Kojšovská hoľa a konečne sneh

Dočkal som sa. Konečne. Stačilo počakť len 4 roky. Výdatné sneženie (40-50cm) v okolí Košíc počas piatka a soboty (13.-14.01) umožnilo vybrať sa do lesa na lyžiach ľubovolným smerom. Rozmýšlal som, či ísť von za novým snehom už v sobotu ráno, no podľa predpovede však malo snežiť ešte takmer počas celého dňa a tak som to nechal na nedeľu. A dobre som urobil, pretože nedeľné počasie s kľudným svedomím môžem nazvať odmenou. Slnečne, jemne mrazivo, bez vetra. Lokalita jasná – Kojšovská hoľa. Trochu ma prekvapilo, že snehu smerom k Zlatej Idke mierne ubúdalo, no stále ho však bolo dosť. Vzhľadom na to, že Skipark Erika túto sezónu neťahá, parkovisko nad Idkou bolo neupravené a auto sme museli po troche trápenia nechať nižšie pri odbočke. Vďaka p.Pecúchovi to však nebol problém, začo mu týmto ešte raz ďakujem. Snehu v lese veľa, na turistickej zjazdovke tiež. Bolo nás relatívne dosť, aj detí, tak sme spoločne šli od parkoviska chvíľku po ceste, potom cez les, križujúc cestu. Čo nás celkom prekvapilo bolo to množstvo ľudí šliapajúcich na lyžiach. Vidno, že sa tomuto koníčku venuje čoraz viac ľudí. Rozhodli sme, že zájdeme až ku radaru. Zlyžovanie dole z vrcholu bolo trochu komplikované, od lyžiarskych rámp už to bola radosť.

G0080302.jpg G0130316.jpg G0460427.jpg G0330376.jpg G0510442.jpg G0630480.jpg

MMM 2015 (polmaratón)

Pre mňa najťažší ročník a beh vôbec. Na pretekoch “Moldavská desiatka 2015” som si pravdepodobne narazil pätu, resp. natiahol šlachu. Prejavovalo sa mi to tak, že ráno, keď som vstal, bolela ma. Bolela ma aj pri behu, nevedel som na ňu poriadne našlapnúť. Bolo ju cítiť aj pri chôdzi. Prečítal som rôzne články o bežeckých zraneniach nôh, no nevedel som to správne identifikovať. Najsprávnejšie bolo ísť k doktorovi, ale rozhodol som sa až to maratónu nebehať a zvažoval som, že na preteky nenastúpim. A ak nastúpim, tak hranica 5km bude rozhodujúca. Nakoniec som na preteky nastúpil a začal som pre mňa rýchlym tempom (avg 4’43 min/km, max 4’15 min/km), aby som zistil, ako päta na ľavej nohe reaguje. Na moje prekvapenie bolesť mierne ustupovala a tak som sa (zle) rozhodol pokračovať. Postupne sa bolesť stala tupou a mne to umožnilo až do konca pretekov pokračovať v takmer rovnakom tempe (avg 4’51 min/km, max 4’09 min/km). Kríval som však a tušil som, že toto nohe nepomôže. Prečo bolesť počas behu ustúpila, neviem. Možno preto, že ak je organizmus vo vypätom hraničnom režime (pre mňa 21 km beh s priemerným tepom 189), dochádza k istej prioritizácii a dôležitejšie časti organizmu dostávajú vyššiu prioritu.  Od 12 kilometru som už opäť išiel v najvyšších rozsahoch tepu (avg 195 bpm, max 204 bpm, min 189 bpm), z čoho mi bolo jasné, že v danom stave to už za žiadnych okolností lepšie nebude. Prekvapením pre mňa bol preto výsledný čas 1:49’05.3. Znamenalo to zatiaľ môj najrýchlejšie zabehnutý polmaratón. Po skončení pretekov som nebol schopný ani mierneho poklusu, na ktoré som chcel ísť s bratom. Bolo teda zrejmé, že jeseň o behu nebude …

Time: 1:49’05.3, Heart rate (154-205) 189bpm, Distance: 21.10 km, Speed (max 14.5): 11.6 km/h, Pace (max 4’08): 5’10 min/km, VO2 53 ml/kg/min, EPOC Peak: 645 ml/kg, Cadence (max 93): 90 rpm, Calories: 2001 kcal

