Šarkanova diera

Šarkanova diera, Galmus

Šarkanova diera je 178m dlhá, voľne dostupná puklinovo-riečna jaskyňa a Prírodná pamiatka (ev.č. 1157) situovaná v závere doliny pravostranného prítoku Bielej vody, približne v výške 690 m. Nachádza sa v skalnom hrebeni medzi Vysokým vŕškom a Borisovou. Pôvod jaskyne súvisí s potokom Jordaň, nachádzajúcim sa 30 m nižšie. Pozostáva z Pastierskej chodby a vysokého Archeologického dómu, ktorý je po ďalšej sieni zakončený Galériou.

Nachádza sa v katastrálnom území obce Poráč (okres Spišská Nová Ves, Košický kraj). Z geomorfologického hľadiska patrí do oblasti Slovenského rudohoria a jeho horského celku Volovské vrchy, podcelok Hnilecké vrchy. Jaskyňa je v správe organizácie Správa slovenských jaskýň. Je významným náleziskom neolitického človeka – v roku 1878 v nej Samuel Róth objavil zlomky pravekých nádob, neskôr zaradené do mladšej doby kamennej. Neskôr bol v jaskyni objavené kamenný mlat, brúsená kamenná sekerka, kostená ihla a črepy, ktoré je možné vidieť v Tatranskom múzeu v Porade. Dr. Juraj Bárta v roku 1951 počas zaisťovacieho výskumu a zameriavania objavil v prieskumnej sonde pravekú kultúrnu vrstvu s ohniskami. Počas prác sa tu vykopali črepy, kosti jeleňa, srnca či divej svine. Šarkanova diera je pravdepodobne najznámejšou jaskyňou pohoria Galmus.

Vľavo od Šarkanovej diery sa nachádza 14 m dlhá jaskyňa Chyža. Okrem keramiky sa tu našli pozostatky psa. Je to najstarší nález tohto druhu v bývalom Československu. Je dôkazom jeho zdomácnenia na našom území od neolitu. Obidve jaskyne boli obývané v mladšej dobe kamennej ľudom, ktorý patril do kultúrneho okruhu lineárnej a bukovohorskej keramiky (4 400 rokov p. n. l.). Nálezy sú významné aj tým, že sa tu našli vedľa seba črepy kultúry s lineárnou a bukovohorskou keramikou. Je to najvyššie položený nález lineárnej keramiky na Slovensku. Pre svoj význam bola jaskyňa v roku 1979 vyhlásená za chránený prírodný výtvor.

K jaskyni vedie z obce Poráč červená turistická značka, od Sedla pod Vysokým vŕškom samostane značený červený chodník, ktorý kľukato klesá z hrebeňa priamo k jaskyni a cez Humence sa vracia späť do Sedla pod Vysokým vŕškom. K jaskyni z Poráča vám to bude trvať približne 45 minút. Odporúčam vyjsť na Vysoký vŕšok. Je tam nádherný 360° výhľad na Poráč, Vysoké Tatry, Nízke Tatry (Kráľovú Hoľu) a Spišský hrad.

[zdroj: stránky obce Poráč] [fotogaléria]

20171013_153127.jpg 20171013_150025.jpg 20171013_155911.jpg 20171013_160056.jpg 20171013_163321.jpg 20171013_153131.jpg 20171013_164258.jpg

Šimonka, Slanské vrchy

Šimonka, Slanské vrchy

Navštíviť Šimonku som plánoval 10 rokov. Takmer na mesiac presne. Objavil som ju vďaka mape geocachingu a zaujala ma fotografia, zachytávajúca výhľad z tohoto vrchola v zime. Vedel som, že tam chcem ísť. Prečo sa to však 10 rokov nepodarilo, naozaj neviem.

