1. Lesný beh statočných

1. Lesný beh statočných” bol nultým ročníkom trailových bežeckých pretekov organizovaných nadšenými bežcami Matúšom, Peťom a Tomim z RunTV. Od prvej chvíle som sa na tento beh tešil, pretože svojou dĺžkou priblížil lesné bežecké preteky amatérskym bežcom, takým, ako som ja. Trať som poznal a vedel som, že veľa úsekov od doliny pri Kysaku po Prielohy budem namiesto behu rýchlejšie kráčať. Do Kysaku ma s Dášou a jej kamarátkou Katkou priviezol Ribeviri, Rišo Poláček (ešte raz ďakujem), Dada a Ruda Hildu Tomi. Prezentácia prebiehala plynulo, reverz som samozrejme zabudol doma vyplniť, vyplnil som ho teda na mieste a stihol som sa aspoň pozdraviť s Pepe Smithom (Peťo Kováč). Taktiež som zabudol pás na číslo, takže dobre padlo, že organizátori mysleli aj na spínacie špendlíky. Pri štarte bolo trochu cítiť nervozitu psov (súťažilo sa aj v kategórií Canicross) a prvé metre behu boli trochu chaotické. Rudo s Dášou išli hneď dopredu, ja som sa držal v strednej až zadnej časti poľa. Bolo to jedno, vedel som, že na tom prvom stúpaní by ma väčšina aj tak predbehla. Stretol som na trati Maťa Zbušku (kolega z práce), mierne som šiel pred ním dopredu, no v spomínanom stúpaní ma predbehol a tak to zostalo až do cieľa. Počasie bolo relatívne teplé a tešil som sa na prvé občerstvenie pri Jánošíkovej bašte. Tam som do seba vylial studenú vodu, čo sa mi na hrdle takmer okamžite prejavilo :) Počas behu som sa celkovo cítil unavene, boleli ma nohy, proste som stúpania nevládal bežať. Potvrdil sa mi predpoklad, po Prielohy som takmer všetky stúpania kráčal (tempo 8:26/km). Od Prieloh to už bolo pre mňa a moju kondíciu vyhovujúce a tempo som “zrýchlil” na 5:28/km. To už bol pohodlný beh, tešil som sa na Hrešnú. Pri ZOO som opäť dobehol Maťa Zbušku, pomaly som sťahoval jeho náskok, no nestačil som. Prišli sme spolu takmer naraz. V cieli nás už čakal Rišo, ktorý urobil z pretekov aj fotodokumentáciu (časť 1, časť 2, časť 3, časť 4). Chceli sme si v kľude aj posedieť, no nad mestom sa krútila búrka a tak sme radšej utiekli z Hrešnej čo najskôr preč. Čo ma aj mrzí, lebo som sa tešil na vyhlásenie výsledkov a stretnutie s organizátormi. Explicitne musím spomenúť cenu pre víťaza. Bola naozaj krásna !

Ďakujem organizátorom za príjemnú akciu, teším sa na ďalší ročník! 

[beh na movescount] [fotogaléria] [stánka behu] [fotogaléria]

prvy_lesny_beh-2

Jánošíkova bašta

Sedlo Repy

Sedlo Repy

Apríl 2016 – activity summary

05.04.2016 Running, Mesto, 9.41km. Tak som sa potichu vybral von si zabehnut. Konecne som casovo mohol a konecne ma to aj bavilo :) tak som sa pomotkal a siel domov :) http://www.movescount.com/moves/move100082991

07.04.2016 Running, Mesto, 5.07km. S pani maaamou …http://www.movescount.com/moves/move100733594

11.04.2016 Running, Mesto, 5.34km. S pani maaamou … http://www.movescount.com/moves/move101182488

15.04.2016 Trail running, Bankov – modrou, ceervenou. 9.2km. Tep som sa snazil drza okolo 149-150. http://www.movescount.com/moves/move101419841

16.04.2016 Trail running, Bankov (Kamenny hrb cez pramen), 6.72km. http://www.movescount.com/moves/move101530868

19.04.2016 Trail running, Bankov modrou, 8.1km. Dnes som ani neplanoval ist, no nakoniec zostalo hodinku casu, lebo som v praci skoncil tak akurat. 149HR beh – snazil som sa drzat si HR okolo 149-153. Na zazname len druha polovica, pretoze hodinky som zapol az na asfaltke. Celkom sviezi vzduch, nikde nikoho. Od Baranka po modrej po asflatku a spat (https://www.strava.com/activities/550531100). Vdaka segmentu pekne vidim, co znamena 1/2 nebehat. Ta ista trasa, ten isty tep, no cas o takmer 7min horsi !! sila ! http://www.movescount.com/moves/move101975731

20.04.2016 Trail running, Bankov (Kamenny hrb cez pramen), 5.6km. No, parkrat som musel zastat, lebo ved na cloveka to pride prave v lese :) http://www.movescount.com/moves/move102105031

23.04.2016 Running, Bankov kaplnka, 5.9km. Po praci na dome, aspon troska. Bankov, asfalt okolo kaplnky. http://www.movescount.com/moves/move102491935

26.04.2016 Trail running, Bankov, 6.4km. Snaha o drzanie priemerneho tepu okolo 149-152. Tak, v plane bolo 10km, aj sa mi dobre bezalo aj vsetko, no kedze som si opat raz neoveril ci mam nabitu celovku, dopadlo to tak, ze som sa musel vracat v minimalnom rezime svetla. Nie, zeby to bol problem, ale bolo to neprijemne. Ledva to svieti. Relativne chladno bolo, veru by som aj rukavice zniesol, ale tak nepatri sa :) Trasa https://www.strava.com/activities/557591892. http://www.movescount.com/moves/move102947387

Movescount - Apríl 2016

Bolo mi to jedno …

Po skončení MMM 2015 som bol rád, že som vďaka boľavej päte vôbec došiel z námestia domov. Pokus o krátke vybehanie sa dopadol zle a bolo mi tým pádom jasné, že si musím oddýchnuť a nohu si liečiť . Po dvoch týždňoch Allgasanovej liečby a masáží som počas chodenia prestal bolesť cítiť. To bol pre mňa dôvod predpokladať, že si môžem ísť vyskúšať znova zabehnúť. Na tretí týždeň som vyskúšal krátky beh, no pri záťaži sa bolesť opäť ozvala. Vedel som, že behanie musím na dlhšiu dobu zanechať. Týždne utekali a stali sa z nich mesiace . Vynechal som november, december a aj začiatok januára. Za ten čas som na behanie prestal myslieť a čo ma prekvapilo viac – ani mi nechýbalo. A to aj napriek tomu, že som vedel čo dobré mi prináša.

Spohodlnel som a vedel som si sám pred sebou ospravedlniť dôvody, prečo sa behať nemôžem vybrať. Naveľa ma v polovici januára ukecali chalani z Geodetiky a vyskúšal som s nimi pár behov. Január a február som striedmo “preplachtil” v tempe 6:30 a nezabehol som na jeden beh viac než 8km. Výhovoriek som mal viac než dosť – nemôžem predsa zhurta, nemôžem to presiľovať, musím sa šetriť, zima je, unavený som, hladný som, najedený som, nervózny som, som, tučný som, chudý som, som, som … Sám sebe som si išiel na nervy, prekážal som si. Nejaká maličká časť hlavy síce chcela, zvyšná časť však vedela, že nikam sa nepôjde, nič sa diať nebude. Z práce som chodil neskoro, unavený a keď som prišiel domov k dievčatám, nevidel som reálny dôvod niekam ísť. Tých málo behov som nazýval behmi len preto, aby som sám sebe klamal a nevyzeral, že nič nerobím. Počas behania sa mi nechcelo tak veľmi, že som bol ochotný počkať, kým auto obíde kruhový objazd len preto, aby som mu mohol dať prednosť. Vadili mi vlastné ruky, brucho, nohy, tričko, čiapka, bunda, asfalt, tma, svetlo. Všetko. Keď som bežal, ešte aj líca mi viseli a pľantali sa. Stal som sa Pinocchiom.

