Vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu som sedel s pocitom, že idem na niečo celkom iné, než čo som si kúpil. A práve preto to nakoniec stálo za to. Mareka Brezovského (1974 – 1994) som, úprimne, začal vnímať až v čase, keď Oskar Rózsa priniesol na koncertné pódiá album Hrana z roku 1999. Album ma zaujal, najmä jeho koncertná podoba, ktorú som vtedy zachytil.
Mladý Brezovský…
O Marekovi Brezovskom som si neskôr prečítal články a pozrel dostupné dokumenty. Dozvedel som sa, že počas štúdia na Konzervatóriu v Bratislave založil Súbor súčasnej hudby, v ktorom pôsobil ako klavirista a pre ktorý komponoval klasické hudobné diela. Založil tiež progrockovú skupinu Art M Trio. V tomto období vznikli mnohé piesne a skladby, čiastočne zachytené na posmrtne vydaných albumoch Hrana (1999) a Komorná hudba (2004). Ďalšou hudobnou formáciou, v ktorej pôsobil, bola punkrocková skupina Avanavany.
Celkom široké spektrum činnosti na mladého človeka, ktorý, žiaľ, dobrovoľne ukončil svoj život ako dvadsaťročný predávkovaním heroínom. Čo — a či vôbec — by jeho talent priniesol v budúcnosti, je už viac-menej jedno. Nie v tom zmysle, že by na tom nezáležalo. Skôr v tom, že všetky podobné úvahy sú už len naše projekcie. Ostalo to, čo stihol zanechať. A pri počúvaní týchto skladieb sa ukázalo, že toho nie je málo.
Prešli roky, Hranu som si párkrát pustil a už ani neviem, z akého dôvodu som prepásol jej živú verziu, koncert v Košiciach. Tým mi bolo jasné, že k hudbe Brezovského sa už v podstate nebudem mať ako dostať. Až kým som 5. októbra 2025 nebol so švagrinou, Rišom a Beou vo Fuge na koncerte Marián Varga: Piesne v komornom prevedení Sisi Fehér, Jozefa Luptáka, Vladislava Šarišského a Oskara Töröka.
Počas predstavenia, v jednom zo vstupov, violončelista Jozef Lupták, organizátor festivalu Konvergencie, tento festival spomenul a pozval naň publikum. Názov festivalu si pamätám dodnes — vďaka jeho zapamätateľnosti aj väzbe na Vargu. Neskôr som si o ňom našiel základné informácie. O nejaký čas nato, zrejme niekde na Facebooku, som uvidel akciu Konvergencie – Marek BREZOVSKÝ: Medzi zemou a…. Viac nebolo treba. Nič detailnejšie som si neprečítal, rovno som napísal Rišovi: „Zháňaj letenky, kupuj lístky, ide sa.“
Večer vo Veľkom koncertnom štúdiu…
Moja príprava na koncerty je presne rovnaká ako na turistiku či cyklistiku — povrchná. Cieľ je určený, cesta približne tiež, detaily už menej, ak vôbec. A tak som žil v presvedčení, že rovnako ako pri Vargovi vo Fuge ideme na komornú úpravu Brezovského piesní, prevažne z Hrany.
Našťastie, nebolo to tak.
Ouvertúrka, Anjel, Dve piesne pre violončelo a klavír, Fantázia pre klavír, Valčíček, Taká malá nálada pre husle a klavír, Klavírna sonáta č. 1 „Cesta“, Chaos pre klavír a sláčikové kvarteto, Medzi zemou a…, Keby som ťa, láska, musel stratiť, Voľnosť pre husle, violončelo a klavír.
To bol zoznam klasických skladieb Mareka Brezovského v podaní: Daniel Rumler — husle, Michaela Hrubá — husle, Martin Ruman — viola, Jozef Lupták — violončelo, Vladislav Šarišský — klavír, aranžmány a spev, Robert Roth — slovo a spev, a Nina Kohout — spev, a. h.
Najviac mi zostal v hlave Chaos pre klavír a sláčikové kvarteto. Už názvom pasu k tomu, čo som si o Brezovskom postupne skladal v hlave — talent, nepokoj, nápady, ktoré akoby sa tlačili von rýchlejšie, než ich bolo možné usporiadať.
„Skladby sú unikátne svojím príbehom, naliehavosťou, atmosférou a pocitmi, ktoré do nich Marek vložil. Ponoril sa do seba, do svojej tvorby a jeho hudobná fantázia a invencia pracovali na plné obrátky až do konca. Vďaka spolupráci s Vladislavom Šarišským a Matúšom Uhliarikom, ktorí tieto nápady podľa zvukových záznamov prepísali a upravili, bolo možné skladbám po rokoch vdýchnuť život. Sú ďalšou časťou hudobnej mozaiky, ktorá poodkrýva výnimočný, bohatý a rozmanitý tvorivý svet Mareka Brezovského,“ povedal o dielach skladateľov otec Ali Brezovský.
V úlohe rozprávača a speváka sa na koncerte predstavil Robert Roth, ktorého mám svojím spôsobom rád — našťastie rádio Anténa Rock už neexistuje —, avšak jeho spev mi celkom nesadol.
„Mnoho Marekovej hudby si v srdci mnoho ľudí už nosí, ale teraz otvárajte srdcia ešte viac a urobte si v nich miesto, lebo mnoho hudby ešte nepočutej sa valí, a tá je pre vás, pre nás – a tak nejak žije Marek v nás.“ Vladislav Šarišský
Po koncerte…
Koncert ako taký sa mi páčil. Zvuk Veľkého koncertného štúdia Slovenského rozhlasu je krásny. Omylom — respektíve vlastnou lenivosťou — som mal šťastie počuť aj Brezovského klasickú tvorbu. Na koncerty vážnej hudby veľmi nechodím, kedysi len na pár s Laurou, a ani sa vážnej hudbe nevenujem. Nevyznám sa v nej, neviem teda veľmi posúdiť hudobnú kvalitu počutých skladieb.
Ako laik poviem, že som sa miestami pri niektorých skladbách trochu nudil. Keď som si však predstavil vek skladateľa, v ktorom ich skladal, rýchlo som na nudu zabudol. A možno práve to bol najsilnejší moment večera: nie vedomie, že počúvam hotového skladateľa, ale že počúvam niekoho, kto sa ním ešte len mohol stať. Niekoho, kto v danom veku reálne tvoril, keď ja som sa naháňal za loptou.
Salo sa vám už, že ste objavili niečí talent až po jeho smrti? Koho by ste odporučili?
NEDEĽA / 8. 3. 2026 / Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu / 19:00
Prvý komentár