Táto jeseň je naozaj bohatá na huby a z každého kúta internetu a sociálnych sietí vyskakujú fotografie plné húb. S Rišom sme da dohodli na spojení príjemného s užitočným a vybrali sme sa hubárčiť na svahy Šimonky. Cestou sme samozrejme nevynechali zaujímavé geocaches. Celkom vhod nám padla existencia jednej Earthcache v oblasti Opálových baní, pretože tento deň bol v komunite vyhlásený International EarthCache Day 2017, počas ktorého za nájdenie kešky tohoto typu geocacher dostal virtuálny suvenír. Cestou sme sa zastavili nad Červenicou pri pamätníku neznámemu vojakovi a dvom partizánom, pri štôlni Jozef, ktorá je s dĺžkou 1300m najdlhšou štôlňou Dubnických opálových baní a pamätníku SNP v hone „Grazová“, pripomínajúceho činnosť partizánov brigády Čapajev v Slanských vrchoch počas SNP.

Po nájdení kešky Temný les sme, hľadajúc huby, pokračovali zelenou značkou na Grimov laz. Pravdu povediac, veľa sme toho nenašli :) Cestou nás aspoň potešila keška Machový kameň. Na Grimovom laze sme si spravili menšiu prestávku na jedlo a Rišo si zapísal kešku venovanú tejto celkom peknej lúke. Samotná multicache Simone je spravená s ohľadom na NPR Šimonka. S nájdením kešky sme sa však trochu potrápili, pretože som si bol istý, že viem presné miesto jej uloženia. Ukázalo sa, že neviem a preto sme sa museli vrátiť hore na vrchol a zistiť všetky údaje potrené na vypočítanie finálnych súradníc. Priznám sa, nemám rád zadanie “zameraj a pripočítaj”, našťastie sa však všetko podarilo presne vypočítať.

Šimonka (1 092 m) je najvyšším vrchom pohoria Slanské vrchy. Nachádza sa v jeho severovýchodnej časti, juhovýchodne od obce Zlatá Baňa a je tiež najvyšším bodom okresu Vranov nad Topľou. Na jej vrchole sa nachádza malá nezalesnená plocha s dreveným krížom a andezitovou skalou, z ktorej je výhľad na západ, sever a východ. Vrcholová časť je chránená Národnou prírodnou rezerváciou Šimonka (ev.č. 690), vyhlásenej za účelom ochrany zvyškov bukového pralesa vrcholovej časti.

ŠImonka je obľúbeným a vyhľadávaným turistickým cieľom v Slanských vrchoch, najľahšie dostupným zo sedla Temný les zelenou turistickou značkou a následne žltou značkou zo sedla Grimov laz po relatívne strmom a kamenistom teréne. Západným svahom prechádza červená turistická značka Medzinárodnej diaľkovej trasy E3.

[zdroj: wikipedia] [fotogaléria z výletu] [NPR Šimonka]

IMG_1589.jpg IMG_1586.jpg IMG_1584.jpg IMG_1582.jpg IMG_1562.jpg IMG_1550.jpg IMG_1545.jpg

Nad Bidovcami ...

GLTAXN5N Svinická panoráma

Svinica je obec na východnom Slovensku v okrese Košice-okolie. Jej najvýznamnejšou pamiatkou je románsko-gotický kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi pôvodne už z polovice 12. storočia. Osídlenie obce je veľmi staré, najstaršie archeologické nálezy pochádzajú z mladšej doby kamennej (neolit – 4.500 rokov p.n. l.) z lokality Čontoše. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1276. O kompletnej histórii obce je možné dočítať sa na oficiálnych stránkach obce.

Prvýkrát som obec Svinica navštívil v roku 2010, keď som sa tu bol vďaka geocachingu pozrieť práve na románsko-gotický kostol. Tento kostol, stojaci na kopci nad obcou, je skutočnou dominantou okolia a stáva sa častým objektom fotografov. Dnes ma k tejto obci opäť doviedla keška nachádzajúca sa na kopci nad opačným koncom dediny. Prišiel som k nej pešo po lúkach z Bidoviec. A mal som šťastie na parádny západ slnka.

