Svätyne v areáli Mysorského paláca

V priestoroch areálu Mysorského paláca sa nachádza až sedem svätýň: Sri Bhuvaneshwari, Sri Kodi Someshwara Swami, Sri Gayathri, Sri Shwetha Varahaswami (južný vchod), Sri LakshmiRamana Swami (západná časť), Sri Prasana Krishnaswami a Sri Trinayaneshwara Swami.

Ako nás naučili, hinduistická svätyňa (Mandir) pozostáva minimálne z troch častí: vstupná dominantná brána, stĺp a modlitebňa. Od vchodu do modlitebne sa postupuje zľava doprava (v smere hodinových ručičiek). Severoindické mandiry sa od tých juhoindických architektonicky líšia. Počas nášho pobytu v paláci sme navštívili 3: Sri Shwetha Varahaswami, Sri LakshmiRamana Swami a Sri Kodi Someshwara Swami (neudržiavaná).

Na tejto adrese je dostupná kompletná foto galéria:
https://plus.google.com/photos/104853636437180584831/albums/6086317879750676865?banner=pwa
.

Sri Shwetha Varahaswami
Svätyňa sa nachádza blízko južnej vchodovej brány areálu Mysorského paláca. Je postavená v architektonickom štýle impéria Hoysala. Svätyňa bola darom kráľa Chikka Devaraja Wadiyar (1673 – 1704). Vchodové dvere sú elegantné a vyobrazujú obrazy Srivaishnavu svätiaceho Desikara a Jeeyara. Jednou z dôležitých vlastností tejto svätyne sú nástenné maľby zobrazujúce scény z Ramayana a Bhagavatha a podľa informácie z informačnej tabule pochádzajú z druhého pondelka svetlej polovice mesiaca Magha, Bhava epochy 1797, čiže v našom letopočte rok 1875. Viac informácii o svätyni nájdete na týchto stránkach.

Sri Shwetha Varahaswami

Sri Shwetha Varahaswami

Sri Shwetha Varahaswami

Sri Shwetha Varahaswami

Sri Kodi Someshwara Swami
Neudržiavaná svätyňa sa nachádza v severo-východnej časti areálu paláca. Bola postavená Sri Kanteerava Narasaraja Wadiyarom v roku 1399. V jej priestoroch pred vchodom do modlitebne rastie strom “Banni” (pomenovanie v jazyku Kannada, používanom v štáte Karnataka, inak Prosopis cineraria). Okolo stromu sa nachádzali kamene s motívom hadov (symbol Shivu). Ako nám bolo povedané, je to pravidlom. Bolo to konečne miesto, kde nebolo nikoho a tak sme sa v kľude vedeli poprechádzať a pozrieť si detaily. Páčilo sa mi, ako tu sušili chilli a videl som tu behať 3 Burundukov, ktorých som neskôr v parku v meste Bengaluru videl relatívne veľa.

vchod do svätyne Sri Kodi Someshwara Swami

vchod do svätyne Sri Kodi Someshwara Swami

Sri Kodi Someshwara Swami

Sri Kodi Someshwara Swami

Sri Kodi Someshwara Swami, spaľovanie odpadkov

Sri Kodi Someshwara Swami, spaľovanie odpadkov

miesto pre očistu, Sri Kodi Someshwara Swami

miesto pre očistu, Sri Kodi Someshwara Swami

strom Banni a Shivove hady, Sri Kodi Someshwara Swami

strom Banni a Shivove hady, Sri Kodi Someshwara Swami

Sri Kodi Someshwara Swami

Sri Kodi Someshwara Swami

Sri Kodi Someshwara Swami

Sri Kodi Someshwara Swami

Sri Kodi Someshwara Swami

Sri Kodi Someshwara Swami

Sušenie chilli, Sri Kodi Someshwara Swami

Sušenie chilli, Sri Kodi Someshwara Swami

...

stĺp a strom Banni, Sri Kodi Someshwara Swami

stĺp a strom Banni, Sri Kodi Someshwara Swami

banánové listy, Sri Kodi Someshwara Swami

banánové listy, Sri Kodi Someshwara Swami

Sri Lakshmi Ramana Swami
Jedna z najstarších svätýň v meste. Nachádza sa v západnej časti areálu, pri západnom vstupe. Podľa nájdených nápisov v Coleových záhradách sa jedná o dar pre boha Lakshmi Ramana z roku 1499 od Vijayanagarského kráľa Narasanayaka, otca Krishnadevaraya. Podľa kroniky Mysorskej kráľovskej rodiny, z polovice slepý Brahmin bol vyliečený zo slepoty okolo roku 1599 zákrokom Raja Wadiyar. Stojaca postava kráľa v Anjalimudra so založenými rukami a pozerajúca sa do očí Bohovi tento skutok pripomína. Viac informácii o svätyni nájdete na tento adrese.

Sri Lakshmi Ramana Swami

Sri Lakshmi Ramana Swami

Sri Lakshmi Ramana Swami

Sri Lakshmi Ramana Swami

Sri Lakshmi Ramana Swami

Sri Lakshmi Ramana Swami

Sri Lakshmi Ramana Swami

Sri Lakshmi Ramana Swami

Sri Lakshmi Ramana Swami

Sri Lakshmi Ramana Swami

Sri Lakshmi Ramana Swami

Sri Lakshmi Ramana Swami

Sri Lakshmi Ramana Swami

Sri Lakshmi Ramana Swami

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

CAPTCHA token *