Zrejme každý z nás už počul o cirkuse s pekným menom Cirque du Soleil, Cirque du Soleil (u nás prekladaný ako Cirkus Slnka) je cirkusová spoločnosť z Kanady založená v roku 1984 bývalými pouličnými umelcami Guyem Laliberté a Danielom Gauthierom a sídliaca v Montreali. Je to takzvaný Moderný (Nový) cirkus (druh dramatického umenia z Francúzska vznikajúceho začiatkom 70. rokov 20. storočia) vychádzajúci z tradície klasických cirkusov, našťastie však bez apatických a zjavne týraných zvierat. Na prvý pohľad predstavenia tohto cirkusu zaujmú živou hudbou a výrazne pestrofarebnými a kreatívnym spôsobom poňatými kostýmami, ktoré spája určitá téma a samozrejme do dokonalosti dovedenými…
Peter Mišovic's pages Posts
Počasie malo jeden z tých väčších výstrelkov, keď po 4-6°C stupňových dňových teplotách sa na jeden deň prudko oteplilo na 25°C. Využil som to a po veľmi dlhom čase som sa bol prebehnúť v okolí Kameničnej (kam sme prišli kvôli Cirkusu Slnka, na ktorý dnes ideme), konkrétne neďaleko mojej obľúbenej Vrbiny. Vymotal som sa okolo 09:00 a išiel sa prejsť na hranice tejto prírodnej rezervácie. Chcel som bežať už od domu, no miestnym psom stačí len to, že kráčate popri ICH plote. A vypozoroval som, že tieto tvory menej dráždi chôdza, než beh. Najsrandovnejší bol taký maličký jedinec nie väčší…
Nevedel som, ako začať tento článok a tak som plánoval napísať obligátne klišé o tom, ako som chcel využiť posledný z letných dní tohto roku na cyklistiku. Uvedomil som si, že prvý jesenný deň (jesenná rovnodennosť v roku 2023) však už bol (23.septembra). Dobre, začnem článok teda iným klišé. Slnečné lúče skorého jesenného slnka zaliali krajinu a zahriali okolitú prírodu. Bolo krásne nedeľné jesenné ráno a ja som sa ho rozhodol využiť ho na cykloturistiku. Vyrazil som z domu a nasmeroval som svoj bicykel na neďaleké Slanské vrchy rozlúčiť sa s tohtoročnou sezónou. A teraz reálne. Ráno vyzeralo (aj predpoveď…
Pri našej prvej návšteve Brna sme na jednom z námestí zbadali dva hrdzavé a rozstrieľané vraky áut. Bolo nám viac-menej hneď jasné, odkiaľ pochádzajú. Z Ukrajiny. Boli súčasťou rozsiahlejšej expozície výstavy Příběhy z Ukrajiny – putovná výstava rozstrieľaných vrakov ukrajinských áut. “Rozstřílené a jinak zničené vraky aut z kyjevské oblasti Irpině, Buči a Hostomelu jsou reálným svědectvím války na Ukrajině. Prostřednictvím panelů a audionahrávekzprostředkovávají příběhy jejich majitelů z míst, kdese ruští vojáci dopouštěli těch nejhrůznějších zločinů. Převoz vraků zorganizovala díky partnerům Paměť národa, která pomáhá Ukrajině prostřednictvím finanční sbírky.” Príbehy bežných ľudí, ľudí ako si ty, ja, tvoj brat, či…
Prvá etapa aktuálneho ročníka cyklistických pretekov Okolo Slovenska štartovala (a končila) v Košiciach, pričom trasa viedla priamo cez našu dedinu Bidovce. Potešilo ma to, veď pomaly priamo z terasy by som mal možnosť pozrieť pelotón. Trasa etapy viedla z Košíc priamo do Olšovian, ktoré sú takmer pri našej dedine. Vyrazil som (pre istotu) s 30min rezervou, čo sa ukázalo byť celkom dobrým nápadom. Mal som možnosť vidieť celú kolónu áut pretekov – policajných, technických, reklamných či teamových. Bohužiaľ, neušlo sa mi žiadneho prezentu, hoci som sa celkom aktívne snažil vyzerať tak, že ak si niekto niečo zaslúži, som určite to…
