Category: Hiking

Túto krátku túru sme si v rámci teamu TTVII nazvali “Pred eventová kontrola trasy a logovania“. Veď priebeh logovania sa nemôže nechať na náhodu predsa ! Na každej zastávke sme si otestovali koncept logovania akcií TTVII.  Tretí pokus potvrdil,  že to máme nacvičené a že hamba nebude :) Planina bola bola v plnom skoro-jarnom prúde – po snehu už ani stopy, no zelenej ešte málo. [fotogaléria] [GPS GPX track] [Everytrail] View Larger Map

Great news for me ! TravelBlogSites.com, the travel blog site of TravelPod server, the hiking blogs “propagator” featured my hiking & sightseeing section on their page. That’s fine – every Slovakia country propagation counts.  And it means, at least, I have to prepare summaries in English language for my hiking & sightseeing articles to get foreign people more involved. Thank you, TravelPod! If you are interested, check this link http://travelblogsites.com/2010/03/16/peter-misovics-slovak-hiking-blog/.

02/02/2010 / / Blog

Ako dobre poznáte Slovenské pohoria? Kliknite si na obrázok a otestujte sa pomocou interaktívnej mapky.

Slovenský kras ma odjakživa veľmi láka a vždy sa teším, keď sa tam môžem vrátiť. Tento návrat nebol výnimkou. Našťastie je ešte veľa cestičiek, na ktorých som ešte nikdy nebol. Tentokrát som si vybral okružnú túru z Hája do Hája prejdúc pritom naprieč Zádielskou a Jasovskou planinou. Opäť pohodlná túra, ktorá nie je náročná a odporúčam ju v prípade, keď si potrebujete ísť niekam von oddýchnuť. trasa : Háj – Zádielsky kameň – Bezvody – Hačavské sedlo – sedlo Železná brána (to je už Jasovská planina) – vyvieračka Miglinc – Háj [fotogaléria] [EveryTrail] [GPS KML track] [panoramatická fotogaléria] [fotomapa na…

Vianočné kilá pribúdajú. Ideálnym liekom je túra. Pôvodne sme chceli s bratom ísť niekam šliapať na lyžiach, no 3 dni dažďu zmylo aj posledné stopy snehu. Našťastie dnes už konečne mrzlo. Na hrebeni Veľkej Fatry bola takmer súvislá vrstv ľadu, snehu tak 2-5 cm. Nefúkalo, nikde nikoho a tak sme mali kľudnú túru s peknými, ale oparom rozostrenými výhľadmi. Krížna (1 574 m) je po Ostredku a Frčkove tretí najvyšší vrch Veľkej Fatry. Leží v jej hlavnom hrebeni. Na vrchole stojí vojenský objekt spojovej služby s vysielačmi. Z vrcholu Krížnej je kruhový výhľad. Prechádza cez ňu Cesta hrdinov SNP. Vrch Krížna je raritou, lebo sa na…

Biely poklad našej prírody už niečo vyše týždňa provokuje. Zima ako remeň je konečne tu ! Mrzne, v meste je -12°C. Snehu aj v Komárne. Keďže sa má pred Vianocmi otepliť, nedá sa už viac čakať. Keď Zima praje, Slovenský Kras je jedným z mnoha ideálnych miest pre pohodlnú túru, počas ktorej si človek môže vychutnávať brodenie sa snehom, prerážanie závejov, radosť zhadzovania snehu zo stromu kamarátovi za golier, blúdenia a toho hlavného – nekonečného zimného ticha. Spoločnosťou vám budú len stopy zvierat, vtáky, vŕzganie snehu a vlastné myšlienky. Trasa : Hačava – Hačavské sedlo – Osadník – Metlisko –…

Moje pré stretnutie s partiou servera hiking.sk, na ktorom sa snažím publikovať články venované turistike. Musím sa priznať, išiel som tam dosť nervózny. Predsa, zabehnutá partia, nepoznám nikoho. Pocity presne ako pred prvým geocaching eventon. Z Košíc som vyrazil dosť neskoro, 0 12tej, čo znamenalo, že v Liptovskej Revúcej som bol až niečo po 15tej. Na Ploskú som už šiel v tme. Po troch týždňoch inverzného počasia som sa dočkal aj ja. Inverzia v noci, keď celú krajinu osvetľoval mesiac. A celé toto divadlo priamo z Ploskej. Nádhera !!! Stretnutie nakoniec dopadlo dobre, aj keď som toho moc nenahovoril. Čo…

