Naozaj fotogenická planina, ktorá vďaka svojej rozlohe poskyktuje krásne výhľady. Naprieč planinou prechádza cesta pre otorové vozidlá, ktorá spája Silicu so Slavcom a Silickou Jablonicou a paradoxne táto cesta je jednou z jej najfotogenickejších častí.
“Silická planina je najväčšou z planín Slovenského krasu (rozloha asi 150 km2 /M. Zacharov et L. Tometz, 2001/). Rozprestiera sa v jeho centrálnej resp. južnej časti. Nachádza sa na území dvoch štátov – Slovenskej a Maďarskej republiky. Planinu je možné účelovo (vzhľadom na geologické pomery) rozdeliť na severnú a južnú časť. Povrch Silickej planiny tvorí vlastne náhorná vápencová plošina. V severnej časti dosahuje výšku okolo 679 m n. m. (Malý vrch), v južnej okolo 500 m n. m. Územie planiny je zo západu veľmi ostro ohraničené kaňonom Slanej, z juhu Rimavskou kotlinou, zo severu ohraničenie tvoria strmé stráne, ktoré oddeľujú planinu od Rožňavskej kotliny a od východnejšie situovaných planín je Silická planina geomorfologicky oddelená depresiou (sedlom) Sorošky resp. západným uzáverom Turnianskej kotliny. Od planiny Dolného vrchu ju oddeľuje výrazný zlom – rozhranie na povrch vystupujúcich werfénskych hornín (bridlice spodného triasu) a wettersteinských vápencov v oblasti vyvieračky Studňa pri hradnom buku VJV od Silickej Jablonice (pozri J. Mello et al., 1996). ”
Be First to Comment