Ďalšia z cyklistických akcií firmy MDJ, v ktorej pracuje Rea. Tentokrát vydumali jazdenie v doline Čierneho Váhu (vedie ňou červená Liptovská cyklomagistrála 035) s výšľapom na hornú nádrž PVE Čierny Váh. Túto časť magistrály môžem len a len odporúčať, od Pamätníka palatína Jozefa smer Biely potok vedie po trase bývalej lesnej železnice a zo sedla bicykla má človek možnosť vidieť relikty tejto trate. Z Kráľovej Lehoty až po Biely potok je túto dolinu možné prejsť po asfaltovej ceste takmer bez áut. Tie môžu oficiálne premávať po dolnú nádrž PVE len zo strany Kráľovej Lehoty. Pamätník palatína Jozefa postavilo hrádocké komorské…
Ďalším cieľom našej cyklodovolenky boli dediny Smokvica a Vlašići, ktoré boli hraničnými bodmi ďalších dvoch polostrovov ostrova Pag. A musím povedať, že som dodržal jedno z pravidiel spoločných výletov – bola aj keška, aj občerstvenie – teda takmer :) Malá dedinka Vlašići je najvýchodnejším letoviskom ostrova Pag, pričom sa tu nachádza vraj jedna z najkrajších pláží ostrova. Je piesočná, s pozvoľným vstupom do mora a rozprestiera sa v hlboko zarezanom, plytkom zálive. Zálivu vo Vlašiči sa príznačne hovorí Modrá lagúna (Plava laguna). Smokvica je ešte menšia dedinka a žije v nej približne tak 35-50 stálych obyvateľov, odhadom. A mala jednu úzku cestu, neprejazdnú…
Po roku opäť Chorvátsko, opäť ostrov Pag a opäť známy kemping Šimuni. Smotný kemping nebudem veľmi opisovať, je to jeden z top kempingov v Chorvátsku s plným servisom. Od stravy, cez hygienické zariadenia až po celodenný program, ak ste tam s malými deťmi. Naše dieťa si však skôr už dá koktail, než detskú diskotéku, no ale aj o tieto prípady je v tomto kempe postarané viac, než dobre. My s Reou sme sa sem tešili hlavne kvôli cyklistike, nakoľko minulý rok sme prejazdili severnejšiu časť ostrova a zostala nám už len tá južnejšia. Naša prvá jazda bola spoločne s Laurou…
Háčkovanie je proces, ktorým vytvárame tkaninu (alebo inak pleteninu) z priadze, prostredníctvom háčika. Vytvárame slučky, z ktorých rôznym spôsobom nahadzovania, vpichovania a spájania, vytvárame vzory. Háčkuje sa všeličo, najmä čiapky, nákrčníky, prikrývky či hračky. Ja neháčkujem, pošklbalo by ma od nervov pri tak motoricky jemnej práci. Ale Rea háčkuje a jej to nevadí, dokonca ju to baví. A háčkuje aj naša suseda Mirka. Aj ju to baví. Má dokonca háčkovaciu lavicu a iné špeciálne nástroje na pomoc pri háčkovaní. Napríklad takú tú onú, nádobu, do ktorej sa nejako tá vlna vloží a sa to z toho odvíja. Rea háčkuje stále,…
Bad Säckingen je kúpeľné mesto v okrese Bádensko-Württembersko v najjužnejšom cípe Nemecka, približne 30km východne od mesta Bazilej, na pravom brehu Rýna tvoriaceho štátnu hranicu so Švajčiarskom. Dejiny obce sú naviazané na miestny kláštor, o ktorom prvé spomienky pochádzajú z roku 878 ako Sacinga, čo zrejme skomolenina mena rímskej osady Sanctio. Mesto sme navštívili na začiatku februára v rámci služobnej cesty do spoločnosti Syngenta. V meste sa nachádzajú viaceré pamiatky, bohužiaľ však na mesto samotné sme mali naozaj len veľmi málo času a stihol som jednu prechádzku ráno cestou do práce. Počas prechádzky sme stihli pozrieť asi najznámejšiu pamiatku, 204m…
