnych miest pre pohodlnú túru, počas ktorej si človek môže vychutnávať brodenie sa snehom, prerážanie závejov, radosť zhadzovania snehu zo stromu kamarátovi za golier, blúdenia a toho hlavného – nekonečného zimného ticha. Spoločnosťou vám budú len stopy zvierat, vtáky, vŕzganie snehu a vlastné myšlienky. Trasa : Hačava – Hačavské sedlo – Osadník – Metlisko –…
Neprivítať Zimu by nám prinieslo nešťastie. Každý rok sa s kamarátom o to v poslednú sobotu pred Vianocami snažíme. Večer. A tento rok nebol výmikou. Výnimkou snáď bolo len to, že som nezabudol fotoaparát. A hlavne statív. Trasa klasická : Jahodná – Lajoška – Jahodná. [fotogaléria]
Osobne si pod slovom Graffiti predstavím len hnusne počmárané podchody páchnuce močom, zničené námestia, budovy či vlaky. 98% vyznávačov graffiti sa tak zmôže na len kvázi podpis, TAG, ktoré sa ani neoplatí komentovať. Akoby sa vytratili hoci nepovolené, no graficky a umelecky hodnotné maľby. Preto ma milo prekvapila oficiálna aktivita v Banskej Bystrici, kde bolo graffiti vytvorené s vedomím mesta – v podchode na Štefánikove nábrežie. [fotogaléria]
Doslova po 2. rokoch (TEN ČAS BEŽÍ !!!!!!) som sa konečne opäť raz dostal ku Hučovcom na návštevu do Banskej Bystrice. Tentokrát už však ak s Laurou, ktorá sa tam doslova zaľúbila do malej čivavy – Vilka. Výlet parádny, veď u Hučovcov je vždy super. Aj sme sa poprechádzali, aj kino navštívili a aj doma povegetili. A samozrejme aj pizzu dali :) Ďakujeme za pozvanie ! A tešíme sa nabudúce, či už u vás, či u nás. [fotogaléria] [článok o prvej návšteve v Banskej Bystrici – Banícke prázdniny]
Pred cestou do Banskej Bystrice za kamarátom Hučom som sa na 1/2 dňa zastavil doma v Martine, kde som potreboval s braškom niečo vybaviť. A konečne práve vtedy začalo snežiť ! To som si nemohol nechať ujsť a tak mi do zbierky pribudla panoráma druhého tohotoročného snehu. Áno, nie je to prvý sneh tohoto roku, ten sme zažili 15.10 lavínový stupeň : MF 3/3, VT 3/3.
Moje pré stretnutie s partiou servera hiking.sk, na ktorom sa snažím publikovať články venované turistike. Musím sa priznať, išiel som tam dosť nervózny. Predsa, zabehnutá partia, nepoznám nikoho. Pocity presne ako pred prvým geocaching eventon. Z Košíc som vyrazil dosť neskoro, 0 12tej, čo znamenalo, že v Liptovskej Revúcej som bol až niečo po 15tej. Na Ploskú som už šiel v tme. Po troch týždňoch inverzného počasia som sa dočkal aj ja. Inverzia v noci, keď celú krajinu osvetľoval mesiac. A celé toto divadlo priamo z Ploskej. Nádhera !!! Stretnutie nakoniec dopadlo dobre, aj keď som toho moc nenahovoril. Čo…
Pohľad pohľadov, ako som už písal dávnejšie. Páčia sa mi pohľady na toto pohorie. Vždy, za každého počasia, v každom ročnom období. Tento pohľad patrí Jeseni.
Finish je opäť o čo si blizšie k termínu a na stavbe sa maká. Minule aj horelo. A ja opäť v práci pred 07:00 (śkolka nepustí) a opäť pred oknom priamy prenos predstavenia. Aj keď západ je západ a mimo práce je to veselšie sledovať, to nepopieram. Počasie už farbami východu ukazuje, kto bude pánom najbližší 1/4 rok – Pani Jeseň.
Ako vždy keď leje, vyberieme si s dcérkou jednu z našich sprístupnených jaskýň a ideme sa do nej pozrieť. Tentokrát to bola Domica a tentokrát sme šli aj so susedovcami (Peťo so synom Samkom). Nabudúce to však už budú maďarské jaskyne – už len pre ten ich prístup, ktorý je o 2 triedy lepší ako toto naše slovenské pseudopodnikanie. Domica je najväčšia jaskyňa Slovenského krasu. Zaraďuje sa medzi jaskyne svetového významu. Nachádza sa v južnom svahu Silickej planiny v okrese Rožňava. Predstavuje časť jaskynného komplexu, ktorý vytvára s jaskyňou Baradla v Maďarsku jeden genetický systém celkovej dĺžky cca 25 km.…
Zádielska tiesňava (ľudovo nazývaná aj Zádielska dolina) je monumentálny krasový kaňon s hĺbkou takmer 400 m, dĺžkou 3 km, najužšia šírka dna 10 m. Nachádza sa v Slovenskom krase pri obci Zádiel v Košickom kraji. Je vytvorený vodami pretekajúceho Blatného potoka. Od roku 1954 je táto oblasť s výmerou 214,73 ha národnou prírodnou pamiatkou. Pozornosť zaujme najmä 105 m vysoká ihlanovitá skala vymodelovaná erozívnou činnosťou vody, ktorá pre svoj tvar dostala meno Cukrová homoľa. Cukrová homoľa je najvyšší vežovitý skalný útvar na Slovensku. Charakteristiku flóry a fauny podmieňuje hraničné položenie medzi Slovenským krasom a Slovenským rudohorím. Územie je známe aj…
Ako som už viackrát písal, cesta do Komárna je naozaj pekná. Ešte aj nížiny majú niečo do seba. Dnes sme sa na ceste do Komárna ( na našu našu cyklo-dovolenku) zastavili pri Tekovských Lužanoch. Pri brehu mora Slnečníc. Človek sa mal chuť okúpať. Tak sme tu stáli a pozerali sa, ako oblaky a žltá farba dokážu hrať divadlo.
