Pre mňa neznáma bežkárska trasa, ktorú som si na mape vyhliadol ešte na jeseň, kedy som vlastne na Šimonke bol po prvýkrát. Predpokladal som, že je to veľmi navštevovaná lokalita aj v zime a tak informácii o stave snehu bolo na internete dosť. Ide o bežkársky okruh dlhý cca 13 km, začínajúci a končiaci v sedle Temný les (660m).
Do sedla som dorazil relatívne neskoro, okolo 10:00. Na lúke parkovalo zatiaľ len zopár áut. Pri infopaneloch som využil miestneho znalca, ktorý mi dal základné informácie o trase. Vyrazil som po zelenej značke, od ktorej sa trasa pre bežky oddelila po cca 1 km. V tých miestach už bolo aj badať stopu, ja som si robil vlastnú, pretože ma na relatívne tvrdom vychodenom snehu šmýkalo. Snehu bolo dostatok, do reportu som uviedol 40 cm. V okolí Šimonky aj viac. Nebol by som veril, že tu bude sneh, pretože južnejšie a v nižších polohách nie je žiadny.
Počasie bolo ideálne, jemne nad 0°C, bezveterné, jemne snežilo. Všade ticho a až po Obracanú studňu (845 m) som minul len jediného človeka. Pri studni som po rokoch stretol Martina Ždilu, známeho ešte z čias geocachingu. Teraz je najaktívnejším mapperom a vývojárom slovenskej verzie otvorených máp freemap.sk a je hlavne jeho zásluhou táto online mapa tak presná, dobrá a dostupná pre dôležité platformy. Bežkoval spolu s Vaclavom Čarnogurským, ktorého poznám len z internetu. A psom. Celkom milé stretnutie. Keď som dorazil na Grimov laz (943 m), rozhodol som sa, že vybehnem aj hore na samotnú Šimonku (1092 m). Na ten 1 km bolo pre mňa praktickejšie dať si bežky na batoh. Šimonka je naozaj obľúbeným vrcholom, čoho dôkazom bolo, že som stretol minimálne 20 ľudí cestou hore, ďalších 10 na vrchole (sánkovať sa) a ďalších 10 cestou späť do sedla Pod Šimonkou (963 m).
Zjazd z Grimovho lazu som po kótu Za Dubníkom (840 m) ako-tak zvládal. Trikrát som síce spadol skrútiac sa tak, že som malú chvíľku neveril, že vstanem. Nadávky iste bolo počuť až k parkovisku. Spravil som si fotografiu Dubníka (840 m) uvedomiac si, že som pri ňom vlastne ešte nikdy nebol. Dúfam, že sa mi to podarí v lete na bicykli. Potom pre mňa začalo vyslovene utrpenie. Zjazd. Po pár nekontrolovaných, no šťastných zastaveniach v protisvahu som sa nasral a bežky zavesil na batoh. Ten približne 1 km som zišiel pešo. Tiež mierne nadávajúc.
Záver popri Pamätníku hrdinom II. sv. vojny to už bola pohoda, ľudí pribudlo, cítil som sa ako na ceste na Kojšovskú hoľu. Obvzlášť, ked som prišiel späť do sedla Temný les, vidiac okolo 40 áut. Naozaj to tu žije, sánkovačky, prechádzky či bežkárenie.
[GPX na freemap.sk] [Strava] [fotogaléria]
Vyhlad zo Simonky sice vdaka oblaku ziadny, no bezkarsky kruh okolo nej stoji zato https://t.co/aO0I9H4DLU #move #movescount #nordicskiing #crosscountryskiing #slanskevrchy pic.twitter.com/z28YWFYSyl
— Peter Thailon Misovic (@peter_misovic) December 30, 2018
Be First to Comment