Rozmýšľal nad tým, čo bolo dôvodom toho, že veci ktoré ma predtým 3 roky bavili, ma teraz vytáčajú, hnevajú a dráždia. Chýbajú mi nejaké minerály? Či vitamíny? Som unavený? Prečítal som blogy rôznych športovcov o tom, čo ich naozaj vedie k tomu, aby robili to, čo robia. Záver bol, že ich to baví a uspokojuje. Lenže mňa to už prestalo baviť. V snahe nájsť sa som si teda pozrel rôzne motivačné videá a zároveň si však hneď položil otázku – ak musím vyhľadávať impulz motivácie pre beh, je beh naozaj to, čo chcem, čo ma baví? Veď ak človeka niečo naozaj uspokojuje a prináša mu to akúkoľvek formu radosti, tak to proste robí. Nemusí si predsa hľadať barličky v podobe parabol dôvodov. Nemusí? Asi nie. Či áno? Ešte ani v základných veciach som nemal jasno. No stále som tam niekde hlboko za týmto všetkým vedel, že behanie je vec, ktorú naozaj CHCEM. Lenže čo je tým nejasný dôvodom, že to vlastne nerobím? Že nevstanem a nejdem behať? Skúsil som to teda pragmaticky. Zoradil som si všetky proti, ktoré som si sám sebe vnútorne vykonštruoval a nad každým jedným som sa zamyslel. Prevracal som ich z rôznych strán, dumal na sebou. Na jednotlivé dôvody som prichádzal skôr náhodne (rozhovor s kamarátom, reklama, film atď. proste klišé). Vzišli z toho pre mňa prekvapujúce závery, ktoré som si sám sebe musel vysvetliť:

Neustále sledujem svoje časy, segmenty. Podľahol som svojim hodinkám. Tu niekde to začalo. Z výletov, pri ktorých som si nahral tak akurát gpx track kvôli geotaggovaniu, sa stali workouty. Prestal som sledovať, čo sa deje okolo mňa, začal som sledovať, čo sa deje so mnou. Pár sekúnd strata dnes, tam zas v minútach včera, iný deň oooooha minúta zlepšenie, nohy nebolia, bolia, pocit taký onaký, tep vyšší, nižší. A pocit primárnej radosti z toho, že som v lese, že som von, zmizol. Lesné cestičky sa stali segmentami a kvantifikovateľným stereotypom. A od stereotypu je blízko k nude, strate záujmu, istej apatii. Nie som sám so sebou spokojný v práci. Najdôležitejší bod. Respektíve inak. Som na novom projekte, učím sa nové veci, nejde mi to tak, ako by som chcel, nestíham, neviem si správne zorganizovať prácu. Mám pocit, že som 10. koleso na voze. Áno, ale tak to je, keď je človek nový. Nerieš to, snaž sa čo najviac vieš, uč sa, samo od seba to nepríde. Inak to nejde. Vadí mi, že sa behaniu venuje veľa ľudí a ja nemám rád komerčné masové akcie. Prečo? Lebo kedysi (obdobne s MTB) som poriadne nestretol živú dušu, mal som sám so sebou kľud. Prečo inak by som chodil preč z mesta? Aby som všade niekoho stretol? Sebecký dôvod, viem. Je mi jasné, že je dobre, ak ľudia chodia von, hýbu sa, atď. atď. Všetko viem. Ale vadí mi to. Už to viem. Milé časopisy, kašlite na life style trendy, medvedí cesnak, či amazonské čučoriedky. Nevytvárajte umelý dojem, že všetci patríme do prírody. Bude to potom v lesoch vyzerať ako na Popradskom plese. Vadí mi, že sa nezlepšujem. Jasné. Čítaš knihy, články, blogy. X zdrojov ti vysvetľuje ako nato. A čo vlastne konkrétne robíš, aby si sa zlepšoval? Nič. Tak čo riešiš? Tak to buď rob, alebo nie. Ale nedrístaj okolo toho. Prečo sa chceš zlepšovať? Čo je tvojím cieľom? Chceš, aby ťa niekto pochválil, aký si borec? Myslel som si, že možno aj áno, ale nebolo to v tom. Chcem byť lepší, aby som zabehol ďalej. Ani nie rýchlejšie, ale ďalej a ďalej. Je mi jedno, ako rýchlo. Závidím, že všetci napredujú omnoho rýchlejšie a zlepšujú sa. No áno. Prečo to tak je? Lebo na sebe makajú. Jasné, bolo kedysi jednoduché byť medzi slepými jednookým kráľom. Stačí ti to? Nie? Tak niečo rob!

Znie mi to síce samému divne, ale práve pri sledovaní reklamy Dôvery  mi zaplo. RIEŠIM CHUJOVINY. Som zatiaľ zdravý, môžem ísť von, kamkoľvek a akokoľvek. A je úplne, úplne jedno, ako dlho mi to bude trvať a či budem posledný. Nie som pretekár, iba som šťastný v horách a lesoch. A je jedno, čo tam robím. Robím to pre radosť z pohybu.

Marec 2016 – activity summary

16.03.2016 Running, Bankov kaplnka, 5.31km. Po dlhom case, tak som sa citil ako Pinocchio. Napriek tomu som relativne vladal, no na tepe to nevidno :) http://www.movescount.com/moves/move97354504

18.03.2016 Running, Mesto, 3.35km. Evening pinnochioing – no, tak som sa motal po tolkom case nebehania po meste, ze som realne zvazoval, ze sa na to cele vyseriem. Aj som sa, ale doslova. Esteze bola firma cestou. Tam som dumal, ze pojdem domov. Nepamatam, kedy naposledy ma to tak nebavilo. http://www.movescount.com/moves/move97889616

18.03.2016 Running, Mesto, 3.49km. Evening pinnochioing – po nutenej prestavke reku idem na Cermel. Ale nebavilo ma to tak, ze som sa proste vratil domov. A nejako mi to je jedno, ked viem, ze cely dalsi tyzden zas nebudem vladat ist :( http://www.movescount.com/moves/move97889617

Marec 2016 - activity summary

Nad Hýľovom

Nedeľné popoludnie, von je chladno, no relatívne pekne, slnečno. Krátka prechádzka by padla vhod. Pod dlhšom čase pozerám geocachingovú mapu, nenájdených máme v okolí Košíc viac, než dosť. Rozhodnem sa pre Hýľov, modrú značku som si chcel už dávnejšie pozrieť. Auto sme zaparkovali na poli nad obcou a ku keške to je necelých 2.5km. Trochu fúka, malá nezdieľa moje nadšenie na prechádzku. Po chvíľke však vchádzame do lesa vietor nie je už taký nepríjemný. Na stromoch je vo výške nad 600 m inovať, na zemi námraza. Chodník je zľadovatelý. Kešku sme našli relatívne rýchlo, je veľmi pekne spravená. Po návrate sme si v teple auta (slnko dnu príjemne hreje) spravili piknik.

[fotogaléria] [GPX track]

IMG_9047.jpg IMG_9035.jpg IMG_9031.jpg IMG_9024.jpg
piknik na záver

piknik na záver

Február 2016 – activity summary

03.02.2016 Running, mesto, 4.47. Podvecerny beh s pani maaaaamou. http://www.movescount.com/moves/move92033117

04.02.2016 Running, mesto, 11.2km. Spolocne s Rudom Boczekom a Marosom Hrindom. Geodeticca trening. http://www.movescount.com/moves/move92168407

06.02.2016 Running, mesto, 10.69km. S Radom Revilakom (Revik) a Daskou Frivalskou (Dasa79). Geodeticca trening. Nejako sa mi to zdalo svizne, aj ked vysledny pace o tom nehovori :) Cize inymi slovami, nie celom sa mi chcelo :) http://www.movescount.com/moves/move92409558

10.02.2016 Running, mesto, 1.56km. Musel som sa vratit, WC. A potom sa mi uz nehcelo. http://www.movescount.com/moves/move93023776

11.02.2016 Trail running, Bankov, 7.43km. Spolocny beh s Dado a Dasa79. http://www.movescount.com/moves/move93023778

23.02.2016 Trail running, Bankov modrou, 8.72km. … nie je dolezite, aku dobru celovku mas. Ide o to, ci ju mas nabitu. http://www.movescount.com/moves/move94518408

25.02.2016 Trail running, Bankov, 4.52km. Len tak si zabehnut, viac sa mi nechcelo. http://www.movescount.com/moves/move95284194

Februar 2016 - activity summary

Za snehom (na Kojšovku) …

Nasnežilo a mal som chuť sa ísť do čerstvého snehu prejsť. Dohodol som sa na krátku prechádzku s kamarátom Tomíkom a keďže som nemeškal, aj náladu mal dobrú. Chcel v praxi vyskúšať svoj vylepšený koncept kratučkých lyží, jednoducho obuteľných na turistické topánky. Tie majú umožniť rýchlejší zostup v zasneženom lese. Aj keď to má svoje muchy, nevyzerá to byť zlý nápad. Hlavne spestrí cestu, ktorá sa môže niekedy zdať monotónna. Vybrali sme sa na Kojšovskú hoľu a cestu hore sme zvolili lesom. Vzduchom unikajúcim z prepadlísk (pôvodných chodieb bane) sme chceli potvrdiť ich existenciu. Vrchol Kojšovky bol v oblakoch a tak sme sa otočili pri čajovni. Tomík mal priestor na svoje terénne testy – najskôr na zjazdovke, neskôr na ceste. Z tejto “proof of concept” aktivity som si spravil aj krátke video, lebo raz darmo, chcel som byť pri tom, keď vznikala budúca iste legenda transportu v teréne.

