Antonova jaskyňa (priližne 558m.n.m.) sa nachádza v doline Malého Ružínka (severozápadná časť Ružínskeho krasu, NPR Sivec), neďaleko miesta, kde potok pretína prudkú zatáčku cesty (modrá t.z. pokračuje ďalej na Galovú), nad prameňom Malého Ružínka. Má korozívny pôvod. Vznikla na priečnej tektonickej poruche a jej priestory sa zväčšovali postupným drobením a rútením. Impozantný vstupný portál so šírkou 9 m a výškou 5 m okamžite zaujme každého stúpajúceho prudšou brázdou od prameňa Malého Ružínka na hrebeň Sivec – Galová. V strope jaskyne sa nachádza veľké okno. Jaskyňa je tvorená mohutnou chodbou s približnou dĺžkou 70m. Na severnej strane sa nachádza kratšia chodba.…
Category: Sightseeing
Ružínský kras leží v oblasti lokalite Čiernej hory – Pokryvy (Sivec – Galová – Pokryvy – Vysoký vrch – Biela skala). Zo severu je ohraničený obcami Kysak, Veľká Lodina a Malá Lodina. Zo západu Ružínskou priehradou a na juhu obcou Košická Belá. Táto krasová oblasť má 48km2. Kras je tu tvorený triasovými dolomitami a vápencami, jurskými svetlými až narúžovelými slabo metamorfovanými vápencami a má hornatý, ťažšie schodný až pralesný charakter. [fotogaléria] [panoramatická fotogaléria] [videá z oblasti Čiernej hory a Ružínskeho krasu] [pe2-image src=”http://lh4.ggpht.com/-oI8dI3LpSA4/UAsnnyDlY6I/AAAAAAAAVHE/XoayIxC3ebQ/s144-c/IMG_9620.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/104853636437180584831/RuzinskyKras#5767747312183239586″ caption=””Napoleonov klobuk”(GC20JAX http://coord.info/GC20JAX)” type=”image” alt=”IMG_9620.jpg” ] [pe2-image src=”http://lh5.ggpht.com/-p96moUFNCJw/UAsnLrcnO9I/AAAAAAAAVE8/qrmf–Qn2Jg/s144-c/IMG_9385.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/104853636437180584831/RuzinskyKras#5767746829372832722″ caption=”” type=”image” alt=”IMG_9385.jpg” ] [pe2-image src=”http://lh6.ggpht.com/-ptxHJ_Gue7E/UAsnS65vArI/AAAAAAAAVFc/QMfFsnrIa3s/s144-c/IMG_9435.jpg” href=”https://picasaweb.google.com/104853636437180584831/RuzinskyKras#5767746953780593330″…
Vďaka geokeškám autora Polo76 človek spozná miesta, ktorý by za iných okolností určite nenašiel. Jedným z takýchto miest je aj tufový kaňon neďaleko dediny Ploské. Citujem autora geocache : “Varhanovské štrky klcovského súvrstvia (vrchný báden). Varhanovské štrky – vznikli z náplavového kužela s materiálom prevažne Ciernej hory a Spišsko-Gemerského Rudohoria. Predstavujú až niekolko metrov hrubé polohy prevažne stredozrných štrkov. Priemerná velkost obliakov je 2 – 6 cm, maximálne 12 – 15 cm. V bazálnej (základovej) casti klcovského súvrstvia vystupuje horizont redeponovaných (znovu uložených) ryolitových tufov, ktorý dosahuje hrúbku 20-30m.Tufy majú svetlú, svetlosivú farbu. Sú drobivé a rozpadavé. Rádiometricky urcený vek tufov…
Sopotnica je pstruhový vodný tok miestneho významu v Šarišskej vrchovine. Je to ľavostranný prítok Hornádu s dĺžkou 15,5 km. Pramení nad obcou Klenov v Sedlickej brázde v nadmorskej výške okolo 625 m n. m. Tečie prevažne juhovýchodným smerom. Prítoky priberá na katastrálnych územiach obcí: Sedlice a Suchá Dolina, sprava sú to potok spod Zajačej hory (635,1 m n. m.), spod Zadného dolu (554,1 m n. m.), spod Rešetky (576,9 m n. m.) a zľava spod Bystrej (765,8 m n. m.). Tečie údolím v Šarišskej vrchovine (na hornom toku) a v pohorí Čierna hora (na dolnom toku), kde preteká podcelkom Sopotnické…