Čierna Hora, hlavne jej časť Ružínsky kras, skrýva miesta, ktoré sú svojou krásou porovnatelné s miestami Slovenského Raja. Jedným z takýchto miest sú Bokšovské skaly, ukrývajúce sa nad malou, bezmennou dolinkou, ústiacou vo Veľkej Lodine. Ku Bokšovskému skalnému mestu sa dá dostať dvoma spôsobmi.  Prvý, rýchlejší spôsob je začať stúpaním v Malej Lodine taktiež bezmennou dolinou (48.871913, 21.126236) medzi Bokšovskými skalami a Holicou (Napoleónovým klobúkom) a pokračovať po rázsoche hrebeňa Bokšovskej skaly až ku skalnému mestu. Drúhým, krajším a doporučeným spôsobom je začať túru vo Veľkej Lodine na modrej turistickej značke, ktorá vedie popri Mária prameni na Prielohy (1:00). Odtiaľ treba pokračovať ďalej už…

Už pri prvej návšteve sa mi Čergov veľmi zapáčil. Pripomína mi rodnú Veľkú Fatru a jej hôlny hrebeň. Som teda veľmi vďačný zato, že ďalšia, tretia Fatra sa nachádza tu na východe, v Čergovských vrchoch. Počasie sa nám odvďačilo a vďaka čomu sme s Peťom mali šťastie na málinko mrazivé a slnečné počasie, takmer bez oblakov. Na hrebeni námraza, listy ešte nestihli opadnúť a zhnednúť, nikde ani nohy. Proste turistický jesenný darček. Pôvodný plán bol začať túru z Majdanu, no to by už nebola klasika, keby sme to nepoplietli. Namiesto Majdanu sme skončili na Lysej. Prečo sme odbočili neviem, no…

Slovenskému Raju som sa doteraz vyhýbal. A ani neviem prečo. Viem, viem, že tam je tam naozaj krásne – tak, ako sa len patrí na turistický Raj. No … neviem, nič ma nenapadá. Víkend 04.10 sme s Peťom síce chceli využiť ako jedeu z posledných možností bicyklovania, nakoniec sme sa však rozhodli pre turistiku. A Raj máme relatívne blízko (a nebol som tam už od svojich 12tich :)). A Peťo súhlasil. “Veľký sokol je najmohutnejšia a najdlhšia roklina v Slovenskom raji. Leží na západnom okraji planiny Glac. Oba brehy tiesňavy vytvárajú až 300 m vysoké skalnaté zrázy. Prvý úplný prechod…

Po veeeľmi dobrých skúsenostiach s Túlavými topánkami IV vo Veľkej Fatre som si povedal, že na tieto geocachingové eventy budem chodiť pravidelne. Veď turistika a geocaching k sebe viac než čokoľvek iné patria. Tulavé topánky V (Kloptaň) som nestihol, lebo sme boli v Rakúsku pri jazere Neusiedler – čož však bola viac než dobrá náhrada. 6ty diel mi však už časovo vyšiel a tak som neváhal. Spočiatku to vyzeralo na problém s dažďom, no nakoniec spadli dokopy hádam 3 kvapky :) A aj to len preto, že sa o nich celý deň hovorilo :) Ďakujem teda ešte raz Petrovi Boldovi…

Nemal som veľmi rád hromadné akcie s ľudmi, ktorých nepoznám. No keď na stránkach geocaching.com Bihi75 vypublikoval geo-event “Tulave topanky IV. Tlsta (Velka Fatra)“, nezaváhal som ani sekundu a nahlásil som sa. Ani neviem prečo. Asi som podvedome tušil, že Veľká Fatra a turistický geo-event by mohla byť tá správna kombinácia, ktorá by mohla fungovať. A našťastie som sa nemýlil. Tento event zmenil môj názor na takéto komunitné akcie – obvzlášť tie turistické. Na event sme vyrazili spolu s Algolkou (Andrea) a DCharliem (Karol) už deň vopred, v piatok cca okolo 18tej. To som ešte netušil, že do Blatnice prídeme…