[fotogaléria] [GPX track]

IMAG2686.jpg IMAG2679.jpg IMAG2663.jpg

Január 2016 – activity summary

08.01.2016 Trail running, Bankov – modrou, cervenou, 8.87km. Konecne beh – po 3 mesiacoch ! Dnes s partakmi z Geodeticca Running Team-u Rudkom a Revilakovcami (Revik a Majka1979). Ako vidiet na fotkach u Revika, start bol vdaka Rudkovi paradny :) http://www.movescount.com/moves/move88944745

12.01.2016 Running, mesto, 4.12km. Podvecerny beh s pani maaaaamou. http://www.movescount.com/moves/move89441389

12.01.2016 Running, mesto, 6.44km. Spolocny beh s Radom Revilakom, partakom z Geodeticca Running teamu. http://www.movescount.com/moves/move90279857

21.01.2016 Trail running, Bankov modrou, 8.28km. Tak po dlhom case opat na klasickej trase, skusal som novu celovku Petzl Nao. Velmi som bol spokojny, konecne som poriadne videl. Stredol som aj Dada (http://www.movescount.com/moves/move90472150). Nic moc vsak tento dnesny beh, citit – a to dost, ze som dlho nic nerobil. Hanba nehanba, veru som 2x spomalil do chodze. Co sa tyka povrchu, Dobre sa bezalo, vyskusal som aj navleky Inov-8 Debris Gaiter 32. Dost je to jemne a prevedenie uchytavania toho lanka – nerozumiem, koho toto napadlo. Velmi divne :( Posluzilo vsak, nebola mi zima na nohy. http://www.movescount.com/moves/move90489841

25.01.2016 Running, Bankov kaplnka, 7.23km. Klasika, okolo kaplnky …http://www.movescount.com/moves/move90971220

28.01.2016 Trail running, Bankov – modrou, cervenou, 8.70km. Modrou od Baranka nad Alpinku, potom na Horny Bankov, cestou dole. Na modrej trapenie, potom uz dobre. Celkovo zly pocit, nevladal som. Musim sa rozbehat vecer v meste. http://www.movescount.com/moves/move91313196

30.01.2016 Running, mesto, 8.86km. Prebehol som sa mestom, kludne tempo, nikam som sa neponhalal, venoval som sa technike. Chcel som ist aj dalej, ale dlho som nebehal a tak stacilo. Pomaly snad dalej zajdem. http://www.movescount.com/moves/move91549456

Januar 2016 - activity summary

Nad Bukovcom

Opäť klasické nedeľné popoludnie kedy máme plné bruchá a dievčatá oddychujú po obede. Nad prechádzkou mi ohŕňajú nosom. Vonku dnes naozaj mrzne a fúka nepríjemný vietor. Nečudujem sa im. Pôjdem sa sa teda prejsť sám. Kam ísť? Napadla mi horná Bukovecká nádrž. Teraz by na ňu mohol byť pekný výhľad. Batérie vo fotoaparáte nenabité, zobral som si teda aspoň malú športovú kameru. Nad múrom, pri závore, sa nachádza malá skalná vyhliadka, z ktorej je v zime výhľad na priehradu. Zdržal som sa tu aspoň 20 minút hľadaním kešky, ktorú som v snehu nevedel rýchlo nájsť. Nevadilo, oddýchol som si. Po modrej značke som pokračoval ďalej k Sedlu pod Bielou Skalou (523 m). Vietor silnel, zo stromov padali konáre. V sedle som sa dlho nezdržal a keď neďaleko mňa zlomilo strom, plán pokračovať na Holičku som zrušil. Trošku ma to mrzelo, predsa len tu je 11 kešiek pohromade.

[fotogaléria] [GPX track]

G0103904.JPG G0073893.JPG G0033880.JPG

Folkmarská skala

Chceli sme sa s Rišom po sviatkoch stretnúť, v pokoji sa prejsť a porozprávať sa. Možností v okolí Košíc je dosť, vybrali sme si Folkmarskú skalu (915m) ako ľahko dostupný, známy a vyhľadávaný turistický cieľ vo Volovských vrchoch. Predsa len, dlho som tu nebol a tak som nebol proti.

Z Folkmarského sedla je Folkmarská skala prístupná po náučnom chodníku Folkmarská a Murovaná skala (ktorý začína v Kojšove a končí pri Ružínskej priehrade) a po žltom turistickom chodníku, ktorým je možné začať túru pri Ružínskej priehrade. Z obce Kojšov je skala prístupná takisto po žltej turistickej značke, stúpanie je však náročnejšie. Z Idčianskeho sedla (hrebeň Volovských vrchov) je skala prístupná taktiež žltou turistickou značkou, na ktorej je však potrebné v Sedle pod Suchým vrchom pokračovať po zelenej turistickej značke.

Pri dnešnom výlete sme vystúpili okolo 10:45 na zastávke Veľký Folkmar – Miklipark, kde žltá turistická značka vchádza na asfaltovú cestu. Pokračuje po nej až po Gregorov prameň, nad ktorým sa opäť vracia  do lesa. My sme ale po konzumácii glgu až troch, nápoja alkoholického základu s írskym pôvodom, pokračovali po asfaltovej ceste ďalej smerom na Veľký Folkmar, pretože aj keď chodník vedie len pár metrov povyše cesty, nič zaujímavé sa na tomto jeho úseku nenachádza. Na značku sme sa vrátili až pri lúkach Zadného a Predného Gintera. Pri pamätníku partizánskych bojov sme si v drevenom altánku opäť pripomenuli nevyhnutnosť pitného režimu a následne realizovali časovo nenáročné pozastavenie sa podmienené plánovaným úbytkom termoskovaného čaju a zožuvaním zatuhnutej, no skutočne chutnej bagety. Zo Skaly dnes nebol pekný výhľad, zberala sa už oblačnosť a vo vzduchu bol opar. Spravili sme si selfie, pár fotiek a pokračovali ďalej. Nebolo by ale výletu s Richardom, v ktorom by niečo aspoň pocitovo nestratil. Dnes to boli (opäť) okuliare a tak po krátkej, avšak intenzívnej tanečnej zostave (so zdokonalenou prácou rúk) preslávenej už mŕtvou pedofilnou ikonou M. Jacksonom sme až po pár minútach opäť mohli pokračovať ďalej žltou do Sedla Zemičky (710m). Tento úsek bol dnes zamrznutý s malou vrstvou snehu, čo robilo tento strmý úsek nepríjemným. Zo sedla to už po zelenej značke do Malého Folkmaru bol pohodlný zostup dolinou.

Bralnatý vrchol Folkmarskej skaly (915 m) sa nachádza na bočnom hrebeni Volovských vrchov (ktorý sa tiahne od Kojšovej hole cez Okrúhlu a Murovanú skalu) v Slovenskom rudohorí, neďaleko známej Kojšovskej hole priamo nad obcou Kojšov (rodisko Juraja Jakubiska). Poskytuje nádherné výhľady do blízkeho i ďalekého okolia. V prípade priaznivého počasia možno pozorovať aj Vysoké Tatry.  Z geomorfologického hľadiska Folkmarská skala patrí patrí do Slovenského rudohoria, celku Volovské vrchy a podcelku Kojšovská hoľa. Slovenské rudohorie je budované kryštalickými horninami, pričom na určitých miestach sa na nich nachádzajú hrubé súvrstvia svetlosivých vápencov a dolomitov vystupujúcich na povrch. V nich sa nachádzajú úzke, hlboko vrezané kaňonovité riečne doliny tvaru „V“, strmé bralnaté svahy a skalné útvary, akými sú okrem Folkmarskej skaly ešte Biela skala, Hoľa, Dziery, Červené skaly a iné. [zdroj]

V oblasti Folkmarskej skaly sa na hrebeni strieda hustý zmiešaný les s horskými lúkami. Počas vegetácie je prostredie obzvlášť bohaté na vzácnu kvetenu. Rastie tu astra alpínska (Aster alpinus), púpavec sivý (Leontodon incanus), devätorník skalný (Rhodax rupifragus), prvosienka holá (Primula auricula), klinček včasný (Dianthus praecox) a poniklec slovenský (Pulsatilla slavica). V čase kvitnutia z kríkov zaujme ruža bedrovníkolistá (Rosa pimpinelifolia), ale najvzácnejším botanickým skvostom je endemit – jarabina spišská (Sorbus scepusiensis). Tento druh nerastie nikde inde na svete, iba na tomto bočnom hrebeni Volovských vrchov v lokalitách Murovanej a Folkmarskej skaly. [zdroj].

[fotogaléria] [staršia fotogaléria] [GPS track] [trasa turistickamapa.sk] [Rišov článok na hiking.sk]

Na Folkmarskej skale, nad Kojšovom.

Na Folkmarskej skale, nad Kojšovom.

Nad Kojšovom ...

Nad Kojšovom …

Na Folkmarskej skale, nad Kojšovom.

Na Folkmarskej skale, nad Kojšovom.

Na Folkmarskej skale ...