WordPress je nepochybne kvalitným opensource publikačným systémom (CMS – Content Management System) pre blogy a stránky, akou je aj tá moja a je používaný na viac ako dvanástich percentách celého svetového internetu [wikipedia]. Systém je modulárny, čo znamená, že jeho základná funkcionalita je rozširovaná pomocou samostatných puginov, ktoré umožňujú do systému integrovať širokú škálu služieb a rozšírenej funkcionality. Autorom modulu môže byť ktokoľvek, nie len vývojársky team WordPressu. To však môže spôsobiť problém, ak autor pluginu ho z rôznych dôvodov prestane aktualizovať, resp. prispôsobovať aktualizovanému Worpdressu. A to sa teraz aj mne. Využíval som pluginy photo-express-for-google a smart-youtube ktoré mi…
Bukovec je so svojou výškou 1127 m najvyšším vrcholom Hnileckých vrchov. Na prvý pohľad nenápadný vrchol je v skutočnosti krásnym hôľnym výhľadovým miestom, ktorý spolu s Kojšovskou hoľou a Skaliskom patria, podľa môjho názoru, k najkrajším vrcholom Volovských vrchov a bol pre mňa veľkým prekvapením. Z jeho vrcholu môžete vidieť Skalu na Slovinkami (Galmus), Vysoké (Západné, Belianske) Tatry, časť Nízkych Tatier a Kojšovskú hoľu. Nádherné lúky sa k Bukovcu prakticky ťahajú od obce Závadka, pričom po hrebeni vedie zelená cyklotrasa č.5855 (Hlinisko – Závadka – Slovinky – Krompachy – Klipberg – Gelnica). Na Bukovec taktiež vedú dve pešie turistické značky:…
Januárové počasie pripomínajúce koniec októbra, mokro, blato, vlhko a takmer dážď. Ale vtedy je v lese krásne, máme dovolenku a tak sme sa (s Rišom) rozhodli, že vyzbierame chýbajúce kešky dvoch novších powertrailov “Po žltej na Lajošku” a “Z Jahodnej do Klatova po modrej”. Začíname tým prvým, ktorého kešky sa nachádzajú na celkom peknej žltej turistickej trase 8719 spájajúcej Vyšný Klátov a Košickú Belú. Zaparkovali sme na na rázcestí Vyšný Klátov (520 m) pokračujúc severne k prameňu s altánkom, kde sa nachádzala prvá z kešiek. Altánok bol celkom zachovalý, nám sa nezdala tá skratka, po ktorej je značka vedená. Chceli…
Konečne sviatky! Čas na turistiku. Nie každá sa síce podarí podľa plánu, ale ešte nebolo zle. Inak to nebolo ani s výletom do doliny Kojšovského potoka, doliny v ústí ktorej leží dedinka Kojšov. Mal byť dlhší a jeho účelom bolo nájsť kešky powertrailu “VK -vozíčkarke kešky” a založiť jedno novú na severnej strane Kojšovskej hole. Po odmäku však zmizol sneh a ten, ktorý zostal len v dolinách a miestach, kde moc tepla Slnko neprinesie, zamrzol. To isté nás čakalo v podhorí Kojšovky. Čistý ľad na asfaltovej ceste. A samozrejme, reťaze na topánky zostali doma. Dosť sme sa šmýkali a bolo viac…
Odkedy je to na Kojšovskej holi ako na Štrbskom plese, prestal som tam chodiť. Dedinské, avšak tak to cítim. Som rád, že sú ľudia v prírode a zároveň platí, že všetkého veľa škodí a ja sa neviem odosobniť. Kojšovku však mám naozaj rád a snažím sa hore ísť tak, aby som stretol čo najmenej ľudí. Najobľúbenejšou cestou hore je pre mňa cez Spálenicu (1140 m) po zelenej turistickej značke 5740. Vianočná dovolenka, voľno a počasie síce nič moc, ale dohodol som sa na výlet so švagrinou. Ako inak, cez Spálenicu. Ona tadiaľto hore ešte nešla a súhlasila s inou trasou,…
