Konečne zima a konečne mám čas. Doviezol som sa s Punťom do Martina, že reku pozrieme “starú mamu” (za toto pomenovanie nedostanem večeru). Kým sa tak na seba moja mamka s Punťom pozerali, dohodol som sa s Radom Drunekom a Mišom Blažejom na nejakej úvodnej tohoročnej túre na lyžiach. Oči boli veľké, brucho tiež, tak sme sa rozhodli pre Minčol. Inak takto, Rado a Mišo, výborný kamaráti a spolužiaci zo strednej školy – nebol by som tipol že skialpujú. Rado aj áno ale Blažjed nie, lebo je bachratý (to píšem, že ak si to prečíta, nach vidí, tak !). Darmo, vždy sme mali k sebe bližšie a potešilo ma zistenie, že sa tomu venujú. Veď čo môže byť lepšie, ako ísť niekam von so spriaznenými dušami. Mišo nakoniec nestihol :)
Be First to Comment