Na Folkmarskej skale …

Tlstá, Veľká Fatra

Po vianočných sviatkoch strávených v hmlách a takmer mesiaci, čo som naposledy videl poriadne slnko, mi padol návrh môjho brata na tento kratší výlet v slnečnom dni na Tlstú veľmi vhod. Ráno som sa priamo pred vchodom stretol s bratovým kamarátom Michalom Chalupčíkom, ktorý si parádnou náhodou kúpil byt o poschodie pod nami. Trasa klasická, z Gaderskej doliny modrou t.z., cez jaskyňu Mažarná na Tlstú a potom späť do Blatnice zelenou a modrou, t.z., dole cez Muráň. V tienistej doline nás ráno čakalo sviežich -12°C, s pribúdajúcou výškou a slnkom sa však príjemne oteplilo. Na Tlstej mierne veterno, okolo -9°C, bez snehu, len so zamrznutou inovaťou. Turiec je krásny, Fatry sú krásne. Vždy si to pripomeniem, keď som tu. Chodník vedúci k skalnatému Muráňu relatívne rýchlo opustí vrcholové pasáže Tlstej svahom Bágľovho kopca (1280m). Neprehliadnuteľná je vyhliadka, z ktorej je vidieť záver doliny Konský dol. Chodník míňa aj jaskynný portál, ktorého meno však neviem. Strmý chodník skončí pri rázcestníku Muráň (1050m).

Tlstá (1 373m) je výrazný vrch na západnej strane Veľkej Fatry. Spolu s Ostrou (1 263 m n. m.) tvorí výraznú dominantu horného Turca. Hranica lesa prebieha pod jej vrcholom, preto má vrcholová časť formu lúk s občasnými bralami. Ako už jej samotný názov napovedá, vrchol nie je ostrý, ale postupne sa zvažujúci. Je z neho rozhľad na celú Turčiansku kotlinu. [wikipedia]

[fotogaléria] [GPX track on Garmin Connect] [GPX track GPSies.com]

.. na vrchole Tlstej ...

.. na vrchole Tlstej …

.. na vrchole Tlstej ...

.. na vrchole Tlstej …

... nad jaskyňou Mažarná ...

… nad jaskyňou Mažarná …

... nad jaskyňou Mažarná ...

… nad jaskyňou Mažarná …

Jaskyňa Mažarná (850m)

Jaskyňa Mažarná (850m)

Výhliadka nad Muráňom, záver Konského dolu.

Výhliadka nad Muráňom, záver Konského dolu.

... portál nad Muráňom ...

… portál nad Muráňom …

PF2016

PF 2016

V mene celej našej rodiny by som všetkým chcel zapriať krásny a vo všetkých smeroch úspešný nový rok 2016. Veľa zdravia, pohody, rodinného šťastia, bežcom veľa kilometrov bez zranení, turistom nové miesta, geocacherom veľa kvalitných kešiek a hlavne návrat k pointe, cyklistom obligátne veľa kilometrov bez defektu. Novoročné predsavzatia si už radšej nedávam žiadne, aj tak som to takze vždy porušil. Iba snáď jedno, prestať riešiť a dumať nad vecami, ktoré nezmeníme.

G0027068.JPGG0027072.JPGG0027073.JPG
G0027076.JPGG0027078.JPGG0027079.JPGG0027080.JPGG0027081.JPGG0027082.JPG
G0027092.JPGG0027179.JPGG0027180.JPGG0027181.JPGG0027183.JPGG0027188.JPG
G0027189.JPG
G0027192.JPGG0027195.JPGG0027197.JPGG0027199.JPGG0027201.JPG
G0027202.JPGG0027469.JPGG0027471.JPG
G0027472.JPGG0027477.JPGG0027483.JPG
G0027501.JPGG0027502.JPGG0027504.JPG
G0027510.JPGG0027513.JPGG0027596.JPG
G0027607.JPGG0027609.JPGG0028067.JPGG0028068.JPG
G0028081.JPGG0028683.JPGG0028685.JPGG0028698.JPG

Kráľova hoľa, neúspešne

Tak veľmi sme sa s Rišom včera na Kráľovu hoľu tešili a tak veľmi sa nám nepodarilo dostať sa hore. Plán bol vystúpať po červenej značke z Telgártu cez Dolné a Horné pasienky. Terén v lese bol však zľadovatelý, šmýkalo sa (hroty doma), fúkalo, oblačno, vrchol vidieť nebolo, po kolená sme brodili. Aj vďaka počasiu trasa nebola zrovna z tých pekných a po Horné pasienky (1236 m) to bolo doslova nezáživné. Pri prameni Zubrovice sme to zrušili. Je treba vedieť otočiť sa a povedať si “nie, inokedy”. V rýchlo sme zišli dole a v kľude posedeli v Telgárte, kde sme si dali pizzu a kávu. Aspoň sme sa po dlhšom čase porozprávali.

[fotogaléria] [GPX track]

IMG_8113_1.JPG IMG_8111.JPG IMG_8108.JPG IMG_8086.JPG

Maclura pomifera (Maklura pomarančová)

Maclura pomifera (Maklúra pomarančová, resp. Maklura oranžová), “Indiánske pomarače”. Opadavý strom pochádzajúci zo stredných a južných oblastí USA (pôvodom boli oblasti okolo rieky Red River v štátoch Arkansas, Oklahoma, Texas a miesto v štátoch Missouri a Louisiana. V súčastnosti je rozšírená na väčšine teplých území USA. Meno získal po americkom geológovi Wiliamovi Maclurovi. V domovine v severnej Amerike dozreje do zlatooranžova. Je zberateľskou raritou. Po opelení kvetov sa na samičích stromoch objavujú nejedlé 10 až 15 cm veľké guľaté plody, vážiace aj viac než 1 kg. Po dozretí sú žltooranžové. V chladnejších podmienkach zostávajú plody zelené a menšie. Obsahujú 200-300 hnedých semien cca 1cm veľkých. Poskytuje cenné, pevné a hodvábne lesklé, tzv. žlté drevo, ktorého obchodný názov je aj “železné drevo”, dodnes sa tradične používa sa na výrobu lukov. Zle sa natiera a lepí. Na slnečných vetvách vyrastajú postranné tŕne, vetvy v tieni tŕne nemajú. Strom má nízko nasadenú korunu a u nás dorastá iba do výšky max. 20 m. Rozkvitá od 10 roku života a priemerne sa dožívajú 75 rokov.

V Košiciach viem zatiaľ o jedinej lokalite, kde sa tieto stromy nachádzajú. Nájsť ich je možné v horej časti ulice Floriánska, v miestach, kde táto ulica prechádza do ulice Ungárova. Fotogalériu, v ktorej som zachytil tieto stromy, som vyhotovil v priebehu posledného novembrového týždňa roku 2015. Na Google Maps Street View je práve v týchto miestach rozhranie rozdielnych vekov fotografií a tak je vďaka tomu možné vidieť túto lokalitu tak v Lete (rok 2014,) ako aj na Jar (rok 2012).

[zdroj informácii – Maklura na wikipédii] [fotogaléria z ulice Ungárová, Floriánska]

Maclura pomifera (Maklura pomarančová)

Maclura pomifera (Maklura pomarančová)

Maclura pomifera (Maklura pomarančová)

Maclura pomifera (Maklura pomarančová)

Maclura pomifera (Maklura pomarančová)

Maclura pomifera (Maklura pomarančová)

Maclura pomifera (Maklura pomarančová)

Maclura pomifera (Maklura pomarančová)

Maclura pomifera (Maklura pomarančová)

Maclura pomifera (Maklura pomarančová)

Maclura pomifera (Maklura pomarančová)

Maclura pomifera (Maklura pomarančová)

Maclura pomifera (Maklura pomarančová)

Maclura pomifera (Maklura pomarančová)

Aktualizácia turistického značenia freemap.sk, Kysuce

Kolektív dobrovoľníkov OZ Freemap Slovakia počas svojej poslednej Mapping party zmapoval na Kysuciach veľké množstvo turistických a aj cyklistických značených trás. Rozsah mapovania z tohoto stretnutia je pekne zobrazený na priloženej animácii. Ak máte radi turistiku a vlastníte GPS, môžete pomôcť združeniu domapovať už len pár kilometrov chýbajúcich turistických trás na Slovensku. Mapu chýbajúcich značených trás v OpenStreetMap/Freemap je možné nájsť na tejto prehľadnej mape. Ak s mapovaním v teréne nemáte skúsenosti, tak na https://docs.google.com/…/183PAhcpSeeaMqowA3qH-p5tWnCJ…/edit nájdete návod.

Animácia novozmapovaných turistických trás na Kysuciach.

Animácia novozmapovaných turistických trás na Kysuciach.

Falologické múzeum, Reykjavik

Islandské falologické múzeum (Hið Íslenzka Reðasafn) je najväčšia zbierka penisov na svete. V múzeu je vystavených 280 reprodukčných orgánov 93 živočíšnych druhov (55 z veľrýb, 36 z rôznych plutvonožcov, 118 zo suchozemských cicavcov). Múzeum deklaruje aj vlastníctvo penisu Trollov a Islandských Elfov). Nakoľko sú však tieto bytosti podľa Islandského folklóru neviditeľné, neviditeľné sú teda aj ich orgány :) Múzeum ma sídlo na ulici Laugavegur 116 v Reykjavíku, čo bolo neďaleko nášho ubytovania v hostely Reykjavik Backpackers. Vo výstave je aj okrem samotných penisov možné vidieť exponáty falického umenia, napríklad tienidla z mieškov býka. Ako je možné vidieť na tomto videu, o zábavu v múzeu nie je núdza :) Ročne múzeum navštívi okolo 11 000 návštevníkov, z čoho väčšinu vraj tvoria ženy.

