Cez víkend sa naskytla možnosť prísť do Martina. Teda, aj keby sa nenaskytla, tak sa tam nejako s malou nasilu dotrepem :) Vo Fatre snehu a snehu a tak sme mali problém opačný. Kam, kedže je ho toľko ? Rado vybral Chleb a ja som súhlasil. Krásne počasie, krásne. Kopec snehu, nefúkalo a takmer žiadna oblačnosť. Na parkovisku sme získali nového kamaráta, zjavného intelektuála a vedca, ktorý mal v sebe tak 2.3 promile alkoholu. Požiadal nás, že “či nezavoláme políciu, lebo chce vylomiť dvere na jednej dodávke, že kradnutej a keď nie kradnutej, tak jedno hovado Milan “ko…” ho tam zavrel a že on to celé vylomí tak, že mám zavolať políciu, lebo že požiarnikov treba a odlomí výfuk”. Teda, niečo také, doslova si to nepamätám. V každom prípade sme radšej preparkovali. Musím uznať, za Radom som mal čo robiť, aby som vládal. Hore pod hrebeňom som-sme si vymysleli skraktu žlabom. U mňa to skončilo lyžami na batohu a brodením sa po orgán pohlavný v snehu. Kapustová polievka v Snilovskom sedle (konečná kabínky) človeka prebrala a na Chleb to bolo už len 30minút. Alternatívne sme rozmýšlali nad Kriváňom, no ten bol celý v oblakoch. Chleb mal zahalený len vrchol.
Be First to Comment