[kompletná fotogaléria]

IMG_1514.jpg IMG_1497.jpg IMG_1490.jpg IMG_1486.jpg IMG_1484.jpg IMG_1476.jpg IMG_1466.jpg

Biela Noc 2017

Biela Noc Košice 2017

Bielu Noc v Košiciach sledujem od roku 2010, kedy sa Košice vďaka titulu Európske hlavné mesto kultúry po prvýkrát stali súčasťou renomovaného európskeho projektu Bielych nocí, ktorý vznikol v Paríži. Úprimne poviem, nepamätám si už, čo som kedy videl. Niektoré ročníky som navštívil len veľmi zbežne, jeden myslím, že som vynechal úplne. Za seba po 7 rokoch konštatujem, že kvalitatívne boli jednotlivé ročníky nevyvážené. Subjektívne pre mňa nie je totiž vhodné považovať za rovnocenné expozície ponúkajúce softvérom náhodne generované zvuky či obrazce a inštalácie vytvorené ľudskými rukami. Záver prehliadky u mňa vždy patril Mestskému parku. Nápad spoplatňovať niektoré zastávky beriem skôr pozitívne, aj keď sa snažím zadefinovať si rovnováhu videného s cenou vstupenky. Siedmy ročník sme videli takmer celý a môžem povedať, že som viac-menej spokojný. Čomu však skutočne nerozumiem, ako je možné, že počas tak rozsiahlej kultúrnej akcie mestu Košice absolútne nezáleží na pokojnom a bezpečnom priebehu festivalu? Ak ste si totiž po 22. hodine zašli cez Zbrojničnú ulicu do Regionálneho centra remesiel ÚĽUV, čakali vás partie ožratej, popíjajúcej mládeže, v ktorých nebola núdza ani o násilie. Skutočne krásny zážitok, Košice.

[fotogaléria z Bielej Noci 2017]

IMG_1260.jpg IMG_1253.jpg IMG_1250.jpg IMG_1240.jpg IMG_1226.jpg IMG_1216.jpg IMG_1196.jpg IMG_1200.jpg
VS Ruzin 1

Vodná stavba Ružín 1.

Vodná stavba Ružín je sústavou vodných stavieb Ružín 1 (rkm 70,900, akumulačná nádrž) a Ružín 2 (rkm 66,300, vyrovnávacia nádrž, umožňuje aj spätné prečerpávanie), vybudovaných na rieke Hornád v rokoch 1962 – 1972. Nachádza sa severne od mesta Košice, v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria v miestach, kde rieka Hornád preteká hlbokým údolím medzi strmými svahmi Volovských vrchov a Čiernej hory. Účelom týchto vodných stavieb je zabezpečiť úžitkovú vodu pre priemyselné účely, dobrý ekologický stav vôd, sploštenie povodňových prietokov, výroba špičkovej elektrickej energie a rekreačné možnosti obyvateľom. Zaujímavosťou je, že VS Ružín 2 je štartovacou elektrárňou ostatných elektrární na Slovensku. Prevádzkovateľom Vodnej stavby Ružín je Slovenský vodohospodársky podnik, odštepný závod Košice, Správa povodia Hornádu a Bodvy, Košice.

30.09.2017 sa v priestoroch VS Ružín 1 uskutočnil Deň otvorených dverí VS Ružín. V priestoroch elektrárne prebiehali prednášky o histórii výstavby a súčastnosti stavby, jej čistení a bola umožnená návšteva riadiaceho velína. Pre nás najzaujímavejšou časťou bol zostup do priestorov nachádzajúcich sa v podzemí múru priehrady a jeho následný prechod. Zamestnanci priehrady boli veľmi milí a ochotní, pre hostí zabezpečili občerstvenie a aj informačné materiály, z ktorých informácie čerpám v tomto článku. Vyslovene vrelo odporúčam využiť najbližšiu možnosť túto priehradu navštíviť. Rád si túto malú exkurziu zopakujem.

