PEHA (koncert)

Po 11tich rokoch (Pink Floyd – Praha, Strahov) som bol opäť na koncerte. Akciu mi navrhol kolega Jano Ďurán no a nakoľko sa mi PEHA (navyše kombinovaná s predkapelou NOCADEŇ) aj páči (čo sa však nedá povedať o mojej žienke), súhlasil som. Kúpiť lístky o týždeň skôr problém nebol, veď sa nejednalo o Petra Gabriela :) Po práci sme skočili do Ráskosky na jedno čierne pivko a okolo 18:30 sme sa vybrali celá partia (Peťo Bereš s priateľkou a sestrou, Marcel Majerník s priateľkou, Jano a Ja) do Infiniy arény (vždy sa usmejem nad týmto honosným nazvom, nakoľko sa jedná o starú [ak nie najstaršiu] Košickú Športovú halu CASSOSPORT. Čo už však dodať v dobe slovenských ‘arén’), kde nás čakal zástup pravých čučoriedok a šrácov, od ktorých podľa mňa čučoriedky dostali lístky ‘aby niečo bolo’. Po vstupe do haly som sa čoraz viacej utvrdzoval v mojom presvedčení, že starší tam už bude len pán hajzelpán, resp. pani hajzelbaba. Nakoniec (kedže Infinity aréna hajzel* nemá) bol starší len zvukár a zrejme aj gitarista (ale to potvrdené nemám, nakoľko web skupiny Peha je vo výstavbe ;) – uvidíme dokedy). Čo sa týka koncertu, Nocadeň boli výborný a spevák Rasťo Kopina už má celkom zaspievaný a ako vždy krásny hlas. Chalani zahrali čo mohli, odbúdalo to bohužiaľ rýchlo ale dobre a blížil sa čas Aurelovej Pehy. Začiatok ich vystúpenia bol zaranžovaný ako sa patrí. Nabiehali sample, pridala sa Katka na bicích, tempo sa zrýchľovalo, pridala sa gitara a postupne sa pripájali svetlá. Knechtová opustila bicie, letí za mikrofón a … nič. Počula sa zrejme len ona sama v odposluchu. Super zvukmajstri. Celý koncert sa potom niesol v duchu podľa basovej gitary vybrujúcej haly (s výnimkou pesničky Spomaľ, v ktorej naštastie hrá len klavír) a stresu majstrov zvukárov (orosené čelá a trasúce sa ruky). Jedným z dobrých momentov bolo upravené gitarové sólo ala Pink Floyd – The Division Bell – Comming Back to Life, ktoré však čučoriedkáči pochopili ako koncertnú prestávku ;)