Lúčny vrchol Lazy (859 m) v Slanských vrchoch mám od nás z domu najbližšie a tak keď mám čas na krátku prechádzku, vyberiem sa práve naň. Snažím sa ísť vždy z inej strany. Tentokrát som sa hore vybral z obce Dargov. Začal som na parkovisku pri futbalovom ihrisku a po približne 700 m som odbočil doľava na asfaltovú cestu, ktorá po chvíľke skončila a pokračovala ako lesná. Ide o turisticky nevyznačenú, no miestnymi zrejme často využívanú prechádzkovú oblasť. Cesta to je relatívne dobrá a keďže mrzlo, aj pevná. No bolo zrejmé, že v inom období, resp. za inej teploty by…
Lúčny vrchol Lazy (859 m) v Slanských vrchoch mám od nás z domu najbližšie a tak keď mám čas na krátku prechádzku, vyberiem sa práve naň. Snažím sa ísť vždy z inej strany. Tentokrát som sa hore vybral z obce Vyšná Kamenica. Auto som zaparkoval pri rybníku Svinického potoka, okolo ktorého prechádza modrá turistická značka č.2840 (Herľany – Mošniík sedlo – Dargovský priesmyk). Zaujímavé je, že vedie priamo po hrádznom múre a to priamo cez prepúšťaciu hrádzku. Ja som zo značky v týchto miestach zišiel a pokračoval som neznačenou cestou od parkoviska smerom na sever k brodu a mostu cez Svinický potok…
Keď som 5 júna v roku 2011 našiel v lese počas cyklovýletu na Železný vrch tabuľku MAG 60, tušil som, čo to tá skratka môže znamenať. Ale prečo je tu? Pozerajúc si neskôr fotografie z daného výletu, značka ma znova zaujala. Nedalo mi to, vyhľadal som si tú skratku a nie dlho nato som sa dozvedel sa o niečom, čo ma začalo okamžite fascinovať. Diaľkové pochody, resp.. diaľkoplazectvo. Presnejšie povedané, začala ma lákať tá predstava niekoľko dňového pochodu po lesoch a spania tam, kde sa mi práve chce, alebo podarí. Presne ako na viacdňových cyklotúrach, no s tým rozdielom, že…
Horský beh Smolník (HBS) je, ako píšu organizátori na webe behu “krosový beh organizovaný Obcou Smolník a občianským združením Vitalcity. Bežecké trate vedú po značkovaných turistických a náučných chodníkoch, okrem niektorých krátkych úsekov. Povrch tratí je z väčšej časti tvorený lesnými cestami a chodníkmi, prechod cez obec Smolník vedie po asfaltovej komunikácií.” HBS pozostáva z dvoch okruhov, kratšieho 11 km (so 470m prevýšením), nazvaného “Po stopách smolníckych baníkov” a dlhšieho s dĺžkou 33 km (s 1400m prevýšením), ktorý sa volá “Beh hrebeňom Volovských vrchov“. V roku 2015, kedy sa táto akcia uskutočnila po prvýkrát, som bežal kratší okruh. No ale…
Vartáši (po šarišsky Vartaše) je pôvodný názov pre skalné útvary nachádzajúce sa na hlavnom hrebeni Slanských vrchov v blízkosti Hanušovského sedla. Pozostávajú z niekoľkých väčších samostatných skál. Okrem dominantnej Obrej skaly sú tu osamotené skalné ihly a vežičky, jedna dvojica sa vzájomne podopiera a vytvára tak nepravé skalné okno. Najkrajšia je skala pripomínajúca ľudskú postavu od pása. Vidieť hruď s plecami, krásne sformovanú hlavu s čelom, nosom, ústami a bradou. Celkovo pripomína táto postava kamenné sochy Moai na Veľkonočnom ostrove. K názvu týchto skalných útvarov sa viaže legenda: “Skántrili ste mojich verných vlčích vartášov z Lysej! Od tejto chvíle vaše…
