Zbojnícka chata

Tatry (najmä Vysoké Tatry), v zime obchádzam. Nepoznám ich, nevyznám sa v žľaboch dolín a mám pred nimi v tomto ročnom období rešpekt. Naposledy som bol v Nízkych Tatrách pod Kráľovou hoľou s Ripom v zime roku 2015. Na lyžiach ešte dávnejšie, v marci 2012, čiže takmer presne pred 7 rokmi v Lomnickom sedle. Keď kolega prišiel s návrhom ísť na Zbojnícku chatu, veľmi sa mi nechcelo. Je to však taká tatranská klasika pre amatérov, akým som ja a uvedomil som si, že na tejto chate som bol naposledy pred 10 rokmi. A tak som sa, nakoniec s radosťou, pridal.

Táto túra je, vzhľadom na profil a jej dĺžku, relatívne nenáročná, Z Nového Smokovca na chatu je to približne 8 km s prevýšením 953 m, pričom stúpanie je rovnomerné, s dvomi strmšími pasážami neďaleko chaty. Obtiažnosť však vie veľmi skomplikovať počasie, množstvo a typ snehu. My sme mali šťastie a podarilo sa nám vybrať si slnečný a bezveterný deň.

Začali sme relatívne neskoro, až okolo 10 hodiny. Na jednu stranu to bolo dobre, nebolo chladno, no na druhú stranu však už bolo až príliš teplo. Na Hrebienok sme sa snažili dostať čo najrýchlejšie. Predsa len pôsobilo troška komicky predierať sa pomedzi rodiny užívajúce si slnečnú prechádzku. Sneh tu bol mokrý, miestami na ceste (zelená t.z) už chýbal. Pásy mi tu celkom slušne nasiakli vodou. Situácia so snehom sa zmenila takmer hneď po opustení Hrebienka, keď sme vošli do tieňa. Tu, medzi Hrebienkom a Rázcestím nad Rainerovou chatou, už bol sneh tvrdý, ľadový, resp. vychodený. Tešil nás fakt, že viditeľne pribudol nový sneh a tak sme sa tešili do vyšších častí trasy. Už od rázcestia to bola paráda.

Problémom pre mňa však boli pásy, v ktorých mi zamrzla voda a prilepili sa mi na ne veľké hrudy snehu. Najskôr som ich vedel zbiť silnejším dupnutím a pritlačením lyže, no po pár minútach to už nepomáhalo. Hruda pod viazaním mala snáď 15 cm a mohol som s lyžami jedine kráčať. Bolo to síce komické, no časom ma to prestalo baviť a vyzeralo to, že dnes hore ani nedôjdem. S kolegom, ktorý mal ten istý problém, sme tie pásy stiahli, kompletne zoškrabali sneh, utreli a natiahli späť dúfajúc, že to nebudeme musieť robiť každých 50 m. Našťastie nám to pomohlo, sneh sa lepil menej, ale stále som však musel do lyží silnejšie tlačiť a dosť ma to unavovalo. Toto však netrvalo dlho, pretože hneď, ako sme vyšli z lesa, bol sneh zamrznutejší a stačilo mi tých pár hrúd stiahnuť o konár a bolo po probléme. Aj pre mňa tým začala rozprávka :)

Bola to naozaj krása. Nikde nikto, ticho, ani vánok. Modrá obloha. A minimálne 20 cm nového snehu, čo ma tešilo najviac, pretože to znamenalo, že sa cestou dole nebudeme trápiť. Nepoznám tatranské žľaby, no v dolných pasážach niektorých z nich v stenách Slavkovského štítu boli ľady, Rád sa pozerám, ako ich ľudia lezú. Páči sa mi tá aktivita. Stretli sme jednu dvojicu, ktorá k nim mala namierené a musím priznať, že v danej chvíli som rozmýšľal, či by som k nim vôbec došiel a či by som ich vládal ešte liezť. Bol som celkovo prekvapený tým, koľko síl ma táto krátka trasa stála. Rozmýšľal som, či to nebolo nadmorskou výškou, na ktorú proste nie som zvyknutý, nakoľko všetky moje výlety na lyžiach sú v rádovo nižších pohoriach, pričom začínajú vo výške cca 650 m a končievajú vo výške maximálne 1250 m. A uvedomil som si, že koľkokrát som bol v Tatrách na nejakej túre, toľkokrát som bol viac smädný, než obvykle.

Stúpanie ku Vareškovému plesu bolo vyfúkané na ľad. Stúpacie mačky na lyže nemám a pri traverzovaní svahu ma na lyžiach šmýkalo (moja vina, použil som užšie pásy z iných lyží). Dal som si teda lyže na batoh a túto pasáž som si vyšliapal. Nad Dlhým plesom som si povedal, že lyže obúvať nebudem a ten kúsok ku chate som teda tiež dokráčal bez lyží.

Dali sme si polievku, pivo, čaj, buchty. Na chate by som rád posedel aj dlhšie, no kolega mládežník bol nedočkavý za lyžovaním :) Táto mlaď. Stále sa niekam ženie. A dumal som, či na chate na pár dní nezostanem :) No proste nechcelo sa mi, aj keď na to lyžovanie som sa tešil. Vymotali sme sa a pokračovali žltou t.z. k Starolesnianskemu plesu, nachádzajúcemu sa na Zbojníckej pláni.. Lyžovať sme začali niekde pod Ľadovým plesom. V tom malom kotli (netuším, ako sa to volá) bolo cez 30 cm nového a dobrého snehu. To stálo naozaj zato. Začiatok Veľkej studenej doliny bol však zľadovatelý a na snehu sa vytvorili snehové dosky, takže to už bolo o tom zísť to a neublížiť si. Dole dolinou to bola paráda.

[GPX Hrebienok – Zbojnícka chata] [GPX lyžovanie] [fotogaléria] [freemap.sk]

Do Tatier sa iste vrátim. O desať rokov :)