Slovenský kras osídloval clovek už v praveku. Vtedajší obyvatelia nachádzali úkryt v prilahlých jaskyniach. Známe sú najmä nálezy z mladšej doby kamennej (neolit), ktoré dokumentujú bukovohorskú kultúru. Dôležité je aj osídlenie z doby bronzovej, zo staršej i mladšej doby železnej (halštat, latén). Z tohto obdobia pochádza aj Zádielské hradisko o rozlohe 110ha s mohutným opevnením. Z jeho severného valu sa zachoval úsek dlhý asi 900m, široký 8m a vysoký 3m. Funkciou hradiska bolo kontrolovat prechody z Košickej do Rožnavskej kotliny. V laténskom období tu bola rozvinutá výroa železa s využívaním blízkych surovinových zdrojov. Patrí medzi najväčšie praveké hradiská na Slovensku.…
Autorom sochy je Josef Václav Myslbek (* 20. jún 1848 Praha – † 2. jún 1922 Praha), najvýznamnejší český sochár na prelome 19. a 20. storočia, predstaviteľ monumentálneho realizmu a zakladateľ novodobého českého sochárstva. Bol tvorcom mnohých známych diel, ktoré boli inšpirované predovšetkým slávnymi postavami českých dejín, napr. súsošie Libuše a Premysl ci Ctirad a Šárka. K vrcholom jeho tvorby patrí socha Svätého Václava, ktorá je dominantou Václavského námestia v Prahe a bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Myslbek pracoval na jazdeckej soche viac rokov. Dielo v nadživotnej veľkosti dokončil na začiatku roku 1889. Ako predlohu si vybral žrebca, typického…
Štátna prírodná rezervácia Vrbina sa nachádza v k.ú. obce Kameničná. Vyhlásená bola v roku 1993. Výmera rezervácie je 34.48 ha, pričom vodná plocha z toho tvorí 10.10 ha a lesné porasty 24.38 ha. Je súčasťou nadregionálneho biokoridoru rieky Váh, ktorý tvorí migračnú trasu fllóry a fauny. V prírodnej rezervácii v zmysle zákona NR SR č.543/2002 o ochrane prírody a krajiny platí 4. stupeň ochrany. Chránené územie predstavuje vodnú plochu obkolesenú porastami drevín mäkkého lužného lesa. Je ukážkou vŕbovo-topľových porastov s krovitou a bylinnou etážou. Pôdy sú tu ťažké, ílovito-hlinité. Predstavuje mokraď s výskytom vodných a močiarných druhov rastlín a živočíchov,…
Hájska dolina je vyše 4 km dlhá a nachádza sa v nej niekoľko pozoruhodných fenoménov – jaskýň v jej úbočiach, travertínových kaskád viditeľných v čase sucha, alebo stienok a vodopádov na toku Hájskeho potoka. Dalo by sa povedať, že dolina je menším bratom populárnej Zádielskej doliny. Tentokrát sme sa tu s deťmi zastavili skôr, ako naposledy. Jeseň je nádherná, pretože umožňuje zaujímavú činnosť – rozhadzovanie lístia. No a nepomôžte im, že ? ;) [fotogaléria]
Vígľašský zámok je zámok nachádzajúci sa na východnom okraji obce Vígľaš. Počiatky obývania skalného ostrohu nad riekou Slatina môžeme predpokladať už v ranom stredoveku, kedy sa v týchto miestach nachádzalo slovanské hradisko. Neskôr tu vznikol kláštorný objekt, pravdepodobne spravovaný templárskym rádom. Po ich zániku sa majetok dostal do rúk pravdepodobne ďalšiemu rádu johanitov (neskôr sa začali nazývať maltézki rytieri), alebo kráľovi Karolovi Róbertovi. Kráľ Karol Róbert z Anjou zakladá v roku 1325 prvý svetský rytiersky rád v Európe – Uhorskú bratskú milíciu – Rád rytierov sv. Juraja. Jeho syn Ľudovít I., zvaný Veľký (z Anjou), pokračoval neskôr ako Veľmajster v rytierskom ráde…
Kostol bol postavený na prelome XIII. a XIV. storočia. Svojou jedinou loďou sprístupnenou z južnej strany a priamo sa uzatvárajúcou svätyňou, ku ktorej sa zo severnej strany pripája sakristia, patrí medzi typické stredoveké kostoly postavené na Gemery. Maľby pokrývajúce steny kostola vznikali v rozmedzí XIV. a XV storočia, časť z nich vydržala až do 70 rokov XX. storočia. Kostol stojaci na strategickej vyvýšenine obsadili v XV. storočí Husiti a prestavali ho na silnú pevnosť. Cintorín obklopujúci kostol obohnali stenou posilnenou opornými piliermi a v juhozápadnom rohu vystavili malú baštu opatrenú strielňami. Pomenovanie “Husitský kostol” pochádza práve z tohoto obdobia. Počas…