Zbierka bola založená v roku 1974 Sigurður Hjartarsonom, keď do daru dostal bič upletený z býčieho pohlavného orgánu. O 23 rokov neskôr v Reykjaviku otvoril verejné múzeum. O svojej zbierke hovorí ako o “37 rokoch zbierania penisov. Niekto to musel urobiť.”. Cieľom múzea je vytvoriť kolekciu penisov všetkých cicavcov žijúcich na Islande. Múzeum je v súčastnosti vedené jeho synom Hjörtur Gísli Sigurðssonom. Exponáty, ktoré získava prevážne od mäsiarov a rybárov, konzervuje sušením alebo uložením do formaldehydom.

Najväčším exemplárom je falus Vráskavca obrovského dlhý 170cm a vážiaci 70kg. Najmenším je 2mm dlhá penisová kosť (Baculum) škrečka, ktorá je viditeľná len s použitím lupy. Od roku 2011 sa medzi exponátmi nachádza aj ľudský penis, ktorý bol múzeu darovaný jeho fanúšikom. Múzeum sa teší záujmu turistov a médii, Kanaďania Zach Math a Jonah Bekhor o pláne múzea získať ľudský penis natočili dokumentárny film The Final Member.

Táto výstava bola jedným z miest, ktoré sme v Reykjaviku navštívili a myslím si, žeby ho človek počas pobytu v hlavnom meste Islandu nemal vynechať. Fotografií mám však z múzea málo, ani neviem prečo som nefotil :(

[domovská stránka múzea] [strohá fotogaléria] [zdroj]

Falologické múzeum, Reykjavik

Falologické múzeum, Reykjavik

Falologické múzeum, Reykjavik

Falologické múzeum, Reykjavik

Falologické múzeum, Reykjavik

Falologické múzeum, Reykjavik

Falologické múzeum, Reykjavik

Falologické múzeum, Reykjavik

Falologické múzeum, Reykjavik

Falologické múzeum, Reykjavik

Brennisteinsalda

Brennisteinsalda, Island

Brennisteinsalda, “Sírna vlna” je vulkán na juhu Islandu (63.980833, -19.145833) vysoký približne 855m.  Patrí do komplexu aktívnych vulkánov Torfajökull, v dôsledku čoho sa v tejto oblasti nachádza množstvo fumarolov a solfatárov. Nachádza sa neďaleko osady Landmannalaugar, východiskového bodu jedného z najobľúbenejších islandských trailov Laugavegur. Vďaka svojmu pestrému zafarbeniu je najvýraznejším bodom tohoto trailu. Žltá pochádza zo síry, zelená z machov, béžová z ryolitov, čierna a modrá z lávy a vulkanického popola, červená zo železa. Toto predstavenie farieb z neho pravdepodobne robí najfarebnejšie miesto Islandu. Pre mňa osobne boli tento vulkán a kaňon rieky Emstrie (z ktorého mám 360° panorámu) najkrajšími miestami na treku Laugavegur.

[fotogaléria z treku Laugavegur] [kompletný videolist z výletu na Island] [panorámy z Laugavegur tracku]

Fumarola je forma prejavu sopečnej činnosti, čiže indikátor aktívneho vulkanizmu v oblasti. Sú to trhliny v povrchu zeme, cez ktoré unikajú do okolia plyny s teplotou 200 až 800 °C.  

Solfatára sú fumaroly produkujúce prevažne sírne zlúčeniny. Väčšinou sa nevyskytujú osamotene, ale vo forme “fumarolových polí”, ktoré sú často sprevádzané inými hydrotermálnymi aktivitami. Príčnou úniku plynov je prítomnosť magmy alebo netuhých intrúzií nachádzajúcich sa v blízkosti povrchu zeme, z ktorých unikajú plyny. Vplyvom tepla môžú byť zahrievané prítomné spodné vody, pričom následne dochádza k úniku pár.

Brennisteinsalda, Landmannalaugar, Island

Brennisteinsalda, Landmannalaugar, Island

fumaroly, Brennisteinsalda

fumaroly, Brennisteinsalda

Brennisteinsalda, Landmannalaugar, Island

Brennisteinsalda, Landmannalaugar, Island

Brennisteinsalda, Landmannalaugar, Island

Brennisteinsalda, Landmannalaugar, Island

Brennisteinsalda, Landmannalaugar, Island

Brennisteinsalda, Landmannalaugar, Island

fumaroly, Brennisteinsalda

fumaroly, Brennisteinsalda

fumaroly, Brennisteinsalda

fumaroly, Brennisteinsalda

Torfiho ľadovec (Torfajökull), Island

Torfajökull, “Torfiho ľadovec (viď panormatický záber) je ryolitický stratovulkán a komplex ľadovcových vulkánov nachádzajúcich sa severne od “Ľadovca v bažinatej dolineMýrdals (Mýrdalsjökull) a južne od jazera Þórisvatn, najväčšieho jazera na Islande. Erupcia v roku 870 zanechala tenkú vrstvu pyroklastických sedimentov na území celého Islandu. Táto vrstva umožňuje určovať presný dátum archeologických nálezov nachádzajúcich sa vo výstave “Reykjavík 871±2” v Mestskom múzeu Reykjaviku. Posledná erupcia vulkánu pod Torfiho ľadovcom bola v roku 1477 a vychladnutá láva bohatá na Oxid kremičitý tejto erupcie vytvára najväčšie územie silikátových výlevných hornín na Islande. Ľadovec sa nachádza asi 30 minút južne od chaty Hrafntinnusker, ktorá je jednou z možností ubytovania na trase známej Islandskej turistickej trasy Laugavegur hike trail.

Legenda hovorí, že ľadovec je pomenovaný po Inslandskej historickej postave menom Torfi Jónsson í Klofa, ktorý v roku 1493 utiekol so svojou rodinou a majetkom pred morom do vrchoviny a usadil sa v doline obkolesenou ľadovcom. Podľa inej legendy je ľadovec pomenovaný po Tofrim, pracovníkom z neďalekej farmy, ktorý sa tajne sa oženil s farmárovou dcérou a utiekol na ľadovec. [zdroj Wikipedia]

[video z oblasti ľadovca] [fotogaléria z tracku Laugavegur] [kompletný videolist z výletu na Island] [panorámy z Laugavegur tracku]

... panoráma ľadovca ...

… panoráma ľadovca …

Torfajökull, Island

Torfajökull, Island

Torfajökull, Island

Torfajökull, Island

Torfajökull, Island

Torfajökull, Island

Torfajökull, Island

Torfajökull, Island

Torfajökull, Island

Torfajökull, Island

Torfajökull, Island

Torfajökull, Island

Torfajökull, Island

Torfajökull, Island

Torfajökull, Island

Torfajökull, Island

Kojsovska hola, jesen 2015

Jesennou Kojšovskou hoľou

Pár rokov som sa na turistiku snažil vystihnúť správny jesenný deň, počas ktorého listy ešte nie sú úplne preschnuté. Nedarilo sa. Dnes však áno a len ľutujem, že netrval dlhšie. S Rišom Poláčkom sme mali viacej možností, no nakoniec sme sa vybrali do oblasti Kojšovskej hole. Oplatilo sa. Postupne sa dvíhajúca oblačnosť okolo výšky 1000m, hmla v dolinách, sýto farebné stromy, slnko, teplo. Hlavným cieľom bol starý les na severných svahoch Kojšovky a neďaleké suťovisko. Na východnom svahu sme našli kríž pripomínajúci tragickú udalosť.

[kompletná fotogaléria] [GPS track GPSies] [GPX track Alltrails.com]

Suťovisko neďaleko Kojšovskej hole.

Suťovisko neďaleko Kojšovskej hole.

V lesoch severného svahu Kojšovskej hole.

V lesoch severného svahu Kojšovskej hole.

Hmly sa dostali ku Kojšovskej holi.

Hmly sa dostali ku Kojšovskej holi.

Oktobrový sneh budúcej Zimy.

Oktobrový sneh budúcej Zimy.

Okolo Kojšovskej hole.

Okolo Kojšovskej hole.

Okolo Kojšovskej hole.

Okolo Kojšovskej hole.

Lesy južných svahov Kojšovskej hole.

Lesy južných svahov Kojšovskej hole.

IMG_7717.jpg

IMG_7699.jpg

Do Komárna za sochou

Nestáva sa často, že sa v Kameničnej dostanem na bicykel. A už vôbec sa však nestáva, žeby na bicykel sadla naša mamka. No dnes sa stalo niečo ako zázrak. Vybrali sme sa na bicykloch z Kameničnej do Komárna. Na výlet za obedom, sochou (geocache, no). Proste sa previesť. Bicygle južanské obecné, tu prevody proste netreba. Na obed rybacina, Halászlé. Keška úspešne nájdená. Počasie letné. Prosto, pekný výlet.