Hlavné parametre VS Ružín I.: kamenná, sypaná priehrada s výškou 59.2m, dĺžkou koruny hrádze 330m, šírkou v korune 6m a priemerným ročným prietokom Qa 15.455 m3/s. Maximálna prevádzková hladina 326.6 m n.m., minimálna prevádzková hladina 298 m n.m., maximálna retenčná hladina 327.6 m n.m. Objem: celkový objem 59 mil m3, stály 6.3 mil m3, zásobný 48.90 mil m3 a retenčný 3.8 mil m3. Zatopená plocha 390 ha, plocha povodia 1906.7 km2. Kóta koruny hrádze 329.60 m n.m., kóta dna hrádze 266.30 m n.m. Ročné vody: Q100 645 m3/s, Q1000 930 m3/s.

Hlavné parametre VS Ružín II.: betónová, gravitačná priehrada s výskou 27m, dĺžkou koruny hrádze 140m a šírkou v korune 6.5m. Maximálna prevádzková hladina 277.3 m n.m., minimálna prevádzková hladina 272.3 m n.m., maximálna retenčná hladina 278.6 m n.m. Objem: celkový objem 4.55 mil m3, stály 1.32 mil m3, zásobný 2.45 mil m3 a retenčný 0.78 mil m3. Zatopená plocha 70 ha, plocha povodia 1932.8 km2. Kóta koruny hrádze 279.60 m n.m., kóta dna hrádze 263.00 m n.m. Ročné vody: Q100 650 m3/s, Q1000 940 m3/s.

[fotogaléria z areálu VS Ružín I.]

IMG_1178.jpg IMG_1182.jpg IMG_1153.jpg IMG_1141.jpg IMG_1135.jpg IMG_1134.jpg IMG_1124.jpg IMG_1119.jpg IMG_1114.jpg

Denník Anny Frankovej

V stredu (12.09.2017) sme navštívili predstavenie Ondreja Šotha a Zuzany Mistríkovej: DENNÍK ANNY FRANKOVEJ v hlavnej úlohe s Táňou Pauhofovou a tanečníkmi baletu Štátneho divadla Košice. Táto hra, resp. experimentálne tanečné divadlo v nás zanechala naozaj hlboký dojem. Na druhý deň som stále nad predstavením premýšľal, snažiac sa nejakým spôsobom si zadefinovať čo som videl a čo to pre mňa znamenalo. Vedel som, že musím autorom a interpretom napísať a poďakovať sa, pretože poďakovať sa je to najmenej, čo človek môže urobiť. P. Ondreja a p. Zuzanu som našiel na Facebooku, no na p.Táňu Pauhofovú a členov baletu som však kontakt nenašiel. Oslovil som ich spoločne cez Messenger a po poslaní odkazu mi doslova odľahlo. Spravil som to, o čom som bol presvedčený, že urobiť chcem a mám. Poďakoval som sa a predpokladal som, že vzhľadom na ich vyťaženosť sa táto silná kapitola uzavrie. O to viac som bol milo prekvapený, keď sa mi na druhý deň obidvaja ozvali späť a príjemne sme sa porozprávali. A moje poďakovanie zdieľali. Potešilo ma to, veľmi. Pretože toto predstavenie môžem a chcem len a len odporúčať. Ešte raz im obom ďakujem, bolo to veľmi milé virtuálne stretnutie. A vďaka všetkým účinkujúcim za skutočne pozoruhodné predstavenie.