Keď sme sa s bratom telefonicky dohadovali, že tento víkend sa už naozaj, naozaj stretneme a to o toľkej a toľkej a fakt niekam pôjdeme, neveril som. Vždy nám do toho niečo prišlo … počasie, práca, nutnosť robiť niečo iné alebo nutnosť nerobiť nič. Do poslednej chvíle som si myslel, že mu do toho niečo príde, resp. niekam pôjdu na hory, no s partiou.  Keď sme prišli vo štvrtok  do Martina, po krpca, braško ma už čakal u mamky s tým, že ideme plánovať trasu. A nech vyberiem mapy. Fíha, reku, aj tentokrát nepojdeme, ale už aspoň bude vybratá trasa.…

Krásna slnečná nedeľa. Pôvodne sme mali ísť spolu so žienkou mojou bicyklovať, no vidiac tie oči ráno o 9tej, nechal som to tak :) Vykšeftoval som si povolenie ísť :) Vybral som si Rankovské skaly, krátku príjemnú túru, dlhú cca 1.5 hodiny zelenou turistickou značkou z obce Herľany. Zelená odbočuje z asflatovej cesty (Herľany – Vranov n. Topľou) pri Kríži. Rankovské skaly poskytujú krásne výhľady počnúc Prešovom cez Kojšovu hoľu až po Milič. “PR je vyhlásená na ochranu skalného komplexu v Slanských vrchoch s typickými spoločenstvami, vzácnymi a ohrozenými druhmi rastlín. Sú medzi nimi aj xerotermné druhy. Javorovo-lipové les.spoločenstvá. Významná…

V podstate náhodou som sa dostal do Rožňavy – kolega mi totiž vybavil servis pre naše auto s tým, že ho treba ráno doniesť a niekedy podvečer bude hotové. Takže suma sumárum, voľný deň v Rožnave. Pôvodný plán bolo bicyklovanie, no po technických problémoch sme sa s Peťom nakoniec rozhodli pre túru. Ihneď nás napadla dominanta Rožňavy – Skalisko. To sa nám veľmi, veľmi zapáčilo už počas našej cyklotúry po hrebeni Volovských vrchov z Rožnavy až do Košíc. Chceli sme ísť priamo z Rožnavy, pešo do Čučmy, no našťastie nás kamarát odviezol až na jej koniec, čím nám ušetril takmer…

Konečne sa môj malý sen stáva skutočnosťou – ísť s našou malou babou na túru. Táto, fatranská Veľko-Kriváňska bola našou prvou. Spolu s nami bola aj moja mamka a veľmi dobrý kamarát Alex Smirnov, ktorý je na tu, na Slovensku na dovolenke. Spolu s ním bola ešte jeho mamka, priateľka Andi, kamarát Francis so svojou priateľkou Lisou. Čize jedným slovom, cirkusová perepúť. Baba zažila všetky druhy turistického letného počasia – slnko, oblaky, vietor, búrku a aj dážď. A pri pohľade na prevaľujúce sa oblaky hrebeňom Malej Fatry som dostal krásnu otázku – “A tato, vrátime sa ešte do hôr ?”…

No, mali sme po práci tak 4hodiny času, deti jedno v tábore, druhé vo Vranove a tak sme to s Peťom nemohli nechať tak. Zašli sme autom do Hačavy.  Odtiaľ sme už pešo prešli Hájskou planinou ku Zádielskej tiesňave. Krásne miesto – ticho, vietor, zapadajúce slnko a stojac meter od 50m priepasti tiesňava vzbudzovala veľký rešpekt – doslova bolo tú hĺbku počuť. [fotogaléria] [GPS KML Track] [EveryTrail] trada : sedlo Hačava – Bujačí vrch – Zádielska tiesňava – Hačava Minimum elevation: 662 m.s.l., Maximum elevation: 841 m.s.l. Average elevation: 773 m.s.l., Maximum difference: 179 m, Total climbing: 344 m, Total descent:346…