[oficiálne výsledky]  [oficiálna stránka MMM] [dáta z hodiniek]

MMM 2016

MMM 2016

Na Nemcovu dolku z Jahodnej

Domáca a blízka lokalita, no nikdy som po tejto zelenej turistickej trase vlastne nešiel. Ani pešo, ani na bicykli. Preto keď ju Rišo navrhol, súhlasil som. Ono, súhlasil by som s čímkoľvek, už ani nepamätám, kedy naposledy sme spolu niekde boli. Pre nás netradične sme sa vyviezli na odbočku na Jahodnú autobusom. A von bolo celkom rezko a relatívne aj dosť snehu. Ako som rýchlo zistil, návleky mi zostali doma :) Čo by som ale nebol nikdy býval predpokladal, Rišo zobral jeden pár naviac. To by som nepovedal, skôr som odprisahal, že si tie svoje zabudol aj on. A že zázraky neexistujú. Ako dobre, že si to tu píšem, pripomenulo mi to, že mu ich musím vrátiť :) Trasa našej zimnej prechádzky viedla po zelenej t.z. od rázcestia so žltou značkou zo sedla Pod Jahodnou na Nemcovu dolku. Bola to príjemná, nie náročná zimná prechádzka zasneženým lesom. Sledoval som lúky na svahoch Železného vrchu a Ondrušovho dielu, lebo by som sa rád na niektorých lyžoval. Natárali sme toho dosť, chvíľku aj o aktuálnej téme spoločnosti referende. Na Nemcovej dolke sme si posedeli, najedli sa a uvarili kávu. Dumali sme, či nepokračovať ďalej smerom na Sedlo Repy, no nakoniec sme sa rozhodli ísť dole dolinou po modrej t.z. smerom na Alpinku. Zvábila nás totiž možnosť vareného jedla. Už sa teším na ďalší spoločný výlet!

P.S Zázrak sa nakoniec nekonal. Rišo ako vždy (naozaj, ale naozaj ako vždy) niečo cestou stratil. V tomto prípade červenú rukavicu a drapáky na ľad ;)

[fotogaléria] [GPS track Jahodná – Nemcova dolka] [GPS Track Nemcova dolka – Alpinka]

DPP_0001.JPG

DPP_0013.JPG

DPP_0010.JPG

DPP_0009.JPG

DPP_0015.JPG

Nižný Klátov

Osud niekedy človeku pripraví náhodu, ktorá mu ukáže nejaké miesto v takom čase a v takých súvislostiach, že sa mu behom pár sekúnd vráti pocit bezstarostnosti prázdnin u starých rodičov, keď jediným problémom bola nutnosť odísť na obed či spánok, nemať leteckú ale iba obyčajnú gumu na prak prípadne nutnosť umytia si zubov. Behanie lesom, kamaráti, starý bicykel, tajné plány za dedinou či indiánske vojny. Na viac si bohužiaľ nespomeniem, ale to všetko a viac a viac sa nám s Valerom vrtátilo, keď me sa naozaj úplnou náhodou ocitli podvečer nad Nižným Klátovom, kde sme mali spraviť fotografiu obce na ich novú webstránku. A opäť sme raz dostali cestovateľskú náladu :)

nizny-klatov-1

nizny-klatov-2

nizny-klatov-3

nizny-klatov-4

nizny-klatov-5

nizny-klatov-6

nizny-klatov-7

nizny-klatov-8

nizny-klatov-10

Tufový kaňon

Vďaka geokeškám autora Polo76 človek spozná miesta, ktorý by za iných okolností určite nenašiel. Jedným z takýchto miest je aj tufový kaňon, neďaleko dediny Ploské.  Citujem autora geocache : “Varhanovské štrky klcovského súvrstvia (vrchný báden). Varhanovské štrky – vznikli z náplavového kužela s materiálom prevažne Ciernej hory a Spišsko-Gemerského Rudohoria. Predstavujú až niekolko metrov hrubé polohy prevažne stredozrných štrkov. Priemerná velkost obliakov je 2 – 6 cm, maximálne 12 – 15 cm. V bazálnej (základovej) casti klcovského súvrstvia vystupuje horizont redeponovaných (znovu uložených) ryolitových tufov, ktorý dosahuje hrúbku 20-30m.Tufy majú svetlú, svetlosivú farbu. Sú drobivé a rozpadavé. Rádiometricky urcený vek tufov je 13,9 +- 0,3 mil. rokov.

