Jasovská planina

Neskorá jeseň sa vyfarbila takým krásnym počasím, že nebyť von by bolo povolené len v prípade choroby či “nechce ‘sa’ mi” stave (not single možno chápu). Našťastie mám v tomto naozaj tolerantnú žienku a tak som si tento deň  mohol naozaj užiť. Sám, nikoho som nezohnal, no nevadilo to. Veď niekedy človek potrebuje byť sám. Hlavne v prírode.

Trasa bola akurát tak na 3/4 dňa :  Drienovec (kúpele) – Ladislavova vyvieračka – Horný les – Želežná brána – Miglinc – Drienovec (kúpele).  Trasa začína žltou značkou takmer hneď za areálom Drienoveckých kúpeľov (modrá, vedúca z Drienovca pokračuje ďalej hore dolinou potoka Miglinc).  Žltá značka križuje PR Palanta (“PR zaberá strmé JZ svahy Jasov.planiny v Slov.krase nad údolím Miglinc. Pestrá geológia a kras.reliéf s povrch.i podzem.formami. Pestré lesostep.a les.xerotermné biocenózy s dubom plstnatým, jaseňom mannovým, javorom poľným a chránenými druhmi r.a živoč.“), čoho si je chránený hmyz veeeľmi dobre vedomý a dáva to veľmi jednoznačne najavo. Postupne si zvykám nato, že po mne nonstop lezie niečo chránené medzi klieštom, mravcom a muchou. Kým je toho do 5ks, je to v poriadku.  Trasa začína miernym stúpaním a úprimne sa priznám, stratil som značenie. Je naozaj ledabolé (no stále kvalitnejšie ako v Slánskych vrchoch). Nevadí, smer poznám a vďaka GPS sa moc netáram mimo. Aj keď by som veľmi chcel. Za hodinku sa pomalým tempom dostávam k Ladislavovej vyvieračke. Nádherné, magické miesto, z ktorého dojem mi kazí len lesnícka V3Ska. Krásny, zrenovovaný kostolík, ktorý je opradený rôznymi mýtami. Oddýchnem si, schovám cache a pokračujem teraz zelenou značkou po asfaltovej ceste smerom na Horný les. Mladý bukový les je tu tak pravidelný, že chvíľka nepozornosti znamená závrat. Horný les poskytuje akotakú možnosť táborenia. Nachádza sa tu stará lesnícka maringotka s lavičkami a ohniskom. Byť tu tak v hmle, nebolo by mi všeto jedno. Pokračujem ďalej smerom na Krížnu poľanu. Bukové lesy sú vystriedané výrubmi a malinčím. Po cca 20tich minútch sa končne dostávam medzi prvé ihličnany. Na 5minút, no stojí to zato. Po hodine sa mi však naskytne krásny pohľad. Výchádzam z lesa a míňam vŕbové hájiky. Nikdy som nebol v Rusku, no takto si ho predstavujem. Ďalej to ide ako v rozprávke. Otáčam sa napravo, naľavo, napravo a opäť naľavo. Kras je môj obľúbený no neviem ho popísať. Nachádzam sa na prírodnomfutbalovom ihrisku. Na takmer dokonalom trávniku rastú roztrúsene rôzne stromy, kríky, kvety (teraz bohužiaľ odkvitnuté). Stúpam ku sedlu Železná brána. Ešte kúsok, ešte, ešte … a … musím sa začať vracať. Teda nemusím. Hm, musím. Nevadí.

Navigácia je znoršená, žltá značka je sporadicky značená. Raz na kameni, potom na strome o ďalších 200m. Čo už však, smer je jasný, nedá sa tu zablúdiť. Blížim sa ku kraju “ihriska”, opäť k hypnotickým bukovinám. Ale omyl. Pruduší zraz pod steny menších brál ma dostane do opäť inej, opäť odlišnej komnaty tohoto kráľovstva. Vidím už vyvieračku a žriedla potoka Miglinc. Klesám do nádherného kotla, na dne ktorého je rozpávková lúka. Kedysi starká bola bývala hovorievala, že práve na takýchto lúkach tancujú víly. Buď klamala, alebo v jeseni víly netancujú :D Modrá značka ma späť vedie dolinou potoka Miglinc, s pekým výhľadom na Jasovskú planinu po ľavej strane a Hájsku planinu po strane pravej. Po polhodine prichádzam k zrúcaninám. Rastú tu kvalitné jablone s ešte výbornými jablkami. Celé miesto vyzerá ako pôvodný sad. Neďaleký Pamätník zavraždeným maďarským vojakom dokazuje, kde všade sa páchali vojnové zverstvá. Dolina sa pomaly, ale isto zužuje a miestami prechádza v zárezoch do okolitej vápencovej steny.  A už len pár kilometrov v opäť bukových lesoch dáva mojej dnešnej ceste bodku. Do kúpeľov prichádzam s čelovkou na čele, dúfajúc, že ak by sme mali byť s mojou žienkou raz v domove dôchodcov, nech je to práve v týchto kúpeľoch.
[fotogaléria] [EveryTrail] [GPS KML track]
22.2 km, vertical up 690 m, vertical down 583 m

Thailon, Jasovska planina

Thailon, Jasovska planina

Thailon, Jasovska planina

Thailon, Jasovska planina