Tag: Cesta hrdinov SNP

Kríž z roku 1919 na Lastovičom vrchu vo Volovských vrchoch (48.74127, 20.8118|) je venovaný padlým príslušníkom 32. gardského a 98. pešieho pluku. K zisteniu pôvodu a súvislostí o kríži sa viaže zaujímavý príbeh MUDr. Jaroslav Gerharta zapísaný v kronike kúpeľov Štós. Odporúčam prečítať si ho tak, ako nám ho sprostredkoval jeho potomok Jaro Gerhart http://www.geocaching.com/geocache/GC1FDWW_kriz-lastovici-vrch.

Po 1000. nájdenej keške som opäť dostal chuť sa tejto hre poriadne venovať. Výbornou príležitosťou skutočne začať bola Rikitanova keška “Forgotten cache challenge” (http://coord.info/GCZZTQ). Rýchle vyhľadanie tej správnej bolo vďaka projektu PROJECT-GC (http://project-gc.com/) jednoduché –  Zbojnícka skala (Raba Stan http://coord.info/GC16R0E), najdlhšie nenájdená keška na východe Slovenska (800 dní). Bol som ochotný ísť za každých okolností. Ukecal som aj svojho večného parťáka Ribeviriho. Plán bol veľkolepý. Pekne seriózne vyraziť o 06:00. Vyrazili sme počúvajúc Zákrutu. Túra to bola pekná, aj sýta. Bol som prekvapený zachovalou prírodou (od čias môjho prvého prechodu touto oblasťou, keď som hrebeňom Volovských vrchov prechádzal na bicykli…

Cieľom dnešného výletu vo Volovských vrchoch boli zákopy Československých legii, ktorých opevnenia sa nachádzajú na Trohánke. Ako prístupovú cestu na hrebeň som si vybral pre mňa bezmennú dolinu (ktorú som si však pre seba nazval Dolina Zellerzug), ktorú som už v minulosti navštívil za úcelom hľadania stôp banskej činnosti. Dolinou vedie asfaltová cesta, ktorá končí pri odkladisku dreva (48.766145157215, 20.960575983704), pri snehom zničenej drevenej búdke. Odtiaľ sa pokračuje len popri koryte potoka Malá Ida a prudším výstupom v závere na bočnú rázsochu Hrbu, Harklova a Rozsypaného kameňa. Vo vyšších častiach sa nachádza starý, nepoškodený les, v ktorom krásne vidno, ako…

Skalisko, doslova zavalené snehovou perinou, je turistickou pozvánkou, ktorá sa nikdy neodmieta. Po dvoch letných návštevách z Rožňavskej strany (prvý krát počas cyklo-prechodu hrebeňa Volovských vrchov, druhý krát peší výstup) som sa vyslovene tešil na brodenie snehom, ktoré sľubovala táto Zima. Sľub dodržala a tak sme sa z Henclovej postupne pribúdajúcim snehom (z 20cm na 40-60cm na hrebeni) brodili až na samotné Skalisko. Človek nikdy nemôže mať všetko a zrejme preto dnes hrebeňové partie Volovských vrchov boli v oblakoch. A tak krásny výhľad, ktorý tu je, nám nebol dnes daný. No to množstvo snehu všetko úplne vynahradilo. Bonusom nám bolo nájdenie miestnej geocache, ktorá…

Kojšovská hoľa je proste moja srdcovka. Nádherný kopec. Tentokrát som sa na ňu vybral červenou značkou, bočným hrebeňom z Kojšova. Napriek daždivému a veternému počasiu som rád, že som mal možnosť spoznať ďalší krásny chodník. Obzvlásť jeho pasáže od sedla Jedlinky po Kojšovskú hoľu. “Ráno už nebolo, ale ani deň ešte nie. V diaľke počujem psov a vo vzduchu vonia dym z dreva. Stojím niekde medzi starými drevenicami. Ľudia sa ma stránia. Neskôr, hore nad dedinou, vidím svorku rýchlo miznúcu niekde v opare. Oblaky ženie rýchly vietor a prelievajú sa ponad hrebeň do doliny, kde sa dedina len pomaly prebúdza.…