... v tufovom kaňone ...

… v tufovom kaňone …

... v tufovom kaňone ...

… v tufovom kaňone …

... v tufovom kaňone ...

… v tufovom kaňone …

... v tufovom kaňone ...

… v tufovom kaňone …

Chopok, Kamienka (ski-touring)

Žeby záver sezóny ? Uvidíme, možno (a to dúfam) ešte stihneme Vysoké Tatry. S Radom Drunekom a Mišom Blažejom sme sa nakoniec dohodli na Jasnej (Nízke Tatry). Rozhodnutie jasné, aby sme vedeli ísť na lyžiach čo najväčší úsek. Konečne som v Jasnej zažil slnečné počasie :) Na Kamienke (Kamenná chata pod Chopkom) sme strávili cez 2 hod avyhnal nás veľmi určitý pocit v zadnej časti tela, ktorého sa ani jeden z nás nechcel zbaviť v latríne ;)

trasa Biela Put (1117m) – Priehyba (1342m) – Lukova (1670m) – Kamienka (2000m) – Biela Put (1117m)
[Fotogaléria]
 [EveryTrail] [GPS Kml track]

res_jasna_chopok_kaniemka_14

res_jasna_chopok_kaniemka_18

res_jasna_chopok_kaniemka_23

res_jasna_chopok_kaniemka_31

res_jasna_chopok_kaniemka_41

Travertínova kopa Sivá brada (Chapel of the Holy Cross)

Na tomto klasickom mieste Spiša sme sa zastavili s Karolom (DCharlie) cestou do Havranova pod Borišovom (Veľká Fatra), kam som ho viezol na sčítanie vtáctva (sovy). Chcel pozrieť kešku, ktorú ešte nemá, no zmizla. Akuratát bolo pred západom slnka a z kaplnky bolo vidieť len siluetu.

“Sivá brada leží v nadmorskej výške 506 metrov v Hornádskej kotline. Výška tejto typickej travertínovej kopy je asi 25 metrov, šírka pri úpätí až 500 metrov. Je svojim spôsobom raritou celého Slovenska, lebo na rozdiel od podobných kôp (napríklad Dreveník, Spišský hradný vrch), je stále kopou živou. Na jej vrchole je jazierko s priemerom približne 3 a hĺbkou 0,3 metra. V jazierku nepretržite bublá vyvierajúca minerálna voda, preplynená oxidom uhličitým, ktorá v sebe obsahuje veľké množstvo rozpustných látok. Tie sa usádzajú na okraji jazierka a vytvárajú tzv. pramenit – teda plastickú hmotu, podobnú jaskynnému sintru, ktorá postupne tvrdne do podoby travertínu a vytvára tak celú kopu. Vek kopy Sivá brada je z geologického hľadiska veľmi nízky, asi 10 000 rokov a aj preto je neustále kopou živou a rastúcou. Na svahoch sa vytvorili pekné pramenitové hrádzky a kaskády, v okolí existuje ešte vaicero zaniknutých výverov vody a plynu.

Okolie Sivej brady je známe aj minerálnymi prameňmi, ktoré sú hojne využívané návštevníkmi. Voda sa používala aj na kúpeľné účely, liečili sa tu v miniatúrnych kúpeľoch choroby tráviacej sústavy a látkovej premeny. Práve pri vrte pre kúpele narazili prieskumníci na úpätí kopy Sivá brada na pretlakový prameň, ktorý dnes v podobe gejzíra vystrekuje do 2 – 3 metrovej výšky v určitých časových intervaloch. Hoci nie je prírodného pôvodu, spestruje už aj tak na zaujímavosti bohaté okolie.