Kojšovská hoľa je jedným z mojich najobľúbenejších miest na Slovensku. Úprimne ani neviem, koľkokrát som tam už bol. Či na bicykli, pešo, alebo na lyžiach. Tentokrát som sa rozhodol, že túto časť hrebeňa Volovských vrchov skúsim zabehnúť. Nie som dobrým bežcom na asfalte, tobôž nie v lese, ale viem, čo by som v budúcnosti chcel a tak sa začínam pomaly, ale isto do lesa vracať aj ako bežec. Po vystúpení z autobusu v Zlatej Idke som si nahral, kým som ešte mal dáta, geocaches do Locusu. V okolí sa totiž nachádza pekná séria venovaná bývalej bani a baníctvo je moja…
Malá vyhliadková skala vo Volovských vrchoch, Loreley (900 m) je pomenovaná podľa mohutnej skaly na strednom toku Rýna neďaleko mestečka Oberwesel, na ktorej podľa povesti sedávala víla Loreley, ktorá svojim spevom lákala lodníkov a ich lode potom na útesoch stroskotali. Tej našej skale toto meno dali skale nemeckí osadníci, ktorým toto miesto pripomínalo vzdialenú domovinu. (zdroj GC11X6M) Skala sa nachádza severozápadne od obce Hýľov, neďaleko červenej značky hlavného hrebeňa Volovských vrchov. Odbočka je na vyhliadku je vyznačená. Prvýkrát som sa bol na toto miesto pozrieť ešte v roku 2008 počas cyklotúry s Peťom Sasvárim. Bolo to vtedy po prvýkrát, čo…
Jánska dolina (pôvodne Svätojánska) je so svojou dĺžkou 16 km jednou z najdlhších dolín Nízkych Tatier. Z Liptovského Jána ňou vedie modrá turistická trasa, ktorá nás privedie až na jej úplný začiatok pod Chatou M.R.Štefánika. Tečie ňou potok Štiavnica, prameniaci pod spomenutou chatou. Túto dolinu som navštívil počas zamestnaneckej akcie spoločnosti, pre ktorú pracujem. Tento čas som využil na beh od ústia Stanišovskej doliny cez Horáreň pred Bystrou, smerom na Chatu M.R.Štefánika. Je to naozaj (zatiaľ) nádherná a úzka dolina, človek nevie, kde sa má skôr pozrieť. Bol to prostredím jeden z najkrajších behov, aké som zažil. Pravda, ťažba (či…
Keď som sa v zime vybral na bežkách z Herlianskeho sedla ku skalám pod Pariakovou, rozmýšľal som nad tým, žeby sa mi v tejto oblasti mohlo dobre behať. Táto spevnená lesná cesta dlhá 4 km (od Herlianskeho sedla ku skalám) nastúpa len 200 m a mohla by byť dobrou návratovou cestou pri behu na Makovicu. Pomocou freemap.sk som si naplánoval trasu, ktorou by som mohol bežať. Jej začiatok (a zároveň koniec) bol na Herlianskom sedle. Zo sedla trasa pokračovala po červenej hrebeňovke smerom na sever cez Vyžník až na Makovicu. Z Makovice späť po rázcestie s modrou turistickou značkou, po…
Zvyšky hrádku Bodoň 868 m. sa nachádzajú v lesoch juhozápadne od obce Zlatá Baňa, resp. severovýchodne nad obcou Lesíček. Zvyšky hrádku stoja na andezitovej plošine, na okraji ktorej je väčšia pravidelná vyvýšenina, stopa po obvodovom opevnení. Stopy po kamennej veži sú v najvyššej časti plošiny a ešte dnes je čitateľný jej kruhový pôdorys. Iné stopy po murovaných objektoch na plošine nie sú, ale podľa dispozície sa predpokladá, že na plošine boli drevené obytné aj hospodárske objekty. [wikipedia]. K hrádku vedie zo sedla Temný les 666 m. a z obce Abranovce žltá turistická značka. Najrýchlejšia cesta (vhodná aj pre cyklistov) je…