Skutočný príbeh židovskej rodiny, ktorá sa skrývala počas druhej svetovej vojny v Amsterdame, ale tesne pred koncom vojny padla za obeť nacistickému vyvražďovaniu. Život počas ukrývania zachytila Anna Franková vo svojom denníku. Balet sa prvýkrát predstaví na javisku zrekonštruovanej Malej scény ŠD. Projekt má experimentálny charakter a je určený pre náročnejšieho diváka. Annelies Marie Franková sa ako trinásťročná skrývala spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny, dva roky v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však padla za obeť nacistickému režimu. Anna si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944 a zaznamenala všetko, čo sa okolo nej dialo, aj jednotlivé dni v úkryte. Keď v marci 1944 v Oranžskom rádiu počula výzvu občanom, aby poskytli svoje zápisky do zbierky na historické účely, svoje poznámky začala prepisovať do knižnej podoby. Stihla prepísať podstatnú časť pôvodných listov. Zápisky sa končia textom, ktorý Anna zaznamenala iba pár dní pred tým, ako ju aj jej rodinu našli vojaci a odvliekli do koncentračného tábora. Zápisky sa však zachovali a po vojne sa o ich knižné vydanie zaslúžil Annin otec Otto Frank, ktorý jediný vojnu prežil.” [zdroj SDKE]

Réžia a choreografia: Ondrej Šoth
Scenár: Ondrej Šoth, Zuzana Mistríková
Hudobná dramaturgia: Ondrej Šoth
Dramaturgia: Zuzana Mistríková
Scéna: Jaroslav a Miroslav Daubravovci
Kostýmy: Ľudmila Várossová
Film: Vasyl Sevastyanov
Asistent réžie: Jozef Marčinský
Asistent choreografa: Jana Kolesová-Hriadeľová, Jozef Marčinský
Inšpicientky: Beáta Gogová, Lena Képesová

(fotografia zo stránky Štátneho divadla Košice).

On The Turning Away

A refugee, generally speaking, is a displaced person who has been forced to cross national boundaries and who cannot return home safely (for more detail see legal definition). Such a person may be called an asylum seeker until granted refugee status by the contracting state or the UNHCR if they formally make a claim for asylum.

On the turning away
From the pale and downtrodden
And the words they say
Which we won’t understand

“Don’t accept that what’s happening
Is just a case of others’ suffering
Or you’ll find that you’re joining in
The turning away”

It’s a sin that somehow
Light is changing to shadow
And casting it’s shroud
Over all we have known

Unaware how the ranks have grown
Driven on by a heart of stone
We could find that we’re all alone
In the dream of the proud

On the wings of the night
As the daytime is stirring
Where the speechless unite
In a silent accord

Using words you will find are strange
And mesmerized as they light the flame
Feel the new wind of change
On the wings of the night

No more turning away
From the weak and the weary
No more turning away
From the coldness inside

Just a world that we all must share
It’s not enough just to stand and stare
Is it only a dream that there’ll be
No more turning away?

–lyrics: David Gilmour & Anthony Moore
–picture: http://www.evalewarne.com/refugees.html

Zamrznutá Vrbina

ŠPR Vrbina je snáď za každých okolností a v každom počasí vďačným cieľom poobedňajších prechádzok obyvateľov Kameničnej a jej okolia. Osobne mám toto mŕtve Váhu rameno najradšej na jeseň, kedy sa v jeho vodách zrkadlia pestrofarebné koruny stromov. V zime je pri nízkych teplotách jeho hladina zamrznutá a na zasneženej ľadovej ploche je možné vidieť tiene stromov vytvárajúce zaujímavé obrazce. Tento rok som mal vďaka silnej zime na práve takúto Vrbinu šťastie, preto som neváhal a išiel sa k nej počas východu slnka prejsť.