Je celkom pochopiteľné, že Sivú bradu s jej miomriadnymi prírodnými hodnotami od roku 1979 chráni zákon. V súčasnosti je Národnou prírodnou rezerváciou, rozkladajúcou sa na rozlohe 19,55 hektára, ktorá okrem samotnej kopy chráni aj vzácnu slanomilnú, suchomilnú a močiarnu vegetáciu.” Martin Belej, Korzár, 27.9.2001

travertínová kopa Sivá Brada, Spiš

travertínová kopa Sivá Brada, Spiš

Vtáčnik – Vtáčnik

Vtáčnik (“pohorie ohraničené Hornonitrianskou kotlinou, pohorím Žiar a Strážovskými vrchmi, na východe Kremnickými vrchmi a Žiarskou kotlinou, na juhu Tribečom a Štiavnickými vrchmi.“) je jedným z pohorí, o ktorom viem, no nie a nie sa tam dostať. Teraz sa naskytla možnosť, boli sme na sviatky Veľkej Noci v Komárne. Dohoda s chalanmi (Rado Drunek, Mišo Blažej) bola rýchla, aj keď sme zvažovali, či predsalen nepôjdeme niekam šlapať na lyžiach. Vtáčnik je naozaj príjemné pohorie, nenáročné, v zime to musí byť bežkársky raj. Brodili sme sa po kolená v snehu (od 1000m. cca). Príjemne ma prekvapili aktivity jednej základnej školy, vďaka ktorej pôvodná partizánska cesta nezanikla. Pekné smerovníky, informačné tabuľe, upravený partizánsky hrob či informácie o kvalite vody v studniach. Klobúk dole ! Napriek tomu, že vrchol Vtáčnik je krásny, najviac mi utkvela v pamäti Kláštorná skala. Niektoré skaly mi pripomínali sochy z Vianočných ostrovov.

Pred túrou sme ešte navštívili Pamätnú izbu SNP v Kľaku, kde nám otrasné zážitky sprostredkovala s výkladom ich priama účastníčka (vtedy mala 14 rokov). Človeku v nepríjemnom chlade, šere a tichu týchto expozícií dôjde pár vecí a pripomenie si jednoduchosť doby, v ktorej momentálne žije. Čo je to za trápenie, nevedieť si napr. vybrať dovolenku? Ale človek si aj všimne, že zabúda. Nebyť naozaj starých ľudí a ich dobrovoľnej činnosti, miesnosť už by neexistovala. Príbehy a fotografie ľudí stratených v zamknutej, starej miestnosti v zabudnutej dedine, na ktorej názov si spomenie už len učiteľ dejepisu tak miznú v čase a pamäti jednej starej pani. Nemali by sme tam chodiť každý a povinne ?

trasa : Kľak – Vtáčnik – Kláštorská skala – Rúbaný vrch – Ostrý Grúň – Kľak
[Fotogaléria] [EveryTrail] [GPS KML track]

Pamätná izba SNP

Pamätná izba SNP

img_5551

Partizánska chata

Partizánska chata

snežné variácie

snežné variácie

na vrchole Vtáčnika

na vrchole Vtáčnika

Vtáčnik (1346m)

Vtáčnik (1346m)

Kláštorská skala (1279m)

Kláštorská skala (1279m)

neďaleko obce Kľak

neďaleko obce Kľak

Veľká Fatra – Zvolen (ski-touring)

Napriek teplému počasiu je snehu vo Fatrách relatívne dosť, no začali už padať základovky. To je dobre, nech to popadá. Bude bezpečnejšie na hrebeňoch. Dúfal som, že do Martina prídem už v piatok večer. No nestalo sa, akosi som pozabudol na veci, ktoré neboli opraté. Vyrazili sme v sobotu skoro ráno o 5:30, čo už je bohužiaľ neskoro :( Mrzí ma to, lebo pripravený vyraziť som bol až niečo okolo 09:30 a to je naozaj neskoro. S Radom sme chceli ísť na Choč, no snehu bolo málo, niekde až pod vrcholom, či v doline. Rozhodli sme sa pre Jasnú, no cestou nás napadlo Červenec. Poblúdili sme, bolo už niečo po 13:30, tak sme sa dohodli na bicyklovaní. No cestou späť do Martina sme si preda len povedali, že máme lyže a môže to byť jedna z naozaj posledných možností niekam na nich vyraziť. Času však bolo málo, musel som byť doma pred 18:00 a tak Rado narýchlo vymyslel Zvolen nad Donovalmi. Krátky výšľap zjazdovkou hore a potom už len krátko hrebeňom na Zvolen, ďalej na Skalisko, neďaleko Malého Zvolena. Bohužial, museli sme sa vrátiť, hoci bolo nádherné počasie a šlapali sme v tričkách a spodnom prádle.
[Fotogaléria] [GPS KML track]