Horizontálna, neaktívna jaskyňa so starou výzdobou. Vysoká v priemere 1.5 metra s dvoma krásnymi dómami. Po takmer 14tich rokoch od prvej návštevy sa však moje pocity zmenili – zničená, zdevastovaná. Je to škoda, pretože sa jedná o naozaj krásnu jaskyňu, využiteľnú pre lokálny turistický ruch. Celkom ma aj prekvapilo, že som si pamätal miesto vstupu. Čo ma však prekvapilo negatívne je masívny výrub na lúkach v okolí jaskyne – viď fotogaléria. [celá fotogaléria]
Ako vždy keď leje, vyberieme si s dcérkou jednu z našich sprístupnených jaskýň a ideme sa do nej pozrieť. Tentokrát to bola Domica a tentokrát sme šli aj so susedovcami (Peťo so synom Samkom). Nabudúce to však už budú maďarské jaskyne – už len pre ten ich prístup, ktorý je o 2 triedy lepší ako toto naše slovenské pseudopodnikanie. Domica je najväčšia jaskyňa Slovenského krasu. Zaraďuje sa medzi jaskyne svetového významu. Nachádza sa v južnom svahu Silickej planiny v okrese Rožňava. Predstavuje časť jaskynného komplexu, ktorý vytvára s jaskyňou Baradla v Maďarsku jeden genetický systém celkovej dĺžky cca 25 km.…
Obec Turcianska Štiavnicka (Rodisko básnika Jána Kostru) sa nachádza cca 12 km od mesta Martin, na úpätí Velkej Fatry, pri vyústení Kantorskej doliny do Turcianskej kotliny. Táto pôvodne poddanská obec od roku 1527 patrila Révayovcom, ktorí v obci zanechali kaštiel. Ku kaštielu patrí rozsiahly anglický park s mnohými vzácnymi drevinami, arboretom a niekolkými rybníkmi. Oblast v minulosti nemala dostatok vodných zdrojov a tak bolo potrebné nájst spôsob, ktorý by vodu oblasti, parku a kaštielu zabezpecil. Riešením je systém Teplické serpentíny, ktoré v rokoch 1870-1875 vybudoval grof Révay. Tento systém je tvorený sústavou vodnych kanálikov vedených v zemi, po hornine, ci…
Zádielska tiesňava (ľudovo nazývaná aj Zádielska dolina) je monumentálny krasový kaňon s hĺbkou takmer 400 m, dĺžkou 3 km, najužšia šírka dna 10 m. Nachádza sa v Slovenskom krase pri obci Zádiel v Košickom kraji. Je vytvorený vodami pretekajúceho Blatného potoka. Od roku 1954 je táto oblasť s výmerou 214,73 ha národnou prírodnou pamiatkou. Pozornosť zaujme najmä 105 m vysoká ihlanovitá skala vymodelovaná erozívnou činnosťou vody, ktorá pre svoj tvar dostala meno Cukrová homoľa. Cukrová homoľa je najvyšší vežovitý skalný útvar na Slovensku. Charakteristiku flóry a fauny podmieňuje hraničné položenie medzi Slovenským krasom a Slovenským rudohorím. Územie je známe aj…
Konečne opäť troška volnejšie a tak nám s Peťom ostalo jedno voľné poobedie ísť niekam von tak na 1/2 dňa. Ideálnym miestom na takúto krátku túru je Prielom Muráňa (Slovenský Kras), ktorý človeku nezaberie viac ako 3hodiny času. Zvolili sme prístupovú trasu z dediny Bretka, pričom sme parkovali až pri JRD, nakoľko obyvateľstvo obce svojím sociálnym zložením dávalo tušiť možnosť istých problémov. “Prielom Muráňa je výrazne meandrujúci tok rieky Muráň zakliesnený do výbežku vápencov v hĺbke až 100 m. Územie je charakteristické krasovými javmi – škrapmi a jaskyňami situovanými na puklinách domodelovaných eróznou činnostnou rieky. Vegetačný kryt je tvorený teplomilnými…