Štátna prírodná rezervácia Vrbina sa nachádza v k.ú. obce Kameničná. Vyhlásená bola v roku 1993. Výmera rezervácie je 34.48 ha, pričom vodná plocha z toho tvorí 10.10 ha a lesné porasty 24.38 ha. Je súčasťou nadregionálneho biokoridoru rieky Váh, ktorý tvorí migračnú trasu fllóry a fauny. V prírodnej rezervácii v zmysle zákona NR SR č.543/2002 o ochrane prírody a krajiny platí 4. stupeň ochrany. Chránené územie predstavuje vodnú plochu obkolesenú porastami drevín mäkkého lužného lesa. Je ukážkou vŕbovo-topľových porastov s krovitou a bylinnou etážou. Pôdy sú tu ťažké, ílovito-hlinité. Predstavuje mokraď s výskytom vodných a močiarných druhov rastlín a živočíchov, z ktorých mnohé (chránené podľa vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z.) sú ohrozené a zaradené do Červeného zoznamu rastlín a živočíchov Slovenska. Prírodná rezervácia je významnou zoo a fytogenofondovou lokalitou so 179 druhmi rastlín (26 drevín a 153 bylín). Cenný je výskyt pôvodných zoobiocenóz alúvia Váhu, stanovištne viazaných na územie rezervácie (ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce). Avifauna je zastúpená 99 druhmi. Rezervácia má prírodovedecký, krajinotvorný-ekostabilizačný význam. Vodná plocha je rybárskym revírom a výkon rybárskeho práva je povolený od 15.7 príslušného kalendárneho roka. Prístup k vodnej hladine je výlučne pešo a na miestach na to určených. [zdroj infopanel]

[fotogaléria v zime] [jesenné fotogalérie: rok 2010, rok 2011 ] [GPS track]

IMG_0867.jpg IMG_0838.jpg IMG_0832.jpg IMG_0799.jpg IMG_0794.jpg IMG_0772.jpg

Spálenica a Zlatoidský vrch

V dolinách hmla a zima ale podľa kamier na Holidayinfo.sk však na východe Slovenska od 1100m slnečno a teplotná inverzia. Asi by sa mi aj patrilo ísť už niekam inam, no keď mne sa na Kojšovskej holi tak páči. A tak opäť hore, tentokrát po zelenej značke z parkoviska nad Zlatou Idkou cez Spálenicu (1140m) na hrebeni Volovských vrchov. Lyže som si chcel obuť už na parkovisku, no ťahať po ceste sa mi na nich nechcelo a tak si to s nimi na batohu odkráčal až ku dreveným chatkám pri bývalom Šport hotely. Na chodníku už bola už dávnejšie prešľapaná stopa. To moc rád nemám, pretože ak je tvrdá, šmýka sa v nej. Miestami som si preto musel ísť v svojej vlastnej stope. Na dvoch miestach som musel kvôli spadnutým stromom vypnúť lyže. Podľa predpokladu vo výške okolo 1100m končila hmla a postupne sa otepľovalo. Ten prechod bol naozaj pekný a príjemný. Na hrebeni boli vďaka LK Metropolu upravené trate pre bežkárov. Výhľad na Tatry a Kráľovu hoľu bol parádny. Postál som, vypil čaj a zjedol tyčinku. Čaj sa obzvlášť hodil, pretože som si uvedomil, že som dnes ešte nič nepil. Chcel som si čo to zalyžovať a tak som na zjazdovky pokračoval cez Zlatoidský vrch nad chatou Erika. Tam som este rozmýšľal, či nevybehnúť k radaru, ale vychádzalo mi to akurát tak, žeby som západ slnka nestihol. Stiahol som teda pásy a zlyžoval ku koncu vlekov. Chvíľu som postál a tešil sa z krásneho výhľadu na hmly v nižších polohách. Na Golgote som bol okamihoch západu slnka. Zažil som tam vďaka tomu naozaj krásne okamihy. Na turistickej zjazdovke som márne hľadal hlbší sneh a v lese bol sneh už sadnutý a so škrupinkou od vetra. Zlyžoval som až ku stanici sedačky, odtiaľ lesom na cestu a zvyšný kúsok s lyžami na pleci ku autu.