View Larger Map

Kozí chrbát, Nízke Tatry

Kozí chrbát, Nízke Tatry

Zvolen, Veľká Fatra

Zvolen, Veľká Fatra

Nová hoľa, Veľká Fatra

Nová hoľa, Veľká Fatra

Malý Zvolen, Veľká Fatra

Malý Zvolen, Veľká Fatra

“V noci sám pozerať sa ku hviezdam …”

“Všetky slzy vlažné padajú mi do očí … Niečo strašne ľahkovážne moje srdce vysuší … Prečo tiene chytajú vždy len mňa a vždy len ju …  Prečo nikdy neverím v čo veriť mám … Je to klam”.
Bolo to výborné.  Zaspomínali sme si na staré časy, oprášili staré texty či skladby a napočudovanie hrali lepšie, ako kedysi. Keď to takto pôjde ďalej, o 30 rokov môžeme mať koncert :)  Aj sme si zalyžovali, predsa relax treba. Ani som neveril, že to takto môže dobre dopadnúť. Škoda len, že nemohol prísť Ďuro Ďurčo :( Chýbal nám tam.

The Wall (1992-2009): Miso Major (gitara, spev, texty, skladatel), Rado Drunek (basova gitara), Michal Blazej (harmonika), Peter Misovic (bicie) a bohuzial chybajuci Duri Durco (spev, akusticka gitara)

26.03.-29.03 2009, [Fotogaléria]

The Wall, pôvodné logo

The Wall, pôvodné logo

The Wall, Revival '09 album

The Wall, Revival '09 album

Rado Drunek, basová gitara

Rado Drunek, basová gitara

Mišo Major, spev, gitara, texty

Mišo Major, spev, gitara, texty

Mišo Blažej, harmonika

Mišo Blažej, harmonika

Martinské momenty

Víkend na Stráňach v Martine vždy človeku pomôže. Vždy sa tam stretnem s ľudmi, ktorí sú mi najbližšie. Človek načerpá síl. Teraz naposledy mi Mať (naša stará mama) ukázala fotografiu nášho Tatka (náš starý oco) z doby, ked ešte naša mamka mala hádam ešte menej rokov ako ja teraz. Tieto staré fotografie majú svoje čaro, ktoré neviem popísať.

Tatko, Juhoslavia

Tatko, Juhoslavia

Braško ma konečne dokončený byt a že vie si to patrične užívať ;) Tu je jeho “Cappo di Tuti Cápi” fotografia :

bráško Martin

bráško Martin

No a čo by som to bol za otca, keby som si nepridal fotografiu nášho krpca ;)

mamka & Laura

mamka & Laura

Malá Fatra – Chleb (ski-touring)

Cez víkend sa naskytla možnosť prísť do Martina. Teda, aj keby sa nenaskytla, tak sa tam nejako s malou nasilu dotrepem :) Vo Fatre snehu a snehu a tak sme mali problém opačný. Kam, kedže je ho toľko ? Rado vybral Chleb a ja som súhlasil. Krásne počasie, krásne. Kopec snehu, nefúkalo a takmer žiadna oblačnosť. Na parkovisku sme získali nového kamaráta, zjavného intelektuála a vedca, ktorý mal v sebe tak 2.3 promile alkoholu. Požiadal nás, že “či nezavoláme políciu, lebo chce vylomiť dvere na jednej dodávke, že kradnutej a keď nie kradnutej, tak jedno hovado Milan “ko…” ho tam zavrel a že on to celé vylomí tak, že mám zavolať políciu, lebo že požiarnikov treba a odlomí výfuk”. Teda, niečo také, doslova si to nepamätám. V každom prípade sme radšej preparkovali. Musím uznať, za Radom som mal čo robiť, aby som vládal. Hore pod hrebeňom som-sme si vymysleli skraktu žlabom. U mňa to skončilo lyžami na batohu a brodením sa po orgán pohlavný v snehu. Kapustová polievka v Snilovskom sedle (konečná kabínky) človeka prebrala a na Chleb to bolo už len 30minút. Alternatívne sme rozmýšlali nad Kriváňom, no ten bol celý v oblakoch. Chleb mal zahalený len vrchol.

