Krasová planina Padis sa nachádza na severo-západe Rumunska, v juhovýchodnej časti administratívneho kraja Bihor, v severnej časti vetvy Bihorských hôr, Apusenské vrchy, severozápadná Transylvánia v nadmorskej výške 1200-1400m. Je to chránená oblasť národného záujmu zodpovedajúca IUCN kategórii IV (prírodná rezervácia rastlín a typov). Vo východno-západnom smere je pretnutá okresnou cestou DJ763 spjajúcou obce Pietroasa a Răchiţele. Za prírodnú rezerváciu (a chránené územie) bola vyhlásená 06.03. 2000 (zverejnené v Monitorul Oficial, Romania, č.152 12.04. 2000). Rozloha rezervácie je 39000ha. Turistická zóna Padis v severovýchodnej časti Bihorských vrchov je významným turistickým centrom Apusenských vrchov a planiny Padis. Je jednou z najcennejších, najkrajších a…
Tag: Rumunsko
Jaskynné mesto Rădesei sa nachádza v severnej časti náhornej krasovej plošiny Padis, Bihorské vrchy, Pietroasa, na západ od tiesňavy Cheile Someşului Cald v nadmorskej výške 1225 m. Najjednoduchšie je prístupné cez lúku Varasoia červenou turistickou značkou začínajúcou pri turistickej chate Padiš. Vstup do jaskyne je možný len za vhodných podmienok, nakoľko je jaskyňa prístupná priamo z koryta potoka Radeasa, ktorý ňou preteká. Počas silných dažďov dochádza k vzniku veľmi silného prúdu, čo prakticky znemožňuje postup v niektorých úzkych častiach jaskyne. Vchod tvorí monumentálny 15 m vysoký (7 m široký) portál nachádzajúci sa na ľavom brehu potoka. Dĺžka jaskynného mesta dosahuje…
Vodopád Varciorog je chránená oblasť národného záujmu zodpovedajúca IUCN kategórii IV (prírodná rezervácia geologického typu), ktorá sa nachádza v juhovýchodnej časti Bihorských vrchov (horná časť údolia Varciorog) v severozápadnom kraji Alba (na hraniciach s krajom Bihor), na území Arieşenského prírodného parku. Vodopád dosahuje výšku približne 15 m a vedie k nemu jednoduchá turistická trasa vyznačená žltým kruhom (4 km od parkoviska na štátnej ceste DN75). Zaujímavosťou v blízkosti vodopádu sú štôlňa a halda, ktoré sú pozostatkom ťažby uránovej rudy v tejto oblasti. Bihorské vrchy, fotogaléria: https://plus.google.com/photos/104853636437180584831/albums/6152918969283115889?banner=pwa. Lokalizácia vodopádu na mape [OpenMaps.eu] [Google Maps] [OpenStreetMap]
Najvyšší vrchol Bihorských vrchov Curcubăta Mare (1 849 m) sa nachádza na juhovýchodnej hranici administratívnych krajov Bihor a Alba. Z vyrovnaného hrebeňa pohoria severo-južného priebehu sa vrchol relatívne ostro dvíha a stáča voľne, pokračujúc smerom na východ. Priamo na vrchole sa nachádza telekomunikačný vysielač. V severovýchodnom cípe je možné vidieť dolinu ľadovcového pôvodu, ktorá vznikla počas poslednej doby ľadovej. V tejto oblasti je možné nájsť stopy alpínskej vegetácie. V západnej časti sa v subalpínskej zóne vo výške 1530 m nachádza kryogénické* jazero Nival. Na sever pohorie pokračuje vulkanickou extenziou Vlădeasa, dosahujúc najvyššiu výšku 1836 m. Cíp vrcholu Curcubăta Mare je počas jasných dní možné vidieť…
Groapa Ruginoasa je zosuvové územie nachádzajúce sa v Apusenskom prírodnom parku niekoľko kilometrov od dediny Arieseni. Územie je prístupné dvoma turistickými chodníkmi značenými červeným krížom a žltým obdĺžnikom. Spoločná značka stúpa od cesty DN75 a približný čas túry 30 – 50 minút. Turista sa z lesa postupne dostane na veľmi peknú lúku, na okraji ktorej je možné nájsť samotnú “Groapa Ruginoasa”. Ruginoasa je veľmi zvláštny jav. Je to rozsiahly zosuvový hrebeň výraznej červenej farby v blízkosti údolia Dry, s hĺbkou približne 100 m a šírkou 600 m v priemere. Veľmi aktívny proces erózie spôsobuje zosuvy a dynamické rozširovanie priehlbiny. Podľa starších…
Izbucul Tauz je národné chránené územie (od 12.04.2000) III. kategórie UICN (prírodná rezervácia geologického typu) nachádzajúce sa v západnej Transylvánii, okres Alba, pohorie Bihor (Apusenské vrchy), časť Arieșeni. Prírodná rezervácia je tvorená strmými bralami, na dne ktorých sa nachádza prirodzená vyvieračka. Je súčasťou rozsiahleho jaskynného systému, ktorý je podrobený speleologickému prieskumu. Prvé pokusy vstúpiť do zatopených jaskynných častí boli uskutočnené v roku 1982 maďarským potápačom Gáborom Halasom (dosiahnutá hĺbka 47-55 m, celková zmapovaná dĺžka 105 m). V roku 1988 skupina českých potápačov na čele s Ľubomírom Benyšekom dosiahla hĺbku 70 m, prekonajúc dve úzke hrdlá v hĺbke 60-70 m. V…