[fotogaléria] [GPS track]

G1420725.jpg G1270678.jpg G1180651.jpg 20170122_133835.jpg G0990591.jpg G0810537.jpg

Vysoké Tatry zo Siveckej lúky

Na Slovensko dorazil arktický vzduch a s ním silné mrazy. Včerajší deň bol bezoblačný a teplota na obed bola okolo -14°C. Preto som chcel ísť poobede skúsiť odfotiť západ slnka a pár večerných fotografií. Obával som sa však vetra, ktorý citeľne silnel. Kedže som cez deň niečo mal, mohol som ísť až neskôr poobede a ako prvé rýchlo dostupné miesto ma napadol Sivec. Z domu som vyrazil okolo tretej poobede a hore som kráčal už o 15:30. Mráz poriadny, teplomer v aute mi ukázal -15.5°C. Keď som prešiel lúkou do lesíka smerom na Sivec, vietor strhával menšie konáre zo stromov. Zmenil som teda plán a vybral sa smerom k Drienkovej skale na jednu menšiu lúku, z ktorej je vidieť Vysoké Tatry. Kvôli vetru som si nebol istý, ako sa bude dať fotografovať, či mi nebude chvieť statívom. Pocitovú teplotu som odhadnúť nevedel, no mal som problém pri nastavovaní fotoaparátu, keď som si zložil rukavice. Ako som predpokladal, fotoaparát pevný nebol a tak fotenie bolo rýchle. Nevadí, aspoň som sa prešiel.

IMG_0880.jpg IMG_0888.jpg
Hekla, Iceland, Island

Vulkán Hekla

Stratovulkán Hekla (1491 m), v stredoveku Islanďanmi nazývaný “Brána do pekla”, je jeden z najznámejších a spolu s vulkánom Grímsvötn najaktívnejších vulkánov na Islande. Nachádza sa neďaleko chráneného územia Landmannalaugar, ktoré je východiskovým bodom pre známy turistický trek Laugavegur. Je súčasťou minimálne 6600 rokov starého a 40 km dlhého vulkanického chrbta. Je to vlastne najaktívnejšia časť chrbta, prasklina Heklugjá dlhá približne 5.5 km. Erupcie prebiehajú pozdĺž celej paskliny. Na rozdiel od väčšiny islandských sopiek produkujúcich tholeitické bazalty, hlavný produkt erupcií Hekly sú bazaltové andezity. Tie na celom ostrove vytvorili silné vrstvy tefry predstavujúce dobrý zdroj záznamov pre vulkanológov študujúcich erupcie sopiek Islandu. Odhaduje sa, že 10% (5 km3) tefry vytvorenej na Islande za posledných tisíc rokov pochádza z Hekly. Erupcie sa opakujú takmer pravidelne v desaťročnom cykle. Jednou z najväčších erupcií bola erupcia H3 pred 3000 rokmi, počas ktorej sopka vyvrhla do atmosféry 7,3 km3 sopečných hornín a plynov. To pravdepodobne spôsobilo i ochladenie globálnej klímy počas náaledujúcich rokov. Hekla za posledných 1000 rokov vyprodukovala jeden z najväčších objemov lávy na svete, okolo 8 km3

Morfologický typ Hekly je kombináciou stratovulkánu (vybudovaného z materiálov lávy a tefry) a pozdĺžneho trhlinového prieduchu (štruktúry malej šírky ale veľkej dĺžky, až niekoľko kilometrov) nachádzajúcou sa na južnom okraji stretu východnej riftovej a južnej priekopovej vulkanicko-seizmickej zóny Islandu. Takáto štruktúra vuklánu je netypická, vzácna a je ju možné pozorovať iba na niekoľkých vulkánoch sveta, napríklad Callaqui v Čile. Je to jediný vulkán produkujúci vápenato-zásadité lávy.