[Fotogaléria] [EveryTrail] [GPS KML track]


View Larger Map

chata Vratna

chata Vrátna

pod Chlebom

pod Chlebom

pod Snilovským sedlom

pod Snilovským sedlom

Chleb

Chleb

výhľad, tesne pod Chlebom

výhľad, tesne pod Chlebom

Veľký Fatranský Kriváň

Veľký Fatranský Kriváň

Čergovské vrchy – Čergov

Do Čergovských vrchov som sa už dávnejšie chystal, no sneh a Veľká Fatra dostali prednosť. Tentokrát už prišla jar a dúfal som, že aspoň na hrebeni bude sneh, aby si človek pripomenul ešte stále vládnucu zimu. Prehovoril som Ribeviriho (bude ma to stáť samozrejme ďalšie hraničné pätníky) a šli sme. Krásne pohorie, krásna príroda, určite sa sem ešte vrátim. Určite. Prikladám zopár fotografií, na predstavu …
[Fotogaléria] [GPS KML track] [EveryTrail]


View Larger Map

Cestou na Bukovy vrch

Cestou na Bukovy vrch

Luky, pod Bukovym vrchom

Luky, pod Bukovym vrchom

Sennik, pod Bukovym vrchom

Sennik, pod Bukovym vrchom

sedlo pod Bukovym vrchom

sedlo pod Bukovym vrchom

pri chate Encian

pri chate Encian

cergovske-vrchy-6

na Cergove

na Cergove

za Ciernym blatom

za Ciernym blatom

The Wall, revival

Slovo dalo slovo a po 13.5tich rokoch si naša bývalá hudobná skupina THE WALL (kedysi označovaná aj ako kapela – veď vieme prečo) dohodla opätovné stretnutie, modrene nazvané – revival. Kedy ? Koncom marca. Kde ?  Privat Plesnivec. Kto ? Všetci okrem Riša, ktorý žije s rodinou v Amerike. On sa pripojí až na svetové turné ;) Prikladám aj texty našich piesní (thewall-lyrics.pdf), výhradne písaných a skladaných gitaristom a spevákom skupiny Mišom “Robertom” Majorom.

brick_wall

Jasovská planina (hiking.sk)

Dnes mi vyšiel druhý článok na turistickom servery hiking.sk, tentokrát je o Jasovskej planine. Ani som nedúfal, že bude publikovaný, no našťastie vyšiel :) Skúsim pripraviť ďalšie, jeden o Wilde Grub’n (ski-route v Rakúsku, Stubaital) a ďalší, spoločne s Ribevirim o túre po Maďarsko  – Slovenských hraniciach v oblasti Slánskych vrchov – Milič. Tak sa hádam podaria :)
[misovic.net blog – Jasovská planina]

Turecká – Krížna, HZS (ski-touring)

Víkend v Martine a možno posledná možnosť ísť niekam na lyžiach. Ešte cez týždeň sme sa dohodli s Radom a Mišom, že či alebo … vyšlo, ze či. V nedeľu ráno hmla, veterno – nebudem radšej písať, čo si o tom mysleli naši rodičia. Chalani vybrali Krížnu, no keď sme videli, koľko snehu je na Donovaloch, zapochybovali sme :( V Tureckej to nebolo o nič lepšie, no relikty ešte umožňovali ako tak šlapať na lyžiach. Už z parkoviska bolo vidieť, ako rýchlo sa pohybuje oblačnosť. Spočiatku sme išli hore kade-tade po nezasnežovanej časti zjazdovky, potom už od 900m všas bolo snehu dosť, bezveterno, teplo. Na hrebeni však víchrica, slabá viditeľnost, lietali kúsky ľadu. Ttak sme to nechali tak a ostali na stanici HZS, kde sme si dali čaj, vodu a podebatovali so službou. Tešil som sa ako malý, keď mi dovolili zmerať rýchlosť vetra. Síce aj vravel, ako sa ten prístroj volá, no ;) Namerali sme 150km/hod, ďalej už chýbala stupnica. V poryvoch mohlo byť teda aj viacej.
[Fotogaléria] [EveryTrail] [GPS KML track]


View Larger Map

krizna-turecka-hzs-1

krizna-turecka-hzs-2

krizna-turecka-hzs-3

krizna-turecka-hzs-4

krizna-turecka-hzs-5

Kojšova hoľa II., ráno (ski-touring)

