Brooklynský zvuk v Košiciach: House of Waters

Keď si človek prezerá internetové ohlasy na skupinu House of Waters, všade narazí na podobné prívlastky: neuveriteľná energia, magická atmosféra, hudobná alchýmia. Priznám sa, spočiatku som bol skeptický. Čo v praxi vlastne znamená takéto „vzletné“ označenie? Sú to len frázy, alebo sa za nimi skrýva niečo hmatateľné?

Keď svetové mená „blúdia“ v Košiciach

Zároveň ma stále fascinuje jedna vec: čoraz častejšie sa mi stáva, že idem na koncert kapely, ktorú som dovtedy poznal len z internetu a vnímal ju ako niečo vzdialené, takmer nedosiahnuteľné. Vždy si hovorím – ako je možné, že práve oni sa ocitnú práve tu, u nás, na Slovensku?

Je pre mňa fascinujúce sledovať, ako sa pomaly, ale isto naša koncertná scéna mení. Pred nejakým časom by som si ani len netrúfal rozmýšľať o tom, že budem naživo vidieť (alebo mať možnosť) kapely, ktoré poznám len zo svojho playlistu alebo videí na YouTube (napríklad Huun-Huur-Tu, King Crimson, Jethro Tull). Pôsobili na mňa ako z virtuálneho sveta – boli to interpreti, ktorých tvorbu som síce miloval, ale považoval som ich za „nedostupných“, nakoľko ich najbližší koncert ak bol, tak v Berlíne.

Slovenský trh, a obzvlášť východné Slovensko, sa mi vtedy zdalo ako miesto, kam by podobné formáty jednoducho nezablúdili. A predsa sa stalo. Je to potom zaujímavý pocit sedieť v klubových priestoroch Fugy v Košiciach a pozerať sa na umelcov, o ktorých som si doteraz len čítal v online diskusiách, Je to dôkaz, že svet je vďaka hudbe o niečo menší a prepojenejší, než sa zdá? Možno a možno to súvisí aj s financiami. Určite je zložité sa v dnešnej dobe hudbou živiť, nie len u nás, ale zjavne aj v zahraničí.

Z internetu na košické pódium: Kde sa stretáva cimbal, basa a svet

House of Waters je inovatívne inštrumentálne trio z Brooklynu založené okolo roku 2008, ktoré si vydobylo uznanie vďaka svojmu unikátnemu a asi ťažko zaškatuľkovateľnému hudobnému štýlu. Jadro kapely tvoria dvaja stáli členovia: Max ZT hrajúci na hammered dulcimer (cimbal) a Moto Fukushima hrajúci na šesťstrunovú basgitaru. V kapele sa vystriedalo viacero bubeníkov, vo Fuge v Košiciach ich na špecifických bicích nástrojoch sprevádzal Franco Pinna.

Tu sa ešte na chvíľu vrátim k úvodu článku a Fuge ako takej. Max ZT rozprával o klube 55 Bar, ktorý v roku 2022 skončil po viac, než 100 rokoch svojej činnosti. Vec, ktorá sa zdala nesmrteľná, tak tú jednoducho položil Covid. Pripomenul, že hlavne od nás poslucháčov záleží, či miesta akým Fuga je, prežijú. Tieto slová sú obvzlásť dôležité v dobe, keď o kultúre rozhoduje mentálna bábika v kroji z Aliexpressu.

Max ZT je vraj braný ako „Jimi Hendrix hammered dulcimeru“, študoval v Senegale u grioti* rodiny Cissoko (je jednou z najslávnejších grioti rodín v Senegale) a v Indii u majstra santúru Pandita Shivkumara Sharmu. Moto Fukushima je uznávaným majstrom šesťstrunovej basy s pozadím v jazzovej improvizácii, západoklasickej hudbe a hudbe Južnej Ameriky.

Franco Pinna začal svoju hudobnú kariéru ako bubeník a perkusionista v Tucumáne v Argentíne, kde hral a nahrával s niektorými z najvýznamnejších hudobníkov krajiny. Pinna vyštudoval s vyznamenaním Magna Cum Laude na Berklee College of Music, kde získal štipendium za „výnimočné hudobníctvo“. V súčasnosti žije v New Yorku a nahral viac ako 70 albumov so mnohými umelcami z celého sveta. S bohatou a pestrou rytmickou základňou jeho setup zahŕňa tradičnú bicí súpravu, perkusie z celého sveta a nástroj nazvaný „Arpalegüera“ — nástroj, ktorý sám navrhol a vyrobil, a ktorý evokuje zvuky andského charanga, africkej kory a ázijského kota.

Ako hovori Max ZT, „V dnešnom svete neexistujú hudobné hranice„. A táto kapela tieto slová skutočne napĺňa spájaním západoafrických, jazzových, psychedelických, indie rockových, klasických a world music prvkov do svojho jedinečného zvuku. Ako som sa dočítal na ich stránkach, hrajú „high-energy global chamber music“ poháňanú rytmom, virtuozitou a hlbokým počúvaním. Nemám dostatočnú schopnosť vyjadriť čo som počul a tak si opäť pomôžem ich webom – cimbal, šesťstrunová basa a bicie sa pohybujú ako jeden organizmus, vytvárajúc textúry, ktoré stierajú hranice medzi rytmom, harmóniou a atmosférou. Namiesto sólových výstupov trio skúma kolektívnu intuíciu a nechá nápady vznikať a rozpúšťať sa.

Výstižné? Nevedel by som to tak povedať, no určite áno. Počas celého koncertu som nemal jediný moment, keď by moja pozornosť niekam ušla. Čo ma oproti albumovým nahrávkam najviac zaujalo, bola rytmika vysunutá do popredia a miera improvizácie citeľná v každej skladbe. Neviem si vysvetliť, ako je to možné, no tri nástroje v netradičnom spojení dohromady so skromnou aparatúrou vytvárali v priestoroch Fugy bohatý, komplexný, hutný až takmer filmovo znejúci zvuk.

Ak máte blízko k world music a jazzu, House of Waters predstavujú presne ten typ projektu, ktorý medzi týmito žánrami prirodzene stiera hranice – a zároveň patrí k najzaujímavejším zoskupeniam súčasnej inštrumentálnej scény.

Škatuľkovať House of Waters je zbytočné. World music? Jazz? Progressive? Ako na koncerte Moto povedal: „It’s good music„. Ak vás hudba bez spevu a bez jednoduchých odpovedí neodradí, zaraďte ich do svojho zoznamu na počúvanie.

* Grioti – sú západoafrická kasta hudobníkov, rozprávačov a strážcov tradície. Ich úloha v spoločnosti je: uchovávať históriu kmeňa alebo rodiny ústnou tradíciou; spievať genealógie, príbehy a udalosti, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu; hrať na tradičné nástroje (napr. kora, balafon, ngoni); sprevádzať dôležité životné udalosti — narodenie, svadby, pohreby, korunovácie. Grioti sa nerodí, grioti sa dedia — ich povolanie je striktne rodinné a dedičné.

fotogaléria z koncertu https://photos.app.goo.gl/tuczxv7BYwp3fZJU8

Moto Fukushima – https://motobass.com/
Max Zbiral-Teller – https://www.maxzt.com/

zdroje: https://groundupmusic.net/artists/houseofwaters, https://houseofwaters.bandcamp.com/album/on-becoming, https://houseofwaters.com/home