Dnes bolo nádherné jesenné počasie a voľného 1/2 dňa k dispozícii. A kto pozná Turiec vie, že v takýchto prípadoch sa zostať doma nesmie. Mama prejavila záujem o návštevu Sklabine a Podzámku. Kedysi tam chodievala so svojím ocom, naším Tatkom. Tak sme sa na tieto miesta opäť raz vybrali.
O tom, aký je Turiec nádherný písať nebudem. Som rád, že nám tu vznikajú rozhľadne. Chcem však vyslovene spomenúť jeden nepríjemný zážitok, ktorý sme mali (opäť raz) v múzeu, ktoré vzniklo v starej župnej budove pod Sklabinským hradom. Privítal nás zatrpknutý mladý muž, od ktorého sme sa síce dozvedeli historické informácie týkajúce sa hradu a župy, ale hlavne sme dostali výklad o tom, ako súdruh starosta hrad predal a ako súdruh starosta (a všetci politickí darmožráči v kraji) nič nerobí a ako si na hrade súkromník usporadúva akcie a … Čo to má znamenať? Kde je profesionalita? Čo nás má toto (po zaplatení vstupného) zaujímať? A chuťovka, v múzeu sa fotiť nesmie. Prečo? Opäť raz príbeh o zlom ujovi, ktorý si nafotil exponáty múzea a potom ich niekde uverejnil a potom bolo zle a oni museli mať súd a že toto sa už teda nebude opakovať a riešenie je teda zakázať turistom si fotiť exponáty. Musím podotknúť, že v múzeu sa nenachádzajú žiadne vzácne nálezy, proste predmety dennej potreby, erb a podobne. Nič, čo by sa fotiť nemohlo.
Pevne verím, že sa ich spoločný prístup zmení a že sa mládenci prestanú deliť na dve partie (“tá z hradu” a “tá z domu”), ktoré sa navzájom ohovárajú. Ide predsa o tú istú, spoločnú vec – Sklabinský hrad a okolie. Hrad chátra, treba ho zachrániť. Tak prestaňte viesť detské vojny a začnite konať, kým vám ten hrad nespadne na hlavu.
Uff, pri písaní si uvedomujem, že naposledy sme tu boli (v presne takej iste zostave, ako teraz) už pred 6timi rokmi!
[fotogaléria] [GPS EveryTrail track] [panorama]
Be First to Comment