Poráč z Košíc cez Kojšovskú hoľu

Spoločnosť, v ktorej pracujem, organizovala stretnutie nášho tímu v rekreačnom stredisku Poráč Park, nachádzajúcom sa na začiatku Poráčskej doliny (Hnilecké vrchy, časť Galmus). Na pláne sme mali rôzne športové aktivity a jednou z nich mala byť aj cyklistika. Možností na cyklistiku bolo v lokalite viac – okruh okolo Poráčskej doliny,  cez Bukovec 1 126.7m (najvyšší vrch Hnileckých vrchov) do Štósskych kúpeľov a Košíc, alebo cez Dúbravu do Jakloviec a na Ružín. Hlavným plánom však bolo sa pri priazni počasia do Poráč Parku dostať z Košíc na bicykli cez Kojšovskú hoľuGelnicu a Slovinky.

Vo štvrtok (08.10.2015) ráno sa po dlhšej dobe vyčasilo, Aladin nepredpovedal dážď a teda sme mohli (+ Miki, Maťo a Maťo a Blanka) podľa dohody ráno vyraziť. Na KVP nás zdržala porucha, ktorú sme chceli ísť vyriešiť do Isaka, no bohužiaľ mali ešte zavretý obchod. Blanka teda zostala čakať na servis a dohodli sme sa, že sa stretneme v Gelnici. Napriek predpovedi počasia začalo lokálne v okolí Zlatej Idky zaťahovať, čo znamenalo celkom výdatný dážď, ktorý nás chytil 1.5km od chaty Erika. Chceli sme sa schovať pod strieškou vstupných dverí na na Erike, no pri pamätníku má LK Metropol momentálne pristavenú maringotku a našťastie nás prichýlili. Aspoň sme sa ako tak usušili a zohriali. Keď dážď ako tak ustal, pokračovali sme zjazdom do Gelnice, kde sme sa o 13:45 stretli s Blankou. Snažili sme sa nájsť reštauráciu, no obe nájdené mali byť otvorené len do 14:00.  Skúsili sme šťastie v Reštaurácii Tatran, kde nás na naše počudovanie pozvali ďalej a pripravili nám jedlo, čaj do džbánu a priniesli Tatranský čaj z krčmy na zahriatie. Zdržali sme sa tu do 15:15-30.

Z Turzova, ktorého horné jazero (dosahuje hĺbku až 17 m) je napájané vodami pochádzajúcimi v nemalej miere z opustených banských diel, sme do Sloviniek pokračovali virtuálnou (lebo jedinú značku som videl raz a to v Gelnici na križovatke) zelenou cyklotrasou č. 5855. cez Slovenské Čechy, Zhnilú studňu a Gáborovu chatu na Sedlo pod Krompašským vrchom. Trasa to bola pekná, no miestami strmá. Zo sedla dole sme pokračovali červenou turistickou trasou. Tento prechod nám zabral 2 hodiny, viac ako sme plánovali. V Slovinkách sa už zmrákal a tak sme bez prestávky pokračovali do rekreačného strediska opäť po zelenej cyklotrase č. 5855 krásnou Poráčskou dolinou.

Gáborova chata bola veľmi obľúbeným turistickým miestom. Vznikla koncom 19. storočia. V roku 1925 ju niekto úmyselne podpálil. Opätovne ju postavili v roku 1930. V súčasnosti je objekt v ruinách. Thurzov je pomenovaný podľa grófov Thurzovcov, ktorí za preukázané služby kráľovi dostali v roku 1528 od Ferdinanda I. Habsburského Gelnický hrad. Rozmanitosť prírodných krás i vyhovujúce klimatické podmienky boli začiatkom tohto storočia podnetom pre zriadenie Thurzovských kúpeľov. Postavili sa tu štýlové budovy, kde sa liečili nervové choroby a choroby dýchacích ciest. [gelnica.sk]

[fotogaléria z trasy] [GPS track z trasy] [Rišov článok na hiking.sk o výlete na Folkmarskú skalu]

V Gelnici, reštaurácia Tatran.

V Gelnici, reštaurácia Tatran.

Z Turzova na Sedlo pod Krompašským vrchom.

Z Turzova na Sedlo pod Krompašským vrchom.

Klipberg, neďaleko Sedla pod Krompašským vrchom.

Klipberg, neďaleko Sedla pod Krompašským vrchom.

... dole do Sloviniek ...

… dole do Sloviniek …

V Poráčskej doline, Galmus.

V Poráčskej doline, Galmus.

Poráčsky potok, Galmus.

Poráčsky potok, Galmus.

G1331677.jpg

Gitarové múzeum Sobrance

Pre všetkých milovníkov gitary sa v Sobranciach nachádza jedinečné Gitarové múzeum Jána Ferku. Toto unikátne svetové múzeum v súčasnosti z celkového množstva 1100 exponátov ponúka exhibíciu 200 dobových gitár, klávesových nástrojov, zosilňovačov a dobových predmetov. Snahou múzea je mapovať kompletný vývoj a výrobu elektrofonických gitár v Československu po druhej svetovej vojne. Momentálne je v depozitoch múzea už takmer úplná zbierka elektronických gitár z obdobia 1947-1980. Zbierka sa podľa domovskej stránky múzea neustále rozširuje a k najcennejším exponátom patria elektrofonické kontrabasy, havajské gitary a česká gitara Grazioso (na akej začínal svoju kariéru George Harisson) ocenené zlatou medailou na svetovej výstave EXPO 58 v Bruseli, ktoré boli preukázateľne používané aj osobnosťami svetovej hudobnej scény The Beatles, Led Zeppelin či Eric Clapton. Múzeu darovali svoje vlastné nástroje Peter Janda, Peter Kaplan, či Maťo Ďurinda. Zaujímavosťou je určite dokumentácia o zrode, vývoji a jednotlivých obdobiach tvorby legendárnej skupiny Beatles s výkladom o gitarách. V súčastnosti v areáli prebieha rekonštrukcia, ktorej výsledkom má byť miesto kultúry, hudobné centrum či miesto zaujímavých koncertov. Bude sa tu nachádzať aj galéria moderného umenia. [zdroj stránky múzea a slovakia.travel]

[Stránka Gitarového múzea] [fotogaléria z priestorov múzea] [Slovakia.travel o múzeu]

gitarove_muzeum_michalovce_13.jpg

gitarove_muzeum_michalovce_23.jpg

gitarove_muzeum_michalovce_17.jpg

gitarove_muzeum_michalovce_07.jpg

September 2015 – activity summary

04.09.2105 Running, Kosice Night Run, 10km http://www.misovic.net/2015/09/05/kosice-night-run-2015/

06.09.2015 Running, mesto, 4.56km. Vecerny beh s pani maaaamou. http://www.movescount.com/moves/move75645024

06.09.2015 Running, mesto
, 5.47km. Podvecerny beh s pani maaamou. http://www.movescount.com/moves/move75994358

06.09.2015 Running, Bankov-modra
, 4km. http://www.movescount.com/moves/move75991905

06.09.2015 Running, Bankov-modra
, 4.46km http://www.movescount.com/moves/move75994360

12.09.2015 Trail running, Po stopach Smolnickych banikov
13.6km. http://www.misovic.net/2015/09/22/po-stopach-smolnickych-banikov-2015/

12.09.2015 Trail running, Jahodna
, 21km. Pomalý beh, tep som sa snažil držať okolo 149, ak som moc prekročil, spomaľoval som až prešiel do chôdze. Dával som si pozor na techniku. Raz sa to proste musím naučiť. http://www.movescount.com/moves/move76781269

12.09.2015 Running, Mesto
, 4.8km. Večerný beh mestom s pani maaaamou http://www.movescount.com/moves/move76813668

20.09.2015 Trail running, Moldavska desiatka
, 11km. http://www.misovic.net/2015/09/20/moldavska-desiatka-2015/

20.09.2015 Running, mesto
, 4.87km. Vecerny beh s pani maaamou. Zle nedobre, boli ma pata na lavej nohe, nevedel som poriadne naslapnut :( neviem, co to znamena http://www.movescount.com/moves/move77597256

 

September 2015 – activity summary

Z Veľkej Lodiny na Prielohy

Prielohy sú pre mňa jedným z najkrajších miest pohoria Čierna hora. Sú rýchlo a relatívne ľahko dostupným turistickým cieľom. Z Veľkej Lodiny mi to po modrej turistickej značke trvalo aj s fotením si okolia a zastavením sa pri studničke (GC4CJ42 Pokojná studnička) 1hod 15min. Pri studničke na kraji malej lúky sa nachádza lavička, na ktorej dá vychutnať tlkot vlastného srdca po strmejšom stúpaní k nej. Obzvlášť pekná je jesenná túra, ktorú do tejto oblasti odporúčam, pretože lesy sú tu husté a nie je nič krajšie, ako ich vidieť v jesenných farbách.

Prielohy sú nenápadná malá lúka na bočnom hrebeni Ružínskeho krasu. Akoby z iného sveta, strážená gardou starých stromov, jedinečná. Miesto, ktoré nechcete opustiť. Musíte si ho nájsť, frekventovaná červená turistická značka Cesta hrdinov SNP ho totiž obchádza.