… ako vo všetkých smeroch veľmi kvalitná séria geocaches (GC269VY Kaplnka, GC26B21 Úhornianske sedlo, GC26B2D Autobus, GC26B32 Tri Studne a GC26B3X Hekerová) od Jara (Jaro55) v oblasti Hekerovej bol bombónikom návštevy Volovských vrchov. Vrcholové lúky sa nám okamžite zapáčili už počas našej cyklotúry s Peťom Sasvárim (hrebeňovka Volovských vrchov – volovske2008.misovic.net) a dohodli sme sa, že sa určite vrátime. Plánovali som prísť už skôr, no raz vyhral Slovenský Raj, potom Kras, potom počasie a naposledy hrebeň Harklova. Dnes však, našťastie, nevyhralo nič iné a na Úhornú som sa mohol opäť vrátiť. Tentokrát s kamarátom z práce a nádejným geocacherom Janom…

Už pri prvej návšteve sa mi Čergov veľmi zapáčil. Pripomína mi rodnú Veľkú Fatru a jej hôlny hrebeň. Som teda veľmi vďačný zato, že ďalšia, tretia Fatra sa nachádza tu na východe, v Čergovských vrchoch. Počasie sa nám odvďačilo a vďaka čomu sme s Peťom mali šťastie na málinko mrazivé a slnečné počasie, takmer bez oblakov. Na hrebeni námraza, listy ešte nestihli opadnúť a zhnednúť, nikde ani nohy. Proste turistický jesenný darček. Pôvodný plán bol začať túru z Majdanu, no to by už nebola klasika, keby sme to nepoplietli. Namiesto Majdanu sme skončili na Lysej. Prečo sme odbočili neviem, no…

V podstate náhodou som sa dostal do Rožňavy – kolega mi totiž vybavil servis pre naše auto s tým, že ho treba ráno doniesť a niekedy podvečer bude hotové. Takže suma sumárum, voľný deň v Rožnave. Pôvodný plán bolo bicyklovanie, no po technických problémoch sme sa s Peťom nakoniec rozhodli pre túru. Ihneď nás napadla dominanta Rožňavy – Skalisko. To sa nám veľmi, veľmi zapáčilo už počas našej cyklotúry po hrebeni Volovských vrchov z Rožnavy až do Košíc. Chceli sme ísť priamo z Rožnavy, pešo do Čučmy, no našťastie nás kamarát odviezol až na jej koniec, čím nám ušetril takmer…

Aj firemný teambuilding môže nečakane priniesť možnosť ísť niekam von. Keďže sa toto stretnutie uskutočnilo na Táľoch, bolo jednoznačné, ktorú Nízko Tatranskú klasiku si vyberieme – Ďumbier. Prítup na hrebeň sme zvolili tak, aby sme sa mohli vrátiť priamo k autu, nakoľko nás ešte čakala trojhodinová cesta do Košíc. Auto nechávame na parkovisku hotela Srdiečko (lyžiarske stredisko Jasná). Začíname prudším stúpaním žltou turistickou trasou  priamo po lyžiarskom svahu Kosodrevina –  Srdiečko, označenom číslom 1. Chvíľku si posedíme pri vývere vody, pár minút od hotela Kosodrevina, na lúke posiatej Šafránom (Spišským – Crocus scepusiensis).  Tu sa žltá značka spája s modrou (tzv. Modrý…

04/04/2009 / / Skiing & Ski-touring

Napriek teplému počasiu je snehu vo Fatrách relatívne dosť, no začali už padať základovky. To je dobre, nech to popadá. Bude bezpečnejšie na hrebeňoch. Dúfal som, že do Martina prídem už v piatok večer. No nestalo sa, akosi som pozabudol na veci, ktoré neboli opraté. Vyrazili sme v sobotu skoro ráno o 5:30, čo už je bohužiaľ neskoro :( Mrzí ma to, lebo pripravený vyraziť som bol až niečo okolo 09:30 a to je naozaj neskoro. S Radom sme chceli ísť na Choč, no snehu bolo málo, niekde až pod vrcholom, či v doline. Rozhodli sme sa pre Jasnú, no…

Od zimy sme s Peťom Sasvárim chystali na leto viacdenný túru na horských bicykloch. Pôvodný plán bol prejsť planinami Slovenského Krasu z Rožňavy do Košíc. Neskôr sme však rozmýšľali o Veľkej Fatre, no obidve možnosti sme si nechali na ďalší rok. Rozhodli sme sa pre Volovské vrchy a ich hrebeň. Do Rožnavy, Čučmy nás doviezol jeden známy a od Gulyapalagu sme už pokračovali na bicykloch. Na hrebeň sme sa dostali žltou turistickou značkou, menšou zastávkou na chate pod Volovcom (zavretou). Volovecké Skalisko je nádherné, povedal by som, že poskytuje jeden z najkrajších výhľadov Volovských vrchov. Úsek Volovec – sedlo Uhornej…