Zvyšky hrádku Bodoň 868 m. sa nachádzajú v lesoch juhozápadne od obce Zlatá Baňa, resp. severovýchodne nad obcou Lesíček. Zvyšky hrádku stoja na andezitovej plošine, na okraji ktorej je väčšia pravidelná vyvýšenina, stopa po obvodovom opevnení. Stopy po kamennej veži sú v najvyššej časti plošiny a ešte dnes je čitateľný jej kruhový pôdorys. Iné stopy po murovaných objektoch na plošine nie sú, ale podľa dispozície sa predpokladá, že na plošine boli drevené obytné aj hospodárske objekty. [wikipedia].
K hrádku vedie zo sedla Temný les 666 m. a z obce Abranovce žltá turistická značka. Najrýchlejšia cesta (vhodná aj pre cyklistov) je Rácovou dolinou po lesnej asfaltovej ceste, ktorou sa dá dostať až do sedla Heteť, v ktorom sa táto cesta končí a pripája na žltú značku. Výstup na samotný hrádok je najjednoduchší z východnej strany brala.
Pôvod hradu podľa prvej písomnej zmienky siaha do 13. storočia. Podľa B. Varsíka hradisko vybudoval Budun z Ploského, podla ktorého vzniklo jeho pomenovanie Budunov hrad (Bodonvára). Po vpáde Tatárov do oblasti dolného toku rieky Torysa v roku 1285 bol hrad značne poškodený a už nebol jeho synmi opätovne obnovený. Hradisko teda zrejme existovalo len jedno desaťročie. [wikipedia]
Zaujímavosťou na žltej značke (úsek Abranovce – Bodoň) je Raslavova skala (Raslavkameň), 2 m dlhá, 1 m široká a 70 cm vysoká skala pripomínajúca ľudskú tvár, resp. masku. Jej meno súvisí s legendami o Raslavovi, rytierovi z blízkeho hradu Bodoň. Podľa jednej z nich vraj rytier chodieval za dcérou miestneho lesníka k blízkej studni. Jeho matka považovala tento vzťah za nevhodný a tak ho prekliala. Podľa Jána Ducára, nálezcu skaly, “Je to miesto ľúbostnej mágie, kde sa dá podľa povier a skúseností aj liečiť. Niekedy sa tu konali rôzne obrady a miesto nebolo zničené, ako sa stalo v iných prípadoch.”
[fotogaléria] [rozhovor s Jánom Ducárom o raslavkameni] [GPX Strava] 25.10.2017
Be First to Comment