Zjavne v okolí Košíc končí zima, resp. sneh ako taký. Hlásia týžden dažďov a 10tich stupňov :( Toto bol na 90% posledný výšľap zimy 2008/2009. S Tomim sme si zopakovali minulú trasu, no lyže sme vyniesli až hore. Hmla, teeeplo, normalnejší sneh tak od 900m.n.m. Na ceste už bol dole, v lese 30-40cm, miestami. Hore sa ešte lyžovať dá, no je to otázka už len pár dní.. Zlyžovali sme až k autu (Hotel Hutné stavby). Myslím, že dôstojná rozlúčka. Možno ešte motyka vystrelí. Ktohovie?
[Fotogaléria] [GPS KML track]

kojsova0

kojsova1

kojsova21

Martin, bloková pokuta

Áno, je to moja chyba, nevyhováram sa. Išiel som 70km/hod, namiesto nových 50km-hod. Áno, nepopieram. Ale prečo je tá 50tka na 4prúdovom obchvate mesta Martin ?!?!?!?! , obchádzajúcom mesto ? Nemal som hotovosť, našťastie mi policajná hliadka umožnila odbehnúť si do Tesca vybrať si peniaze. Keby radšej chceli merať v meste priamo, či sledovať tú rastúcu agresivitu na nasšich uliciach. Môj osobný dojem je ten, že odkedy je 50tka, ľudia sú agresívnejší.

Wilde Grub’n (ski-touring)

Nohy nás už po päťdňovej lyžovačke bolia, no viem, že aspoň jeden deň musím zmeniť lyže za tie, čo sa šmýkajú aj do kopca. Okrem vnútorného pocitu, že chcem, priznám sa, som tlačený aj vyhlásením mojej žienky “… aj tak to ťaháme so sebou zbytočne tak , ako učenie na víkend domov vlakom za študentských čias … “. Áno, priznávam, nevylučujem. Našťastie viem, že tieto vyhlásenia sú motivačné (teda verím tomu) a to “chcem” mnohonásobne prevyšuje to “veď počkaj”. Z mapy strediska som si ešte doma vybral skiroute Wilde Grub’n. Zostáva mi jeden deň, ostatné ski-routes nestihnem. Wilde Grub’n 10 km dlhou červenou, miestami čiernou (neoznačené) lyžiarskou traťou, označenou číslom 14, zjazdnou aj pre lyžiarov zo strediska. Pre nich začína v nadmorskej výške 2620 m.n.m. (prípadne o pár desiatok výškových metrov vyššie, ako odbočka z modrej zjazdovky číslo 7) pri koncovej stanici kabínky Murmelebahn – Gamsgarten a končí v nadmorskej výške 1750 m.n.m (Mutterberg), pri údolnej stanici hlavnej kabínkovej lanovky 6-Gondelbahn Gamsgarten l (či 6-Gondelbahn Eisgrat l). Ako je zvykom v Rakúskych lyžiarskych strediskách – lyžiar, skialpinista či turista tú nájdu bohaté možnosti pohostenia a občerstvenia.
[Fotogaléria] [EveryTrail] [GPS Kml Track]


View Larger Map

1

2

3

4

5

6

7

8

wilde_hlavny

Stubaital, Rakúsko

Ďalšia alpská lyžovacia dovolenka bohužiaľ za nami (14.02.2009 – 21.02.2009). Čo sa týka počasia, mali sme viac šťastia ako rozumu :) Mesiac pred naším príchodom – takmer stále zatiahnuté, víchrica, sneženie. Počas nášho týzdňa katalógové počasie a odkedy sme odišli – lavíny, sneženie, oblačnosť :) Ubytovaný sme boli v pnzióne Peter (http://www.pension-peter.at/), údolie Stubaital, dedina Neustift. Prevažne sme lyžovali sme na Stubaierskom ľadovci (Stubaier Glacier), no v stredu (18.02) zavalila prístupovú cestu k ľadovcu lavína a tak sme aspoň využili ostatné strediská, zaplatené v cene skipassu – Elfer Neustift a Schlick 2000. Po večeroch sme hrávali karty a jedli pizzu. No, hrávali. Dáko mi nebolo dané celkovo chápať hru sedma a tak nikto nechcel so mnou hrať. Vylosoval si ma Tomáš. Ale raz !!! sme vyhrali. Minútu pred koncom, 20:29!!! Deň voľna patril Insbrucku, no snežilo snežilo, takže sme boli radi, že sme videlli len centrum. Troška som bol sklamaný, čakal som viac. V každom prípade však pekné. Elfer nás veľmi prekvapilo. Stredisko s dvoma vlekmi, no kráásny výhľad a výborná zjazdovka! Schlick detto, v tieni brál masívu so 4tým lavínovým stupňom. Stubaierský ľadovec, no čo dodať. Lyžiarsky raj. A detto pre free ride, ktorý sme každý z nás skúsili a každý z nás padol hubou dole, do 50cm prašného snehu :) Cesta späť bola ohromná, 6 hodinová zápcha, v ktorej sme prešli ltt 140km (do Salzburgu).
Fotogaléria : Insbruck, Stubai Glacier, Neustift Elfer, Fulmpres Schlick 2000.

