Po prvýkrát vo Vysokých Tatrách na skialpoch (Duško Godľa, Peťo Sasvári a ja). Na začiatok niečo ľahšie, ale aj tak sme sa zapotili :) A dosť :) No pupky treba pred letom predsa dole :) Zorganizovali sme sa tak pred týždňom, cieľ cesty bol jasný možno tak hodinu pred začiatkom. Dohoda bola vyraziť ráno o 06:30, čo sa Duškovi samozrejme nepodarilo ;) S Peťom sme ho čakali, prišiel o 07:10. Kým sme sa naložili (čakalo sa kvôli mne, zabudol som si hore lyžiarky). Pomaly a isto sme prišli do Poradu okolo 09:00 ;)
V Smokovcoch sme boli 20 min nato. Požičovňu Sportcentra Galfy sme hľadali tak ďalších 20 min (veď načo pozrieť web, ešte doma). Keď sme to konečne našli, čakala na nás ďalšia prekážka – chalanisko, veľmi (naozaj veľmi) zhovorčivý. A tak sme sa k lyžiam dostali až okolo 10:15 (samozrejme ešte bolo potrebné nájsť bankomat, lebo platiť kartou nebolo možné). Bolo jasné, že keďže požičovňa je otvorená do 17:00, na Teryho chatu (časovo) či Zbojnícku chatu (časovo a žiadny sneh na Hrebienku) nedôjdeme. Na Štrbskom plese sme sa konečne dostali k činu, nahodili sme pásy, baterky do fotoaparátu a GPS … a … GPS a foťák sa vypli. Kúpil som totiž samozrejme nové batérie – ale do diaľkového ovládača TV, prípadne detskej baterky. Nevraviac o tom, že som nemal nastavené viazanie na jednej lyži. Keďže som naozaj kľavý, nedošlo mi, že sa stačí zohnúť, uvolniť (prstom) západku, posunúť viazanie, zasunúť západku späť a normálne pokračovať ďalej. To som pochopil až hore na chate. Tak som si cestou nacvičil obúvanie lyže (asi tak 10x).
Fotografií je teda poskromne (čiže skoro žiadne). Zo Štrbského plesa sme išli po červenej turistickej značke, pričom sme Pod Triganom odbočili na zelenú značku (zimný chodník), ktorá viedla až na Popradské pleso. Tesne pred chatou sme odbočili na modrú značku, po ktorej sme pokračovali po rázcestie Nad Žabím potokom. Pred tým, než sme šli na Hotel na Popradskom plese, vyšliapali sme si ešte po rozdeľovník na Rysy. Lebo ak by sme raz zasadli na chate na polievku, hore by nás už nikto nedostal ;) Na chate sme si za ľudové slovenské ceny – 320,-Sk polievka, vyprážaný syr a 1/2 litra kofoly. Ale, treba to pochopiť, veď na Hotel na Popradskom plese sa predsa potraviny nosia na chrbtoch vysokohorských nosičov, žiadna asfaltová cesta. Cestou späť sme stretli nehybne sediaceho Hlucháňa obyčajného, ktorého stav nám vysvetlila okoloidúca baba slovami “no čo, veď si hľadá samicu a vtedy každý samec len sedí, čuší a čumí”. Takže tak. Lyže sme napokon stihli vrátiť ;)
Be First to Comment