Keď bábkové divadlo nie je len pre deti

Nikdy by som si nepomyslel, že sa raz ocitnem na predstavení bábkového divadla. Nie preto, že by som mal voči nemu nejaké predsudky. Skôr preto, že som si jednoducho nevedel predstaviť, ako môže vyzerať bábkové divadlo pre dospelého diváka.

A tak sme sa včera večer — vlastne celkom náhodou, vďaka Richardovi, ktorý zohnal lístky — ocitli v Bábkovom divadle Košického kraja na predstavení Dozvedela som sa, že žiješ v réžii Gejzu Dezorza.

Už samotná informácia o predstavení znela pre mňa zvláštne lákavo: adaptácia komiksu podľa románu košického rodáka Olivera Rácza. Adaptácia komiksu. V bábkovom divadle. Priznávam, že som netušil, čo si pod tým mám predstaviť.

O to silnejší bol zážitok.

Sedemdesiat minút som pozeral na javisko s pocitom, že neviem, kam sa skôr sústrediť. Na príbeh? Na spracovanie? Na presnú súhru celého súboru? Na to, ako má každá kulisa, každý predmet a každá bábka svoje miesto? Alebo na to, ako sa celý dej skladá priamo pred očami divákov?

Inscenácia pracuje s princípom live puppet cinema — teda s divadelným tvarom, v ktorom sa bábkové divadlo, živá kamera, obraz a zvuk spájajú do jedného celku. Predtým som o tomto koncepte nepočul. Po tomto večeri naň už určite nezabudnem.

Predstavenie sme videli v rámci Medzinárodného festivalu bábkového divadla VIRVAR 2026, ktorý práve prebieha v Košiciach. A hoci sme sa tam dostali tak trochu náhodou, spätne mám pocit, že to bola jedna z tých dobrých náhod.

Predlohou inscenácie je román Dozvedela som sa, že žiješ od Olivera Rácza, košického rodáka, spisovateľa, pedagóga a prekladateľa. Príbeh vychádza zo skutočných udalostí druhej svetovej vojny v Košiciach a z autorových osobných skúseností. Rácz počas vojny pomohol zachrániť viacerých košických Židov vrátane svojej budúcej manželky Kataríny. Za záchranu ľudských životov mu Yad Vashem v roku 2019 udelil titul Spravodlivý medzi národmi.

Možno aj preto predstavenie nepôsobí iba ako vizuálne výnimočný divadelný experiment. Za všetkou technikou, obrazmi, bábkami a presnou javiskovou prácou ostáva veľmi silný ľudský príbeh. Príbeh odvahy, strachu, lásky a rozhodnutí, ktoré v istom čase znamenali rozdiel medzi životom a smrťou.

Som rád, že nás náhoda zaviedla práve tam. A ešte radšej som, že som z Bábkového divadla Košického kraja neodchádzal s pocitom, že som videl „bábkové divadlo“. Odchádzal som s pocitom, že som videl výborné divadlo.

A určite nie naposledy.

Dozvedela som sa, že žiješhttps://www.bdke.sk/portfolio-items/8181/

14. ročník medzinárodného festivalu Virvarhttps://www.bdke.sk/wp-content/uploads/2026/06/bulletin_Virvar_26_mail.pdf

Bábkové divadlo Košického krajahttps://www.bdke.sk/

Oficiálny bulletin predstaveniahttps://www.bdke.sk/wp-content/uploads/2026/02/dozvedela_bulletin_mail.pdf

Autorom článku je:

Jeden komentár

  1. Richard
    05/06/2026

    velmi zaujimave to bolo

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.