Zamyslený kráčam a stalo sa to, čo som už dávnejšie čakal. Stretnutie z medveďom. V hlave mi hučia všetky fakty, články, návody, rady a splývajú do jedného veľkého bezradného Nič. Robím to, čo som myslel, že urobím. Stojím ako kus dreva. Medveď sa však tiež nehýbe. Nechcem sa pohnúť, asi aby som ho nevyplašil. Trvá to však veľmi dlho. Snažím sa aspoň trošku ukľudniť a pozrieť sa na neho nezahmlenými očami. To čo nasledovalo, necitujem. Pulz som mal vzhľadom na maximálne hodnoty nemerateľný.
Nakoniec to bol len peň … ale krvi by sa mi nedorezali ….
Ze by kombinacia silnej fantazie a lahkych drog? ;-)))
… proste, ale ked som tam stal, nebolo mi vsetko jedno …