Bukovec, Hnilecké vrchy

Bukovec je so svojou výškou 1127 m najvyšším vrcholom Hnileckých vrchov. Na prvý pohľad nenápadný vrchol je v skutočnosti krásnym hôľnym výhľadovým miestom, ktorý spolu s Kojšovskou hoľou a Skaliskom patria, podľa môjho názoru, k najkrajším vrcholom Volovských vrchov a bol pre mňa veľkým prekvapením.

Z jeho vrcholu môžete vidieť Skalu na Slovinkami (Galmus), Vysoké (Západné, Belianske) Tatry, časť Nízkych Tatier a Kojšovskú hoľu. Nádherné lúky sa k Bukovcu prakticky ťahajú od obce Závadka, pričom po hrebeni vedie zelená cyklotrasa č.5855 (Hlinisko – Závadka – Slovinky – Krompachy – Klipberg – Gelnica).

sedlo Pod holým vrchom

Na Bukovec taktiež vedú dve pešie turistické značky: modrá 2827a z juhu z obce Švedlár, zo severu z obce Poráč a zelená 5750 zo Záavadky. My sme hore stúpali z rázcestia Pod Svinským hrbom 790m, výstup má približne 5 km. Zastavili sme sa Holom vrchu, ktorý ponúka takmer 360°výhľad. Odporúčam k nemu z modrej značky odbočiť.

cestou k Holému vrchu

Zaujmú badateľne stopy po pasení dobytka a vďaka tejto činnosti sa na hrebeni zrejme budú nachádzať pestré lúčne a pasienkové spoločenstvá. Rôzne stránky uvádzajú na svahoch Bukovca výskyt rozsiahleho horského rašeliniska, my sme ho však zrejme obchádzali. Samotná kóta Bukovca sa však nachádza mierne mimo modrého chodníka.

Vysoké Tatry cestou na Bukovec, Hnilecké vrchy
na vrchole Bukovca, Hnilecké vrchy
skalný útvar pod Bukovcom
skalný útvar pod Bukovcom
hrebeňom Hnileckých vrchov

Naším plánom bolo z Bukovca po zelenej značke traverzovať Korban a pokračovať cez Orlí vrch do sedla Svisnká jama. Zmenili sme však plán a po naozaj prudkom klesaní do Sedla pod Bukovcom (969 m ) sme pokračovali lesnou cestou klesajúc hrebeňom rázsochy do výšky cca 800 m, kde sme sa napojili na ďalšiu lesnú cestu, ktorá vo východno-západnom smere traverzovala hlavný hrebeň.

traverzujeme hrebeň Hnileckých vrchov

Postupne sme klesli až k Slovinskému potoku do Lacemberskej doliny. Naším cieľom bol rázcestník Lacemberská dolina (570 m) a žltá značka 8894, ktorá nám mala vyviesť pod Skalu (1014 m). Ale ako to už býva, skrátili sme si cestu nenápadnou, neskôr takmer miznúcou diretisimou, ktorá nás popri potoku Brôdok, po celkom zaujímavom stúpaní, vyviedla na krásnu lúku Čeršľa, cez ktorú viedla zelená značka 5759 do Poráča. Bolo nám viac, než jasné, že zlatá hodina fotografov sa nás dnes týkať nebude :) Najedli sme sa a debatujúc sme to dokráčali k vlekom Brodoku, kde nás zastihla tma. K autu nám zostávali zhruba 2 km.

Čeršľa

Na záver chcem povedať, že Galmus a táto časť Volovských, resp. Hnileckých vrchov sú naozaj veľmi pekným a pre mňa turisticky lákavým miestom, na ktoré sa rád vrátim.

Vysoké Tary, naša rozlúčka svetlom

Len pre poriadok uvediem fakt, že Hnilecké vrchy sú geomorfologickým podcelokom Volovských vrchov, najväčšej časti, Slovenského rudohoria. Vypĺňajú územie medzi Hnilcom na juhu a Hornádom na severe, tiahnu sa od Gelnice po Markušovce. Ďalej sa členia na geomorfologické časti Galmus a Hnilecké podolie.

[fotogaléria] [GPS track] [lokalita na freemap.sk]

One Comment

  1. Richard Polacek
    07/02/2022

    Ešte k tej diretisime …
    Evidentne to nebude bežná skratka pre turistov, na mapách nie je vyznačený ani ťuk. Aké však bolo prekvapenie, keď sme na jednom pni našli umiestnenú fotopascu … A predpokladám, že kvôli zajacom a líškam to veru nebolo … )

    Záverom: Bukovec je fakt nádherný!
    PS : pozdravujem autora článku )

Leave a Reply

Your email address will not be published.

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.