Bielu Noc v Košiciach sledujem od roku 2010, kedy sa Košice vďaka titulu Európske hlavné mesto kultúry po prvýkrát stali súčasťou renomovaného európskeho projektu Bielych nocí, ktorý vznikol v Paríži. Úprimne poviem, nepamätám si už, čo som kedy videl. Niektoré ročníky som navštívil len veľmi zbežne, jeden myslím, že som vynechal úplne. Za seba po 7 rokoch konštatujem, že kvalitatívne boli jednotlivé ročníky nevyvážené. Subjektívne pre mňa nie je totiž vhodné považovať za rovnocenné expozície ponúkajúce softvérom náhodne generované zvuky či obrazce a inštalácie vytvorené ľudskými rukami. Záver prehliadky u mňa vždy patril Mestskému parku. Nápad spoplatňovať niektoré zastávky beriem skôr pozitívne, aj keď sa snažím zadefinovať si rovnováhu videného s cenou vstupenky. Siedmy ročník sme videli takmer celý a môžem povedať, že som viac-menej spokojný. Čomu však skutočne nerozumiem, ako je možné, že počas tak rozsiahlej kultúrnej akcie mestu Košice absolútne nezáleží na pokojnom a bezpečnom priebehu festivalu? Ak ste si totiž po 22. hodine zašli cez Zbrojničnú ulicu do Regionálneho centra remesiel ÚĽUV, čakali vás partie ožratej, popíjajúcej mládeže, v ktorých nebola núdza ani o násilie. Skutočne krásny zážitok, Košice.
Be First to Comment