Izbucul Tauz je národné chránené územie (od 12.04.2000) III. kategórie UICN (prírodná rezervácia geologického typu) nachádzajúce sa v západnej Transylvánii, okres Alba, pohorie Bihor (Apusenské vrchy), časť Arieșeni. Prírodná rezervácia je tvorená strmými bralami, na dne ktorých sa nachádza prirodzená vyvieračka. Je súčasťou rozsiahleho jaskynného systému, ktorý je podrobený speleologickému prieskumu. Prvé pokusy vstúpiť do zatopených jaskynných častí boli uskutočnené v roku 1982 maďarským potápačom Gáborom Halasom (dosiahnutá hĺbka 47-55 m, celková zmapovaná dĺžka 105 m). V roku 1988 skupina českých potápačov na čele s Ľubomírom Benyšekom dosiahla hĺbku 70 m, prekonajúc dve úzke hrdlá v hĺbke 60-70 m. V roku 1993 sa Jean-Jacques Bolanz ponoril do hĺbky 32 m. V zime 2001 poľskí potápači na čele s Wiktorom Bolekom dosiahli hĺbkový rekord 79.4 m, ktorý bol v auguste prekonaný hĺbkou 85 m, vzdialenou 250 m od vchodu, pričom bolo jasné, že jaskyňa pokračuje. V októbri 2002 sa skupina bez Boleka vrátila. Za nevyjasnených okolností však došlo k tragédii, počas ktorej sa utopil veterán a vedúci expedície Rafal Garsk. Jeho telo bolo objavené až o niekoľko dní v hĺbke 78 m. Za týchto okolností bol prieskum okamžite ukončený. 1.mája 2004 v Nemecku pri dekompresii počas tréningovej prípravy na návrat umiera za nevyjasnených dôvodov vodca poľských potápačov Wiktor Bolek. Poľská expedícia sa však nevzdáva a na jeseň roku 2004 expert na túto oblasť Wlodzimierz Symanowski prekonáva miestnosť v hĺbke -85 m, ktorá sa nachádzala na konci strmého komína s priemerom 20-50 m. Izbucul Tauz je v súčasnosti s celkovou dĺžkou 424 m a hĺbkou 85 m najhlbším ponorom v Rumunsku. [zdroj www.speosub.ro]
Fotogaléria z lokality https://plus.google.com/photos/104853636437180584831/albums/6013049031924073233?banner=pwa.
Apusenské vrchy sú rozsiahly systém viacerých horských masívov v Rumunsku, ktorý je spravidla zaraďovaný ako súčasť Karpát. Apusenské vrchy dotvárajú typický charakter Sedmohradska. Najvyšším vrcholom je Cucurbăta Mare vysoký 1847 m. Pohorie tvorí viacero hrebeňov a menších masívov. Rozloha Apusenských vrchov je 20 000 km². Asi polovicu masívu tvoria vápencové, často veľmi skrasovatené oblasti. Hojné sú aj ílovité bridlice, ruly, žula, ale aj sopečné horniny. Najvyšším bodom je Cucurbata Mare (1847 m) v pohorí Bihorské vrchy. Ďalšie významné horské celky sú Munții Vlădeasa, Gilău, Trascău, Zarănd a Sedmohradské rudohorie. Menej významné sú Muntele Șes, Bukové vrchy (Munții Meseșului), Munții Codru-Moma alebo Padurea Craiului. [Wikipedia]
Be First to Comment