Ak vás jesenné Prielohy pustia ďalej, cestou späť sa určite zastavte na neďalekom mieste, z ktorého je krásny výhľad (GC29FMT) na obľúbenú lokalitu Čiernej hory Rozlomity. Privedie vás tam lesný chodník a nachádza sa na týchto miestach N 48° 50.858 E 021° 08.737, mimo vyznačenej turistickej trasy. Kadiaľ chodník vedie môžete nájsť na priloženom GPS zázname trasy, ktorú som absolvoval.

[EveryTrail GPS trasy] [GPSies záznam trasy] [kompletná fotogaléria] [videá z Čiernej hory]

Prielohy, Čierna hora

Prielohy, Čierna hora

Prielohy, Čierna hora

Prielohy, Čierna hora

Prielohy, Čierna hora

Prielohy, Čierna hora

Prielohy, Čierna hora

Prielohy, Čierna hora

... modrou t.z. z Veľkej Lodiny ...

… modrou t.z. z Veľkej Lodiny …

... jesenným lesom ...

… jesenným lesom …

... výhľad z Prieloh, Čierna hora ...

… výhľad z Prieloh, Čierna hora …

... výhľad na Rozlomity ...

… výhľad na Rozlomity …

IMG_8555.jpg

... jesenným lesom ...

… jesenným lesom …

... jesenným lesom ...

… jesenným lesom …

Gotický kostol, Stránske

Nad obcou Stránske v Žilinskej kotline stojí v areáli cintorína zrúcanina gotického Kostola sv. Heleny. Postavili ho možno už koncom 13. storočia ako jednoloďovú stavbu s polygonálnym presbytériom, západnou vežou a severnou sakristiou. Veriacim slúžil až do roku 1858, kedy celú oblasť zasiahlo silné zemetrasenie. V písomných prameňoch sa obec i kostolík spomínajú v roku 1368, kedy mal miestny zemepán Dominik Balog, syn Otta dostať od ostrihomského arcibiskupa Tomáša povolenie postaviť v Stránskom kostol. Je však možné, že išlo len o prestavbu už stojaceho objektu. Renesančne bol upravený koncom 17. storočia, pričom obnovený kostolík slávnostne posvätil 10. mája 1694 nitriansky biskup Leopold Kolonič. V 18. storočí prešiel objekt barokovou úpravou, už v roku 1800 sa však zrútila klenba presbytéria sa a nahradil ju rovný drevený strop, aký bol aj v lodi. Kostolík poškodilo 15. januára 1858 silné zemetrasenie do takej miery, že nemohol byť ďalej využívaný. Keďže sa v nasledujúcich rokoch nenašlo dosť peňazí na jeho opravu, v roku 1877 bol úradne zatvorený. Zachované sochy preniesli do chrámu v susednej obci Konská a tri zvony zavesili vo zvonici pri škole. Narušenú statiku veže spevnili naposledy v roku 1992, ďalšie práce však komplikuje nedostatok financií a nevysporiadané vlastnícke pomery s pozemkom. V súčasnosti (rok 2010) je celý areál zarastený burinou a kríkmi. [apsida]

[obnova kostola, facebook] [wikipédia] [ohrozenekostoly.sk]

Gotický kostol, Stránske

Gotický kostol, Stránske

Gotický kostol, Stránske

Gotický kostol, Stránske

icon-car.pngKML-LogoFullscreen-LogoGeoJSON-LogoGeoRSS-Logo
GotickyKostolStranske

loading map - please wait...

GotickyKostolStranske 49.116148, 18.700184

Nakresli mi zvieratko

… je geocache (GC2HQTB) v lese priam určená na prechádzku s menšími deťmi, resp. s deťmi, ktoré sú ešte ochotné kresliť obrázky zvieratiek do denníka :) Naša a jej sesternica ešte ochotné boli a tak sme tam vybrali (pred dvoma rokmi) pozrieť. Na túto krátku lesnú prechádzku môžete vyraziť z parkoviska pri Baránkovi (Ovečke), čo je aj zástavka autobusu MHD č. 14. Lesný Kriebelov chodník začína na súradniciach: N 48°44.981´ E 021°13.819´, hneď na konci parkoviska, pri prechode pre chodcov. V keške sa dajú nájsť aj pastelky a aktuálny logbook vyzerá naozaj zaujímavo.

Po stopách smolníckych baníkov 2015

Po stopách smolníckych baníkov bol horský trialový beh dĺžky 12km km organizovaný Občianskym združením Vitalcity a obcou Smolník. Primárne bol určený začiatočníkom a menej náročným bežcom. Začiatok a koniec bežeckého okruhu bol v obci Smolník. Bežecká trať z malej časti prechádzala hlavným hrebeňom Volovských vrchov a osadou Štós kúpele. Ako uvádzajú organizátori, zaujímavosťou trate bola historická “Duchovná cesta” z obce Smolník, lemovaná malými kaplnkami, ktorá v minulosti slúžila ako hlavná cesta medzi obcami Smolník a Štós. Od Štóskeho sedla (kostol Svätej Márie) trať pokračovala stúpajúc lesnou cestou smerom na Prípočrie, zbehom do Štóskych kúpeľov a späť do Smolníka po červenej t.z.

Web pretekov som dlho nesledoval a preto som pri príchode do Smolníka bol milo prekvapený hojnou účasťou 110 pretekárov. Všade hrala hudba, vládla dobrá nálada a aj počasie sa umúdrilo. A na registráciu dlhá rada. Čo ma trocha vyľakalo, pretože som opäť zas raz niekam prišiel na poslednú chvíľu, snáď 10 min. pred jej uzavretím. Našťastie, štart bol o 15 min odložený a tak som si stihol prevziať balíček a prezliecť sa. Pri balíčku by som sa rád zastavil. Bol naozaj štedrý, nečakal som, že pri symbolickom štartovnom 5€ niečo dostaneme. Jeho obsahom bolo tričko Dynafit, energetický nápoj, nealkoholické pivo, energetický gél, kupón na guľáš, pivo a príjemný čaj. Štedrejšie, než Night run v Košiciach, ktorého štartovné je podstatne vyššie. Klobúk dole. Neviem to inak napísať, ale radosť a pozitívna nálada organizátorov bola viditeľná a až hmatateľná. Keby som nevedel, že ide o prvý ročník, myslel by som si, že ide o etablovaný pretek. Trasa bola dobre vyznačená a aj tak akurát náročná. Trochu ju organizátori v dôsledku spracovania kalamity pred štartom zmenili.

Na štarte som sa postavil ako vždy dozadu. Vyhovuje mi to, proste sa postupne rozbieham a ak sa dá, posúvam sa dopredu. Tu sa mi to podarilo pred výbehom na lúku. Dané miesto som si držal až do okamihu, kým som pri Príporčiom (728m) vlastnou vinou zablúdil. Stálo ma to 6 min a nie jedno miesto. Nevadí. Nabudúce budem vedieť, že sa mám viac pozerať po značení trasy. Zbeh do kúpeľov bol miestami šmykľavý, dával som si pozor, čiže som šiel pomalšie. Na úseku od občerstvovačky v Štóskych kúpeľoch späť do Smolníka som mal pár ťažších okamihov, takže som prešiel až do chôdze. Pomohlo mi to a zbeh od kostola bol snáď môj najrýchlejší beh, aký som kedy absolvoval :) Predbehol som tým ešte dvoch bežcov a tesne pred cieľom ma predbehlo dievča, ktoré bolo v tej skupinke spoločne zablúdených. Bolo to fajn a preto dúfam, že o rok sa budem môcť opäť zúčastniť.

Výsledný čas som na 13.6km mal 1:16’02, tempo 5:36/km, tep 179 (129 -201) pri nastúpanej výške 480m. Celkovo som skončil 23/54 a v kategórii 18. Záznam zo Suunto hodiniek http://www.movescount.com/moves/move76283491, trasa a popis trate na stránkach pretekov http://beh.vitalcity.sk/po-stopach-smolnickych-banikov/.

... pred štartom ...

… pred štartom …

... štartovné číslo ...