Tak toto bola naozaj vydarená akcia (bohužiaľ len) časti našej stredoškolskej partie – Rado Drunek, Mišo Major s Jankou Garstkovou a Ivonou Nahalkovou – Mišovou kolegyňou. Pôvodne to mal byť cyklovýlet na Hoľu, no nakoniec z toho vzišlo (“vďaka” SHMU Aladin, ktorý hlásil absolútne opačné počasie). Nevadilo to však, vynahradili sme si to peknou túrou na túto klasiku Nízkych Tatier.  Autá sme nechali v Šumiaci a jedným sme sa zaviezli do Telgártu. No a odtiaľ hore zelenou turistickou značkou na Kráľovu skalu (1690m) a ďalej na Kráľovu Hoľu (1946m), cez sedlo Snehová Jama. Pod Hoľou [48.862893 20.164868] je však cesta zarúbaná…

Zlatý stôl (1 322,4 m n. m.) je najvyšším bodom rovnomenného podcelku Volovských vrchov aj zároveň aj celého pohoria. Vypína sa medzi obcami Stará Voda, Henclová, Úhorná a Smolník. Podľa ľudovej povesti obedoval na vrchole pri svojich potulkách krajom kráľ Matej Korvín, odtiaľ pochádza miestny názov vrchu – Kráľov stôl. Vrch je turisticky prístupný po modro–značkovanej trase z Rožňavy cez sedlo Krivé (1 109 m n. m.) a zelenou značkou od obce Stará Voda. Z vrcholu sú obmedzené výhľady. Na vrchole sa nachádza železobetónový pilier, ktorý bol postavený v rokoch 1931 až 1935 ako jeden zo 17tich bodov trigonometrickej siete…

Hikeplanner is a route planning tool for Slovak hiking trails. It quick and very easy tool for usage.  You just have to : choose area or mountain range of your interest, select your starting point, destination and (optional) passthru point from the list of crossroads (please note, start and end points should be different if no passthru point selected) and  choose criteria how should the algorithm optimize your route (shortest distance available, avoid climbs and falls as much as possible, prefer red trail). Easy, isn’t it ? And the question now is, What you get ? The answer is : all…

Aj firemný teambuilding môže nečakane priniesť možnosť ísť niekam von. Keďže sa toto stretnutie uskutočnilo na Táľoch, bolo jednoznačné, ktorú Nízko Tatranskú klasiku si vyberieme – Ďumbier. Prítup na hrebeň sme zvolili tak, aby sme sa mohli vrátiť priamo k autu, nakoľko nás ešte čakala trojhodinová cesta do Košíc. Auto nechávame na parkovisku hotela Srdiečko (lyžiarske stredisko Jasná). Začíname prudším stúpaním žltou turistickou trasou  priamo po lyžiarskom svahu Kosodrevina –  Srdiečko, označenom číslom 1. Chvíľku si posedíme pri vývere vody, pár minút od hotela Kosodrevina, na lúke posiatej Šafránom (Spišským – Crocus scepusiensis).  Tu sa žltá značka spája s modrou (tzv. Modrý…

11/04/2009 / / Hiking

Vtáčnik (pohorie ohraničené Hornonitrianskou kotlinou, pohorím Žiar a Strážovskými vrchmi, na východe Kremnickými vrchmi a Žiarskou kotlinou, na juhu Tribečom a Štiavnickými vrchmi) je jedným z pohorí, o ktorom viem, no nie a nie sa tam dostať. Teraz sa naskytla možnosť, boli sme na sviatky Veľkej Noci v Komárne. Dohoda s chalanmi (Rado Drunek, Mišo Blažej) bola rýchla, aj keď sme zvažovali, či predsa len nepôjdeme niekam šliapať na lyžiach. Vtáčnik je naozaj príjemné pohorie, nenáročné, v zime to musí byť bežkársky raj. Brodili sme sa po kolená v snehu (od 1000 m cca). Príjemne ma prekvapili aktivity jednej základnej…

15/03/2009 / / Hiking

Do Čergovských vrchov som sa už dávnejšie chystal, no sneh a Veľká Fatra dostali prednosť. Tentokrát už prišla jar a dúfal som, že aspoň na hrebeni bude sneh, aby si človek pripomenul ešte stále vládnucu zimu. Prehovoril som Ribeviriho (bude ma to stáť samozrejme ďalšie hraničné pätníky) a šli sme. Krásne pohorie, krásna príroda, určite sa sem ešte vrátim. Určite. Prikladám zopár fotografií, na predstavu … [Fotogaléria] [GPS KML track] [EveryTrail] View Larger Map

