CYKLOaerobik

Po dlhej dobe spinningovej odmlky prehovorili kamosky Reu, ze vo stvrtok by mohli podniknut nejaku sportovu akciu. Kedze do povodneho klubu sa treba z dovodu obsadenosti prihlasovat tyzden dopredu, vymyslela moja zienka, ze pojdu skusit o polovicu lacnejsi CYKLO AEROBIC (rozšírená forma SPINNINGU s precvičením celého tela- ako hlasal slogan na stranke tohto klubu). Na jej prekvapenie, v pripade rezervacie sa malo platit vopred. Tak sme sa traja poslusni ockovia vybrali do nemenovaneho klubu zlozit pozadovanu sumu. V tom Peto Harmansky spoznal v majitelovi stareho znameho zo skoly tak sa dali hned do reci. Slovo dalo slovo a zrazu sme boli vsetci presvedceni, ze bez posilnovne min jeden krat do tyzdna je nas zivot nenaplneny. (Od buduceho tyzdna tak chodime do tejto posilnovne). Zenska organizacna schopnost nema obdoby, a tak miesto stretnutia na urcenom mieste zenusky chaosili, kto komu mal zavolat, dat vediet termin a miesto. Chvala bohu mali dost casu a tak sa tam nakoniec stretli a dalej vam to uz porozprava Rea: Vosli sme dnu a pytali si nasu rezervaciu. Slecna za pultom sa milo usmiala, dala nam kluciky od satni a usmernila nas kadial treba ist. Po rychlom prezleceni, este rychlo navstivime WC (pri sporte musi byt clovek uvolneny a nesmie mysliet na nic co by ho rozptilovalo). Na putavom letaku vsak zabudli povedat, ze ak chceme pouzit WC musite byt bud egoisti a v teniskach prebehnut sprchu, alebo si namocit ponozky, alebo (a co si myslim ze je asi to najhorsie) risknut to a prebehnut po vlhkych a studenych dlazdiciach naboso (kto mal uz nejake problemi s plesnami a kurimi okami vie o com hovorim). Potreba bola nakoniec vykonana sebeckym teniskovim prebehnutim (co samozrejme zanechalo stopy-ale zlocin sa tam nestal, tak hadam nebudu vysetrovat koho odtlacky su na kachlickach). Vosli sme so cyklo miestnosti. Hned na prvy pohlad ma idivilo ako nizko su nastavene vsetky sedadla, ale pomyslela som si, ze na nich sedeli asi nejake nizsie dami pred nami. Ako som bola zviknuta, nastavila som si spinner na svoju velkost a Janke ani Hajni som nic nevravela v domnienke, ze pride instruktor a vsetko vysvetli. Ano minutu pred zaciatkom prisla vysportovana pani a pohodlne sa usadila na svojom biku. Vlozila do veze pripravene CD a zacala slapat. Po par minutach techna, ktore pocuvaju stredoskolaci na diskotekach po uziti istich povzbudzujucich latok, sa pani dokonca aj ozvala pricom nam oznamila ze rovinku pojdeme este 3 minuty. Ved preco nie..musime sa poriadne zahriat, a aj napriek tomu, ze niesme ani jedna diskofilna tak to techno este 3 min vydrzime. Atak sme v intimnom osvetleni 3 metrovej neonky ozarujucej nase hlavy slapali dalsie tri minuty. OOO zmena prisel kopec. Vyborne uz to zacalo slapali sme kopec zo sedla, no ako si tak ideme znenazdajky sa minul v miestnosti vetranej jednym oknom kyslik. “Tak toto teda nie” vravim si “radsej spomalim ako by som tu mala odpadnut na kyslikovy dlh”. Dala som si miernu rovinku a aj s Jankou sme ju slapali dalsich 10 min kym sme nabrali farbu. Naberanie farby ani nebol tak problem, pretoze odeeer z panov predomnou mi tvar vyfarboval dozelena, skor bol problem s tou spravnou farbou nadsenych cervenolicich sportovcov. Aby som sa vratila k tej lokalizacii “predomnou”, spravnejsie by bolo hned pri riaditkach mojho biku-ale v tak malej miestnosti s tolkymi bicyklami je pochopitelne ze intimna zona cloveka musi ist bokom, a tiez ze Janka takmer narazala hlavou do pozadia jedneho so spominanych panov. Po predychani sme sa opat zapojili do cvicebneho programu. Pani zacala precvicovat aerobne cviky. “Zdvihneme ruky a ideme” ale co ideme ako ideme a hlavne preconam neprezradila ani do zaveru hodiny. Vsetci okolo mavali rukami vokol seba ako na 1.maja, tak som nevytrcala z radu a mavala som tiez, pricom pri kazdom pohybe som narazala rukou do steny hned vedla. “Nevadi kedze kolena mam uz otcene z reguatora zataze umiestneneho zhruba vo vyske drziaka na flasku, len zboku, tak mozem mat modry aj laket” vravela som si v duchu. Cvicenie na ruky skoncilo, HURA, isli sme rovinku…po 10sek “pridame zataz IDEME DO KOPCA” “fiiha pani sa citi” tak som nevahala a vybrala som sa teda na Martinske Hole…nooo musim uznat aj Pani slapala kopec, ale niekde v Holansku, tak som mrkla na Janku ci slape na slovensku, alebo proti nam. Tak bolo to nieco medzi hmm co budem robit ked prideme domov…hmm asi sa najem…hmm nech uz to skonci…Tak nic, nadsenca pre spinning z nej nevychovam. Skusila som jednym ockom kuknut na Hajni. Jedno osko nestacilo, lebo som neverila vlastnym ociam. Janka bola sice znudena a znechutena sportom, ale aspon sa tvarila ze na tom bicykli jazdi. Hajni ta zrejme siltom zakryvala zavrete oci. Tak som sa musela pozriet poriadne. A verte ci neverte, nikto ma nepresvedci ze ona na tom spinery nespala. Svojich 60 min Pani ukoncila kalanetickymi cviceniami, ktore sa nam z celej hodiny pacili ako jedine.
Na zaver zhrnutie: Janka sa presla po dljhej dobe na bicykli, Hajni si z chuti pospala (co pri malom asi moc nemoze) a ja mam cennu skusenost ze nie je vsetko zlato, co sa blisti …
[fotogaléria z posedenia u nás]

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *


*