… štartovné číslo …

Trstinové jazero, Slanec

Trstinové jazero, Slanec

Prírodná pamiatka Trstinové jazero sa nachádza na úpätí Slanského hradného vrchu. Je to prírodný výtvor so 4. stupňom ochrany. Jazero bolo vyhlásené za prírodnú pamiatku v roku 1990 a jeho rozloha je 0,8291 ha z toho vodná plocha zaberá 0,3642 ha. Lokalita má zoogeografický význam. Predmetom ochrany sú vzácne a kriticky ohrozené druhov živočíchov, najmä obojživelníkov, ktorých spoločný výskyt na jednej lokalite je ojedinelý a dôležitý z vedeckovýskumného, náučného, kultúrneho a ekologického hľadiska: mlok bodkovaný (Triturusvulgaris), mlok hrebenatý (Tritusus cristatus), mlok horský (Triturus alpestris), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), ropucha bradavičnatá (Bufi bufó), kunka žltobruchá (Bombina variegatd), hrabavka škvrnitá (Pelobates Juscus). Ďalej výskyt plazov – užovka obyčajná (Natrix natrie), slepúch lámavý (Anguis fragilis), vtákov – červienka obyčajná (Erithacus rubeculd), zelienka obyčajná (Carduelis chlóris), sýkorkovité (Paridaé), stmádkovité (Emberizidaé), oriešok obyčajný (Jroglodytes troglodytes), kačica divá (Anas platyrhynchos), sliepočka vodná (Gallinula chloropus). Z cicavcov bol zaznamenaný výskyt nepôvodného druhu ondatry pižmovej (Ondatra zibethicus). Vegetáciu reprezentujú bežné vodné a pobrežné rastlinné spoločenstvá – pálka širokolistá (Typha latifolia), pálka úzkolistá (Typha angustifoliá), kosatec žltý (Iris pseudacorus), vŕba krehká (Salixfragilis), svíb krvavý (Swida sanguined), hloh obyčajný (Crataegus monogynd), hruška planá (Pyrus pyraster), zob vtáčí (Ligustrum vulgaré), ruža šípová (Rosa canina), trnka (Prunus spinosa), javor poľný (Acer campestre), jabloň planá (Malus sylvestris), hrab obyčajný (Carpinus hetulus), dub letný (Quercus robur) a buk lesný (Fagus sylvatica). Z ohrozených druhov rastlín je zastúpený papradník močiarny (Thelypteris palustris). [zdroj infopanel náučného chodníka]

Kompletná fotogaléria z prostredia trstinového jazera https://picasaweb.google.com/104853636437180584831/TrstinoveJazeraSlanec?authuser=0&feat=directlink.

Horné trstinové jazero, prírodná pamiatka.Momentálne bez vody.

Horné trstinové jazero, prírodná pamiatka.Momentálne bez vody.

Horné trstinové jazero, prírodná pamiatka.Momentálne bez vody.

Horné trstinové jazero, prírodná pamiatka.Momentálne bez vody.

Horné trstinové jazero, prírodná pamiatka.Momentálne bez vody.

Horné trstinové jazero, prírodná pamiatka.Momentálne bez vody.

Horné trstinové jazero, prírodná pamiatka.Momentálne bez vody.

Horné trstinové jazero, prírodná pamiatka.Momentálne bez vody.

Horné trstinové jazero, prírodná pamiatka.Momentálne bez vody.

Horné trstinové jazero, prírodná pamiatka.Momentálne bez vody.

Moldavská desiatka 2015

Minulý rok bol 3.ročník Moldavskej desiatky mojím prvým bežeckým pretekom, ktorý neprebiehal na asfalte. Zapáčilo sa mi to a bolo mi jasné, že ak zdravie dovolí, veľmi rád by som sa do Moldavy nad Bodvou vrátil. Tento pretek je súčasťou Moldavských športových dní a uskutočnil sa 20.09.2015 v areáli Aréna šport centrum. Povrch trate je kompletne neasfaltový (poľná cesta 3%, lesná cesta 97%) a čo ma teší najviac, beží sa v prírode Slovenského krasu. Dĺžka trasy je približne 10,6 km s obrátkou na 5,3 km pri vyvieračke a kaplnke sv. Ladislava. Beží sa okolo Kaplnky sv. Rócha. Opätovne nám však nameralo 10.98km. Na tom však nezáleží. 4. ročník som skoro nestihol, pretože na prezentáciu som došiel minútu pred jej koncom. Našťastie som však nebol v rade posledný a dostal som štartovacie číslo 51 :) Štart sa nám trochu posunul (v dôsledku zrazeniu pretekára MTB), čo mi však celkom padlo vhod, nakoľko som sa aspoň stihol prezliecť do bežeckého oblečenia.

Na štart sa nás tento rok postavilo 52 bežcov. Zaradil som sa ako vždy a všade medzi posledných, aby som nebrzdil tých rýchlych. Celkom mi to vyhovuje, aspoň sa postupne rozbieham a priebežne predbieham tých, ktorým to tentokrát ide pomalšie ako mne. Po predbehnutí niekoľkých bežcov som v podstate od prechodu potoka bol stále na tom istom mieste a pomaly som sa snažil predbehnúť 2 rovnako rýchlo bežiacich predomňou. Podarilo sa mi to ešte pre otočkou a dostal som sa až k Robovi Borosovi, ktorého som však predbehnúť nedokázal. Dobehnúť ho sa mi podarilo až na otočke a aj to preto, lebo zastal a aj tak ma onedlho predbehol počas zbehu:) Keďže som sa ho ako tak dokázal udržať, tak som sa aj tešil, ako mi to dnes ide. No on už dnes išiel ako organizátor túto trasu tretíkrát :) Pocity počas behu som mal rôzne. Od druhého kilometra mi tep stúpol zo 173 na 187 a v rozmedzí 185-191 som bežal s priemerom 185 až do cieľa, čo je na mňa dosť veľa. Od Smolníka sa cítim unavene a predpokladám, že tie tepy sú toho dôsledkom. Fyzicky som vládal, nevládal som to proste udýchať. Od poľa som už mal toho naozaj dosť. Musím si pred maratónom oddýchnuť a poriadne sa vyspať.

Tento rok sme dostali veľmi peknú účastnícku medailu, začo týmto ďakujem. Výsledný čas som mal podľa svojich hodiniek 0:56’24.4 (tempo 5’07 min/km, rýchlosť 11.7 km, nastúpaných 330 m). Podľa výsledkovej listiny http://skbodva.sk/index.php?id=2&show=simpl462 som sa celkovo umiestnil 14/52 a vo svojej kategórii na 8 mieste. Záznam zo Suunto hodiniek na movescounte http://www.movescount.com/moves/move77221956, pár fotografií som spravil počas uďelovania cien https://picasaweb.google.com/103807442467054465559/MoldavskaDesiatka2015?authuser=0&feat=directlink. Oficiálna fotogaléria z akcie http://www.skbodva.sk/index.php?id=8&show=simpl466&page=2.

Moldavská desiatka 2015 (foto skbodva.sk)

Moldavská desiatka 2015 (foto skbodva.sk)

Moldavská desiatka (foto ekulik.rajce.net)

Moldavská desiatka (foto ekulik.rajce.net)

Moldavská desiatka (foto ekulik.rajce.net)

Moldavská desiatka (foto ekulik.rajce.net)

Kaplnka sv. Rócha – bola postavená na svahu v severnej časti mesta na počesť sv. Rócha a na pamiatku obetí epidémie cholery, ktorá v meste vypukla v roku 1831. Počas šiestich týždňov zomrelo 212 obyvateľov mesta. Ďalšia epidémia cholery v roku 1872 si vyžiadala 34 obetí. Kaplnka bola koncom 90-tych rokov 20 storočia zrekonštruovaná.. Oltárny obraz zobrazuje sv. Rócha a nástenné maľby zaznamenávajú smutné udalosti z obdobia epidémie. je prístupná iba počas pútí. Na pamiatku obetí sa každý rok na deň sv. Rócha slúži odpustná omša. [zdroj ŠK Bodva]

Rastlinný kostol sv. Ladislava – neďaleko obcí Debraď a Drienovec, na Jasovskej planine predstavujúcej najvýchodnejšiu časť Slovenského krasu, sa nachádza pozoruhodné miesto obľúbené turistami i pútnikmi –Vyvieračka sv. Ladislava. Nachádza sa vo výške 420 m.n.m.. K tomuto miestu sa viaže legenda o veľmi zbožnom uhorskom kráľovi, sv. Ladislavovi, ktorý si počas návratu z ťažkého boja vymodlil na suchej pláni vytrysknutie prameňa, aby sa jeho vysmädnuté a na smrť unavené vojsko napojilo a zachránilo pred záhubou. Vedľa prameňa, ktorý je dodnes veľmi výdatný a ani v najväčších suchách nevysychá, bol na začiatku 16. storočia postavený kostol zasvätený práve sv. Ladislavovi. Tento kostol v dávnych dobách zničili Turci, koncom 20. storočia sa však začali objavovať snahy o jeho obnovu. Nakoľko sa stavba nachádza v Národnom parku Slovenský kras, obnova bola odsúhlasená len za podmienok, že sa použijú prírodné a ekologicky prijateľné materiály. Na stredovekých základoch kostola postupne vyrástol kamenný múrik a na ňom symbolická drevená konštrukcia v tvare niekdajšieho chrámu. Strom, ktorý rástol medzi základmi stavby, bol ponechaný na svojom mieste, takže prečnieva cez vôkol postavené trámy. Drevenú konštrukciu pomaly obrastajú popínavé rastliny. Tak vznikol na mieste starobylého chrámu nový, tzv. „Rastlinný kostol“. Areál kostola a vyvieračky dnes predstavuje dôležitú križovatku turistických trás. Vďaka legende o zázraku sv. Ladislava, ako i údajným zjaveniam Panny Márie, ku ktorým malo dôjsť v 50-tych rokoch 20. storočia, zároveň platí i za obľúbené pútnické miesto. K Vyvieračke a Rastlinnému kostolu sv. Ladislava sa možno dostať po značkovaných turistických chodníkoch z obcí Debraď, Drienovec a mesta Moldava nad Bodvou. [zdroj ŠK Bodva]