Konečne opäť po roku 3oj dňová cyklotúra. Tentokrát sme si s Peťom Sasvárim vybrali Kras – Slovenský a Maďarský. Auto sme nechali na ich chalupe v Chorvátoch. Už už nás to lákalo dať si Sishu, ale to by sme vegetili do obeda :) Počasie nám prialo, bolo oblačno, pofukoval vietor, nebolo moc dusno. Do Szögligetu je to z Chorvát cca 22km. Zo Szögligetu je veľmi ľahko, červeným značeným chodníkom pristupný hrad Szádvár (Žaneta Daroková, darokova.blog.sme.sk). V Szögligete aj začína značená a oficálna cyklotrasa vedúca naprieč Aggtelekom (Aggtelek National park). Doporučjem zájsť sa pozrieť sa na ruinové mestečko Derenk (preklad maďarského…
Po celom dni, keď teploty dosahovali 31°C, bol horský bicykel jediná možnosť (keď nerátam teda kúpalisko) ako sa aspoň trošku prevetrať. Cyklotrasa vedúca Nemcovou dolinou je pokračovaním cykoltrasy, ktorú som popísal už skôr – link na popis. Spolu tvoria náročnejší okruh, ktorý je zaujímavý svojim prevýšením a kľudom lesa, lebo paradoxne (napriek tomu, že je to jedna z mála značených cyklotrás v okolí Košíc) tu človek nestretne veľa cylistov, tobôž ľudí. Zelená cyklotrasa pokračuje pri odbočke na Čermeľskú dolinu (48.792818° 21.161993°), ďalej potom míňa odbočku na chatu Diana a rozcestník na sedlo pod Veľkým vrchom a na konci doliny sa…
Tento pohľad mám uložený v svojej pamäti pohľadov odjakživa a navždy. Či som sa chystal na písomnku z biológie (matematiky, slovenčiny …), či som sa chystal na hádzanú (basketbal, volejbal …), či bolo pekné (mrzké, nehodno psa von vyhnať …) počasie, či sme mali doma dobrú (hádavú, milujúcu …) náladu – stále tam ten výhľad bol. A dúfam, že aj navždy ostane.
Vracajúc sa z túry na Skalisko nás s Peťom napadlo, že prečo si nepozrieť cestu, ktorou tak často do Košíc človek nechodí : Krásnohorské podhradie – Uhorná – Smolník – Štós – Jasov – Košice. Je to naozaj nádherná cesta s krásnymi zákutiami. Jedným z nich je aj sedlo Uhorná, či výhľad na samotnú Uhornú.
Pre niekoho čistá energia, pre niekoho symbol strachu a katastrofy. Patrím k tým druhým. Stačí tak málo a už nebudeme. Tak málo pri tak častých ľudských chybách :(
Konečne opäť troška volnejšie a tak nám s Peťom ostalo jedno voľné poobedie ísť niekam von tak na 1/2 dňa. Ideálnym miestom na takúto krátku túru je Prielom Muráňa (Slovenský Kras), ktorý človeku nezaberie viac ako 3hodiny času. Zvolili sme prístupovú trasu z dediny Bretka, pričom sme parkovali až pri JRD, nakoľko obyvateľstvo obce svojím sociálnym zložením dávalo tušiť možnosť istých problémov. “Prielom Muráňa je výrazne meandrujúci tok rieky Muráň zakliesnený do výbežku vápencov v hĺbke až 100 m. Územie je charakteristické krasovými javmi – škrapmi a jaskyňami situovanými na puklinách domodelovaných eróznou činnostnou rieky. Vegetačný kryt je tvorený teplomilnými…
Naozaj fotogenická planina, ktorá vďaka svojej rozlohe poskyktuje krásne výhľady. Naprieč planinou prechádza cesta pre otorové vozidlá, ktorá spája Silicu so Slavcom a Silickou Jablonicou a paradoxne táto cesta je jednou z jej najfotogenickejších častí. “Silická planina je najväčšou z planín Slovenského krasu (rozloha asi 150 km2 /M. Zacharov et L. Tometz, 2001/). Rozprestiera sa v jeho centrálnej resp. južnej časti. Nachádza sa na území dvoch štátov – Slovenskej a Maďarskej republiky. Planinu je možné účelovo (vzhľadom na geologické pomery) rozdeliť na severnú a južnú časť. Povrch Silickej planiny tvorí vlastne náhorná vápencová plošina. V severnej časti dosahuje výšku okolo 679…