Na intráku sme si s Vladom Oboňom vedeli čokoľvek predstaviť (prepočítané na jednotku ceny – 1RAM alebo 1HDD), ale myšlienka, že pôjdeme s troma deťmi na kúpalisko do Maďarska nikdy neexistovala. Bola niečím tak vzdialeným (skôr nereálnym), že sme o tom ani nevedeli. Prešlo pár rokov a ako fotríkovia sme viedli naše kúpať sa. A sami – pánska jazda. Teda, nerátam 3 baby : Barborku, Dorotku a Lauru. Barborka s Laurou vytvorili už v prvých sekundách team, ktorého aktivity sa nám, dvom dospelým, len veľmi ťažko darilo strážiť. Strážiť, no, skôr sledovať. Ale samozrejme v dobrom, ani sme o nich “nevedeli”. Prezliekanie s týmito špunt-babami radšej popisovať nebudem, jedna príhoda za všetky – “XX, treba mi cikať” … Za XX sa dosadzuje meno ľubovolného otca; miesto – šatňa s objemom 1meter kubický, stav oblečenia – len ponožky (platí aj pre otcov); obsah všetkých tašiek – voľne po kabínke; vzdialenosť ku záchodu – neznáma; domorodý jazyk – nám neznámy; stav núdze malej potreby dieťata X (dosadzuje sa ľubovolné dieťa) – najvyšší (pár sekúnd do …). Inak výborný výlet, deti sme nestratili, aj sme našli 2 kešky (samozrejme, čo by sme pre tie naše deti nespravili, že) – AvasChurch a Zivy, Mrtvy. Potom sme ešte deti dorazili na čerpačke dlho sľubovanou zmrzlinou (asi preto sme teraz na PN) a večer sme ešte posedeli u nás, kde som sa definitívne namotal na šlapanie vo Vysokých Tatrách. O tom ale neskôr (aspoň dúfam). Najbližší možný víkend pôjdeme Vladovcov pootravovať. A v lete bude vozenie na baránkovi. Tak.
Comments are closed.