“Silická ľadnica je zaľadnená priepasť v strednej časti Silickej planiny[1]. Patrí medzi najnižšie položené ľadové jaskyne mierneho klimatického pásma. Je vytvorená v druhohorných strednotriasových vápencoch Silického príkrovu podzemným tokom Čierneho potoka a je súčasťou Silicko-Gombaseckého podzemného hydrologického systému. Vznikla prepadnutím stropu staršieho podzemného dómu asi pred 2000 rokmi[1]. Inverzia flóry a fauny. Významná archeologická lokalita. Nachádza sa neďaleko obce Silica a je voľne prístupná. Národná prírodná pamiatka je tiež od roku 1995 súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO“. [zdroj] S dcérkou sme sa tu zastavili na krátku prechádzku cestou späť z Gombaseckej jaskyne. Pravda, jej sa viacej páčili chorbáčiky a slimáky,…
“Gombasecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Slovenskom krase, nachádza sa v chotári obce Slavec v okrese Rožňava. Slúžila aj ako sanatórium na liečenie chorôb dýchacích ciest, v súčasnosti sa však v jaskyni choroby dýchacích ciest neliečia. Nachádza sa uprostred CHKO Slovenský kras na západnom úpätí Silickej planiny, v doline rieky Slaná, asi 15 km južne od Rožňavy. Jej vchod leží vo výške 250 m n.m. Jaskyňu objavili dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy 21. novembra 1951 prekopaním Čiernej vyvieračky. Z celkovej dĺžky jaskyne (1525 m), bolo od roku 1955 pre verejnosť sprístupnených 300 m. Jaskynné chodby prebiehajú v dvoch horizontálnych úrovniach, s…
Jaskyňa mŕtvych netopierov patrí medzi najrozsiahlejšie a najvýznamnejšie vysokohorské jaskyne Slovenska. Nachádza sa v centrálnej časti hrebeňa Nízkych Tatier v Ďumbierskom vysokohorskom krase (1750 m n.m.). Relatívne drobný, hlboko zavrásnený vápencový masív Kozích Chrbtov s dĺžkou 2 km a šírkou len 300 m, obsahuje vo svojich útrobách množstvo chodieb v doposiaľ známych14 poschodiach a dvoch paralelných vetvách. Podzemný labyrint má v súčasnosti zameranú dĺžku 19260 m s hĺbkou 320 m. Najväčší podzemný priestor – Bystrický dóm, sa nachádza na 7. poschodí v hĺbke 180 m, a jeho objem dosahuje 52 500 m3. Medzi jedinečné zaujímavosti jaskyne patrí výskyt vulkanických hornín kriedového veku vovrásnených do vápencového súvrstvia.…
S krpcom som chcel ísť pozrieť si tufový kaňon neďaleko dediny Ploské. Ku kaňonu sme sa nakoniec nedostali, pretože vstupu zabraňoval zákaz. A lesom sa ozývala streľba? Nebol som si istý, tak sme sa radšej otočili a išli sa prejsť k Hornádu, pozrieť si starý Ťahanovský tunel. No a navyše tu bol odmäk a to by znamenalo cca 2 kg blata na topánkach. Spravil som zopár fotografií polí v okolí Ploskej, veľmi sa mi páčilo to svetlo. Obec Ploské sa nachádza v severnej časti Východoslovenskej pahorkatiny, v okrese Košice – okolie v Košickom samosprávnom kraji, severne od mesta Košice a…
Hájska dolina (s deviatimi) vodopádmi Hlboký jarok, dosahujúcich výšku od 1,2 až po 6,6 metrov) oddeľuje Jasovskú planinu od Zádielskej a je jednou z najkrajších krasových dolín na Slovensku. Je vyše 4 km dlhá a nachádza sa v nej niekoľko pozoruhodných fenoménov – či už jaskýň v jej úbočiach, travertínových kaskád (ľahko viditeľných v čase väčšieho sucha priamo v riečisku), či stienok a vodopádov na toku Hájskeho potoka. Dalo by sa povedať, že je menším bratom populárnej Zádielskej doliny. S dcérou sme sa vybrali pozrieť (na jeho pozvanie) Pumu (Altway-Puma) a s ním sme prešli malý kúsok tohoto skvostu Slovenského…
Počas Vianočných sviatkov nás bolo viac než nevyhnutné prevetrať. Juh Slovenska je nádherný. Lužné lesy, meandre, mŕtve ramená. Švagrovci zbalili Abby, mi Lauru, Dedo nás. Zažili sme peknú 3 hodinovú prechádzku, vďaka ktorej deti potom spali ako zarezané. Huráááá :) A ja som rád, že som mohol vďaka Dedovi objaviť ďalší kus našej prírody. [fotogaléria]
