Konečne bicykel! Neprešiel sa o žiadnu významnú trasu, no KONEČNE som sa dostal k bicyklovaniu. Nič mi poslednou dobou nevychádzalo. Ani neviem prečo, ale posledné 2 roky si neviem na nič nájsť poriadne čas. Tejto konkrétnej jazde sa teším o to viac, že sa mi podarila v pekný, teplý, slnečný, jesenný deň. V presne v taký deň, aký milujem. Nič som si neplánoval, nesledoval som tempo, čas. Proste som sa viezol. Krátko, pomaly a o to viac ma to bavilo. Práve ten pocit, keď zaberá človek do pedálov v strmom kopci na poľnej ceste a nevie, kam sa pozrieť skôr. Pretože na každej strane mu Jeseň ponúka niečo, čo stojí za tých pár minút zastavenia sa pohľadu. Človek cíti, že má na sebe o jednu vrstvu viac, ako je potrebné. Je mu teplo, hoci ráno je ťažšie sa v chlade vôbec rozhýbať. Cíti to slnko na tvári, hreje ako v lete, no zároveň vietor dáva vedieť, že leto je už prešlo. Sú to také kontrastné pocity.
Bicykel je pre mňa ten najlepší nástroj oddychu. Nie beh, ale bicykel. A turistika. Na Hrešnej som si v lese spravil kávu, posedel som a stretol jedného chalana, ktorého poznám z Movescountu, Carida. Neskôr som si v lese vychutnával vôňu popadaného lístia, slnečné lúče, teplo, zvuk padajúcich listov a TICHO. Viem, je to také otrepané klišé, ale mám ho rád.
[fotogaléria] [GPS záznam trasy – na Hrešnú] [GPS záznam trasy – Hrešnej]
Be First to Comment