1

Schlick 2000

2

Schlick 2000

3

Schlick 2000

4

Elfer Neustift

Insbruck

Insbruck

Elfer Neustift

Elfer Neustift

Stubai Glacier

Stubai Glacier

Stubai Glacier

Stubai Glacier

Stubai Glacier

Stubai Glacier

SK-HU border II. Slanské vrchy (Byšta – Michaľany)

Víkend nám doprial vzhľadom na poslednú dobu relatívne pekné počasie. S Ribevirim sme pokračovali v putovaní po Maďarsko Slovenskej hranici, tentokrát z Byšty do Michalian. Čo sa týka prevýšenia, hraničný úsek Byšta – Michaľany je mierny až rovný. Neposkytuje výhľady ani rôznorodosť terénu ako úsek Škároš – Izra a jeho väčšia časť sa dá prejsť na bicykli. Z Maďarskej strany je vybudovaná cyklotrasa. Neďaleko Michalian hranica prechádza popri novovybudovanej oddychovej stanici precyklistov (trasu na mapách nenájdete), ktorá je postavená cca 5m od Rómskej skupinky, obývajúcej starú budovu colnice. Netreba sa však bát, komunita je ústretová.
[fotogaléria] [EveryTrail] [GPS profil] [GPS Kml track]


View Larger Map

Slanske vrchy : Bysta - Michalany

Slanske vrchy : Bysta - Michalany

Slanske vrchy : Bysta - Michalany

Slanske vrchy : Bysta - Michalany

Ploské, polia

S krpcom som chcel ísť pozrieť si tufový kaňon neďaleko dediny Ploské. Ku kaňonu sme sa nakoniec nedostali, pretože vstupu zabraňoval zákaz. A lesom sa ozývala streľba? Nebol som si istý, tak sme sa radšej otočili a išli sa prejsť k Hornádu, pozrieť si starý Ťahanovský tunel. No a navyše tu bol odmäk a to by znamenalo cca 2kg blata na Lauriných topánkach. Spravil som zopár fotografií polí v okolí Ploskej, veľmi sa mi páčilo to svetlo.

Thailon, Ploske, polia

Thailon, Ploske, polia

Thailon, Ploske, polia

Laurinka, Stary Tahanovsky tunel

Thailon, Stary Tahanovsky tunel

Heidelberg

Služobná cesta (25.01.2009 – 31.01.2009) vie byť aj na niečo dobrá. Síce sme boli v noci v práci, no aspoň bol cez deň čas pobehať mesto. Heidelberg je mesto v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko v Nemecku, na polceste medzi Stuttgartom a Frankfurtom nad Mohanom. Je svetoznáme svojim historickým jadrom, zámkom a univerzitou. Je jedným z najobľúbenejších cieľov zahraničných turistov v Nemecku. V meste Heidelberg sa nachádzajú známe pamiatky ktoré priťahujú turistov z celého sveta, napríklad zámok Heidelberger Schloss a univerzita Ruprecht-Karls-Universität, ktorá je najstaršou vysokou školou v Nemecku. V Heidelbergu sa prelína veľké množstvo architektonických štýlov. [wikipedia]. Vďaka geocachingu a úrovni caches v tomto meste má možnosť človek toho veľa vidieť. Viac na fotografiách v galérií.
Heidelberg Castle at night
Heidelberg square