Svinica je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie. Najvýznamnejšou pamiatkou tejto obce je románsko-gotický kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi pôvodne z polovice 12. storočia. Osídlenie obce je veľmi staré, najstaršie archeologické nálezy pochádzajú z mladšej doby kamennej ( neolit – 4.500 rokov p.n. l.) z lokality Čontoše. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1276. Obec patrila Omodejovcom, panstvu hradu Füzér. V roku 1454 sa spomína ako mestečko s mýtom, v. r. 1601 patrila panstvu Trebišov Na VKÚ mape č. 117 Slanské vrchy – Dargov som sa na zadnej strane mapy o tejto obci dočítal, že na neďalekom zalesnenom kopci Várhegy by…
Slanské vrchy ukrývajú popri notoricky známych turistických lokalitách ako Šimonka, Dubník, Makovica, Herľany či Rankovské skaly aj miesta, ktoré sú menej navštevované, vďaka čomu si zachovali svoju pôvodnú podobu, nepoznačenú množstvom turistov. Jedným z týchto miest je aj Zapikan, resp. Zapikanova chyža. Táto malá roklina sa nachádza vo východnej časti Slanských vrchov, približne 1 hod chôdze z obce Davidov západným smerom. Roklina je budovaná pyroklastikami andezitového stratovulkánu Strechový vrch, v ktorých Komorský potok na krátkom úseku vytvoril veľmi pekné terénne zárezy a kaskády so strmými svahmi a skalnatými stenami. Lokalita dostala meno vraj po zbojníkovi, ktorý sa v nej podľa…
Tatry (najmä Vysoké Tatry), v zime obchádzam. Nepoznám ich, nevyznám sa v žľaboch dolín a mám pred nimi v tomto ročnom období rešpekt. Naposledy som bol v Nízkych Tatrách pod Kráľovou hoľou s Ripom v zime roku 2015. Na lyžiach ešte dávnejšie, v marci 2012, čiže takmer presne pred 7 rokmi v Lomnickom sedle. Keď kolega prišiel s návrhom ísť na Zbojnícku chatu, veľmi sa mi nechcelo. Je to však taká tatranská klasika pre amatérov, akým som ja a uvedomil som si, že na tejto chate som bol naposledy pred 10 rokmi. A tak som sa, nakoniec s radosťou, pridal.…
Po včerajšom skitouringu na Zbojnícku skalu cez Čiernu horu (1073 m) som sa rozhodol, že sa do tých miest vrátim, tentokrát však z opačnej strany, cez Hanušovské sedlo (836 m). Dostať sa do Hanušovského sedla som pôvodne plánoval zo zastávky Sigord, Racová modrou t.z. cez Štavicu (540 m) a Chatu Frička (837 m), ale na poslednú chvíľu som zmenil plán a vybral som sa popri potoku Malá Delňa neznačenou dolinou zo zastávky Sigord, Chaty cez Chatu Koľoroš. Na mape som si totiž doma pozeral západné a severozápadné svahy hlavného hrebeňa práve v oblasti Čiernej hory a chcel som ich pozrieť…
Tešil som sa, že prvýkrát vyskúšam bežkársku klasiku, židovskú cestu Jahodná – Lajoška. Ale dopadlo to tak, že som niesol bežky na batohu. Aspoň som sa prešiel. Neviem, či som zle pochopil report o stave snehu na nabezky.sk, alebo som si proste pomýlil trasu. Keď som prišiel na Jahodnú, začínalo mi byť jasné, že dnes to zrejme o bežkovaní nebude. Na ceste bolo maximálne 5 cm snehu, v stope boli kamene. A včerajší vietor sa postaral o konáre. Vzdal som to kilometri, dal si bežky na batoh a pokračoval pešo smerom na Pogaň Tábor (741 m). Blížiac sa ku odbočke…