Víkend nám doprial vzhľadom na poslednú dobu relatívne pekné počasie. S Ribevirim sme pokračovali v putovaní po Maďarsko Slovenskej hranici, tentokrát z Byšty do Michalian. Čo sa týka prevýšenia, hraničný úsek Byšta – Michaľany je mierny až rovný. Neposkytuje výhľady ani rôznorodosť terénu ako úsek Škároš – Izra a jeho väčšia časť sa dá prejsť na bicykli. Z Maďarskej strany je vybudovaná cyklotrasa. Neďaleko Michalian hranica prechádza popri novovybudovanej oddychovej stanici pre cyklistov (trasu na mapách nenájdete), ktorá je postavená cca 5 m od Rómskej skupinky, obávajúcej starú budovu colnice. Netreba sa však bát, komunita je ústretová.[fotogaléria] [AllTrails.com] [GPX Strava]

Jasovská planina je jednou z planín Slovenského krasu, ktorá síce možno neláka na prvý pohľad, no v jej útrobách sa skrýva čarokrásne prírodné ihrisko, ktoré stojí zato vidieť. Nečudo. Veď Drienovecká a Jasovská jaskyňa, Jasovská skala či potok Miglinc jej robia statných konkurentov.

Pôvodný nápad Ribeviriho, prejsť celú SVK hranicu, je pre nás ideálne začať práve pri Košiciach, v hraničnom pásme Slanských vrchoch, časť Milič. Slovensko tu hraničí s Maďarskom. Som milo prekvapený, v akom stave sú hraničné pätníky. Čisté, upravené, detto bezprostredné hraničné pásmo. A musím sa priznať, tento kút Slovenska ma milo prekvapil. Vďaka odľahlosti a nenápadnosti tohoto kraja tu človek nestretne stopy po ľuďoch, cítiť, že je oblasť málo turisticky navštevovaná. A možno je to aj dobre, že má človek možnosť sa niekde schovať. Obzvlášť krásny je úsek od Veľkého Miliča po Izu. Hranica prechádza tufovým hrebeňom, s veľmi pekným…

Dlho mi trvalo ukecať Ribeviriho na túto túru, no nakoniec sa našťastie podarilo. Nevidieť planinu Slovenského krasu na Jeseň, to by bol hriech. A to obzvlášť planinu Plešivskú. Táto krasová planina ponúka čarovný, málokým videný svet. Svet spiaci v čase, priestore, výške či hĺbke. Celý deň sme nestretli živú nohu. Našťastie. Na krajoch planiny bolo bohužiaľ počuť civilizáciu. Motorkárov. Človeku sa veľmi rýchlo zvýši krvný tlak, ak by ich to mal stretnúť. Už chápem tú bezmocnosť dôchodcov, keď im neostane nič iné, len mávať starou palicou. Planinu sme prešli takmer celú, nevynechali sme Mesačnú krajinu, Zvonivú jamu či Gerlašskú skalu.…

28/09/2008 / / Hiking

Po troch týždňoch mrzkého počasia sa to konečne troška umúdrilo a tak sme sa s Peťom dohodli, že by to teda chcelo poohýbať pupky. No a stal sa zázrak – boli sme už asi hádam 20x dohodnutý – aj s Vladom Oboňom :) Vo Vysokých Tatrách nasnežené, v Nízkych detto, mačky žiadne, tak sme si vybrali Liptovské Tatry – Baranec. Nádhera, sneh bol, no nebolo ho veľa, topil sa, padali malé lavíny, cesta prešľapaná. No nádhera. Keď nerátam ischemický úsek z doliny hore na Holý vrch – tam nám prevetralo hlavy všetkým. A nezabudli sme fotoaparáty, takže aj fotografie sú…

Proste keď je dva týždne naprd počasie, človeku hrabe. Tak som sa rozhodol, či bude pršať alebo nie, idem niekam. Bohužiaľ malú som zobrať nemohol, pokašliava no a mamke sa do von Mordoru nechcelo. Peťo nemohol ale Ribeviriho našťastie nebolo treba 2x prehovárať, za 5 sec. sme sa dohodli. Odviezli sme sa do na Ružínsky most a potom sme šli späť do Košíc – dolinou Zlatého potoka, a hrebeňom Galovej, Vysokého vrchu a Hrešnej. [fotogaléria] [GPX Strava] [AllTrails.com] s Ribevirim