Jasovská planina, Slovenský kras

Neskorá jeseň sa vyfarbila takým krásnym počasím, že nebyť von by bolo povolené len v prípade choroby či “nechce ‘sa’ mi” stave (not single možno chápu). Našťastie mám v tomto naozaj tolerantnú žienku a tak som si tento deň  mohol naozaj užiť. Sám, nikoho som nezohnal, no nevadilo to. Veď niekedy človek potrebuje byť sám. Hlavne v prírode.

Trasa bola akurát tak na 3/4 dňa :  Drienovec (kúpele) – Ladislavova vyvieračka – Horný les – Želežná brána – Miglinc – Drienovec (kúpele).  Trasa začína žltou značkou takmer hneď za areálom Drienoveckých kúpeľov (modrá, vedúca z Drienovca pokračuje ďalej hore dolinou potoka Miglinc).  Žltá značka križuje PR Palanta (“PR zaberá strmé JZ svahy Jasov.planiny v Slov.krase nad údolím Miglinc. Pestrá geológia a krasový reliéf s povrchovými i podzemými formami. Pestré lesostepné a lesoxerotermné biocenózy s dubom plstnatým, jaseňom mannovým, javorom poľným a chránenými druhmi r.a živoč.“), čoho si je chránený hmyz veeeľmi dobre vedomý a dáva to veľmi jednoznačne najavo. Postupne si zvykám nato, že po mne nonstop lezie niečo chránené medzi kliešťom, mravcom a muchou. Kým je toho do 5 ks, je to v poriadku.  Trasa začína miernym stúpaním a úprimne sa priznám, stratil som značenie. Je naozaj ledabolé (no stále kvalitnejšie ako v Slanských vrchoch). Nevadí, smer poznám a vďaka GPS sa moc netáram mimo. Aj keď by som veľmi chcel. Za hodinku sa pomalým tempom dostávam k Ladislavovej vyvieračke. Nádherné, magické miesto, z ktorého dojem mi kazí len lesnícka V3Ska. Krásny, zrenovovaný kostolík, ktorý je opradený rôznymi mýtami. Oddýchnem si, schovám cache a pokračujem teraz zelenou značkou po asfaltovej ceste smerom na Horný les. Mladý bukový les je tu tak pravidelný, že chvíľka nepozornosti znamená závrat. Horný les poskytuje ako takú možnosť táborenia. Nachádza sa tu stará lesnícka maringotka s lavičkami a ohniskom. Byť tu tak v hmle, nebolo by mi všetko jedno. Pokračujem ďalej smerom na Krížnu poľanu. Bukové lesy sú vystriedané výrubmi a malinčím. Po cca 20 minútach sa konečne dostávam medzi prvé ihličnany. Na 5 minút, no stojí to zato. Po hodine sa mi však naskytne krásny pohľad. Vychádzam z lesa a míňam vŕbové hájiky. Nikdy som nebol v Rusku, no takto si ho predstavujem. Ďalej to ide ako v rozprávke. Otáčam sa napravo, naľavo, napravo a opäť naľavo. Kras je môj obľúbený no neviem ho popísať. Nachádzam sa na prírodnom futbalovom ihrisku. Na takmer dokonalom trávniku rastú roztrúsene rôzne stromy, kríky, kvety (teraz bohužiaľ odkvitnuté). Stúpam ku sedlu Železná brána. Ešte kúsok, ešte, ešte … a … musím sa začať vracať. Teda nemusím. Hm, musím. Nevadí.

Navigácia je zhoršená, žltá značka je sporadicky vyznačená. Raz na kameni, potom na strome o ďalších 200 m. Čo už však, smer je jasný, nedá sa tu zablúdiť. Blížim sa ku kraju “ihriska”, opäť k hypnotickým bukovinám. Ale omyl. Prudší zraz pod steny menších brál ma dostane do opäť inej, opäť odlišnej komnaty tohoto kráľovstva. Vidím už vyvieračku a žriedla potoka Miglinc. Klesám do nádherného kotla, na dne ktorého je rozprávková lúka. Kedysi starká bola bývala hovorievala, že práve na takýchto lúkách tancujú víly. Buď klamala, alebo v jeseni víly netancujú :D Modrá značka ma späť vedie dolinou potoka Miglinc s pekným výhľadom na Jasovskú planinu. Po polhodine prichádzam k zrúcaninám. Rastú tu kvalitné jablone s ešte výbornými jablkami. Celé miesto vyzerá ako pôvodný sad. Neďaleký Pamätník zavraždeným maďarským vojakom dokazuje, kde všade sa páchali vojnové zverstvá. Dolina sa pomaly, ale isto zužuje a miestami prechádza v zárezoch do okolitej vápencovej steny.  A už len pár kilometrov v opäť bukových lesoch dáva mojej dnešnej ceste bodku. Do kúpeľov prichádzam s čelovkou na čele, dúfajúc, že ak by sme mali byť s mojou žienkou raz v domove dôchodcov, nech je to práve v týchto kúpeľoch.

Vyvieračka sv. Ladislava (Ladislavova vyvieračka) je historicky významná lokalita so zvyškami stredovekej kaplnky, výdatným prameňom a chatou. Zároveň je aj križovatkou turistických trás. Nachádza sa vo výške 420 m.n.m.. Legenda hovorí, že kráľ Ladislav, ktorý bol veľkým uctievateľom Panny Márie, si pre svoje vysmädnuté a bojmi umučené vojsko modlitbami vyprosil vytrysknutie prameňa vody z planiny a tak zachránil životy svojich vojakov. Pravdepodobne od 16. storočia (1560?) stál pri prameni Kostol svätého Ladislava . Neskôr sa ale cirkev o kostol nestarala a tak sa rozpadol. Zrúcaniny kostola vraj stáli ešte začiatkom minulého storočia. Po 2. sv. vojne tam vystavali kaplnku, ktorú údajne v 50-tych rokoch ŠTB vypalila – prameň bol vtedy pútnickým miestom. Tak ako kostol, aj krížová cesta prestala byt udržiavaná. Po revolúcii cirkev začala opäť pri prameni organizovať omše a púte. Koncom 90-tych rokov bola opravená krížová cesta, ktorá viedla od Drienovca. Kaplnka obopína mohutný strom a nachádza sa v nej kamenný oltár či kamenný ruženec. Nábožný charakter tohto miesta dopĺňa svetský rituál lesákov, ktorí sem vraj chodia tráviť dovolenky so svojimi rodinami.

[fotogaléria] [AllTrails.com] [GPX Strava] [freemap.sk]
22.2 km, vertical up 690 m, vertical down 583 m