Meliatský profil je vyznamnou geologickou (paleontologickou) lokalitou – odkryvom (neprirodzeným). Profil meliatskej série sú lomom odkryté geologické vrstvy na ľavom brehu rieky Muráň. Vystupujú tu vápence z rôznych geologických období, ktoré veľa objasňujú o vzniku zložitej geologickej stavby Gemera. Meliatsky profil je prírodnou pamiatkou v správe štátnej ochrany prírody Slovenský kras. Nachádza sa v katastrálnom území obce Meliata v okrese Rožňava v Košickom kraji. Leží v záreze riečky Muráň, v lokalite Meliatský mlyn. Územie bolo vyhlásené v roku 1989 na rozlohe 15,4282 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Predmetom ochrany je: PP je vyhlásená na ochranu typického profilu meliatskej série, ktorý bol odkrytý ťažbou v lome. Je to prechodný člen medzi vrchným…
Na pohľad zvonku to vyzerá obyčajne – mäkký lužný les. Ale po prejdení brány stromov a krov sa dostaneme do rozprávkového sveta tvoreného lianami, trstinami, bohatou vegetáciou a rozmanitými hlasmi zvierat. A pri troške predstavivosti si vieme toto územie predstaviť tak, ako vyzeralo kedysi – rieka, ktorá sa vetví na početné ramená, mokrade, bažiny, svet vodných rastlín a vtákov. A pokoj a ticho. Nech sa páči, vstúpte. HornádVeľkosť celkového povodia rieky Hornád na území Slovenska: 4 403 štvorcových kilometrov Okresy povodia: Spišská Nová Ves, Košice, Košice-okolie, Gelnica, Prešov, Sabinov, Poprad, Bardejov (prameň pri obci Vikartovce vo výške 1500 metrov n.m.).Rieka…
Letenky za 180 Sk v SkyEurope – parádny poznávací výlet (22-26.08.2008) do hlavného mesta Českej republiky – Prahy. Našťastie nás tam prichýlili Duško a Broňa (čiže Duškovci) a tak sme mali o zábavu postarané :) Mali sme veeeľkú nafukovaciu posteľ :) Spolu sme pobehali Staré mesto, Zoo, Fidlovačka, Malá Strana, Hradčany, Vyšehrad … a Duškovcov som zasvätil do tajov geocachingu a tak sme všetci spoločne našli zopár caches. No proste, výýýýýborne bolo, výýborne :) ĎAKUJEME ! Praha je najväčšie mesto Česka, hlavné mesto Česka, sídlo Stredočeského kraja (ktorý územie mesta obklopuje) a zároveň samostatná správna jednotka (štatutárne mesto a vyšší územný samosprávny celok).…
Opätovne sme prišli na návštevu do Martina a prišli sme sem pozieť nášho Puntíka, ktorý tu veselo prázdninuje :) A keď už sme tu, skúsime nájsť dáke Turčianske geocaches :) Minule sa nepodarilo, lebo sme nemali GPS, no aspoň sme boli na peknom výlete na Sklabinskom hrade, (hrad je len ruina) pri ktorom je vďaka občianskemu združeniu DONJON zrekonštruovaný podhradný dom (ako to vyzeralo predtým a ako to vyzerá teraz). Boli sme na Stráňach, kde sme grilovali mäsko a piekli zeleninku. Maťo išiel s Ivkou na dovolenku – Cyprus, no paráda. Jediná škoda je – a to veľká – že…
Keďže počasie bolo ozaj hnusne, rozhodoli sme sa, že zoberem nášho puntíka do jaskyne. Vo všeobecnosti by sme chceli prejsť všetky slovenské sprístupnené jaskyne. Tou prvou bola Jasovská jaskyňa [48.6753598,20.9745859]. Táto jaskyňa sa nachádza v najvýchodnejšej časti Slovenského krasu v Jasove. Jaskyňu spristupnili údajne mnísi z Jasovského kláštora už v roku 1846. V rokoch 1922 až 1924 boli objavené nižšie ležiace časti jaskyne. Z celkovej dľžky 2120m je dnes sprístupnených 620m. Jaskyňu vytvoril podzemný tok rieky Bodvy vo svetlých vápencoch stredného triasu. Našli sa v nej archeologické nálezy pracovného náčinia človeka z mladšej doby kamennej. Jasovská jaskyňa je bohato zdobená…