Tefra je všeobecné označenie pre pyroklastické sedimenty všetkých typov a veľkostí. Niekedy je uvádzané, že ide o nespevnené pyroklastiká, ktoré neboli presunuté z pôvodného miesta, kde sa usadili. [zdroj wikipedia, scienecdirect.com]

[Hekla wikipedia] [fotogaléria z treku Laugavegur] [kompletný videolist z výletu na Island] [panorámy z Laugavegur tracku]

IMG_0838.jpg IMG_0833.jpg IMG_0830.jpg IMG_0829.jpg

Búrfell (Þjórsárdal)

Búrfell (Þjórsárdal) je 480 m vysoká čadičová tuya v juhozápadnej časti Islandu, na západnej hranici údolia Þjórsárdalur, približne 16km juhozápadne od jazera (priehrady) Sultartangalón. Pomenovanie Búrfell je na Islande pomerne rozšírené (napr. Búrfell Grímsnes, Búrfell Þingvellir Búrfell Mývatn). Vulkán obteká rieka ľadovcového pôvodu Þjórsá, ktorá je so svojou dĺžkou 230 km najdlhšou Islandskou riekou (rozhloha povodia 7530 km2, 1200 km2 tvorí ľadovec Hofsjökull). Na jeho úpätí sa nachádza vodná elektráreň Búrfellsvirkjun, ktorá bola vybudovaná v rokoch 1966-1969 a do prevádzky spustená v roku 1972. Hlavná časť tejto elektrárne leží v útrobách tohoto vulkánu. S výkonom 270 MW bola do roku 2008 najvýkonnějšiou elektrárňou v krajine. Bola primárnym zdrojom energie hlinikárne Alcan v Straumsvík. Na úpätí tohoto vulkánu sa tiež nachádza Vikingské farmárske múzeum.

Tuya je typ vyrazného, po stranách strmého a na vrchole plochého vulkánu, ktorý vzniká pri erupcii lávy tenkým ľadovcom (alebo ľadovcovým príkrovom). Vo svete sú vzácne, pretože ich výskyt sa viaže na regióny, ktoré boli pokryté ľadovcami a zároveň mali v danom období aktívny vulkanizmus. [zdroj Wikipedia]

[fotogaléria z treku Laugavegur] [kompletný videolist z výletu na Island] [panorámy z Laugavegur tracku]

IMG_0819.jpg IMG_0812.jpg

Silická jaskyňa, Silická planina, Slovenský kras

Prst turistuhorskeho ukázal aj na moju kešku GC1HBDV – Karst series – Silicka (jaskyna) planina. Iste, ako som písal, dá sa polemizovať o tom, či oprávnene. Veď v teréne nebol, priebeh turistického chodníka a vzdialenosť kešky od neho mohol akurát predpokladať. Zobral som však do úvahy priebeh modrej t.z. z presných máp portálu freemap.sk a fakt, že som kešku zakladal a terén som poznal. Vedel som teda, ze turistahorsky má pravdu, moja keška nebola v súlade s Návštevným poriadkom NP Slovenský kras. Kontaktoval som teda vedenie daného parku a na základe telefonického rozhovoru som postupoval podľa ich doporučenia. Kešku som 18. februára tohoto roku presunul až o 103.5 m k turistickému chodníku. Všetko zlé je na niečo dobré.

Ku keške sa dostanete modrou značkou z obce Silica (rázcestník pri cintoríne, pri ktorom sa stretávajú modrá a červená t.z.) za približne hodinu (5.6km). Chodník najskôr vedie okolo polí, neskôr po pastvinách a lúkach. Ide o krajinársky veľmi peknú a nenáročnú prechádzku.

Silická jaskyňa je puklinovo-rútivá, kvapľová, 20m dlhá jaskyňa v severnej casti Silickej planiny. Otvor 150×80 cm je vo výške 580m pod kolmou skalou, v severnej stene husto zarasteného závrtu. V 9m vysokom komíne sú viditeľné kvapľové náteky ci 2.5 m vysoký stalagnit. Jaskyňa nie je prístupná a v súčastnosti je jej vchod chránený mrežou.

Silická planina je s rozlohou asi 150 km² najväčšou z planín Slovenského krasu. Rozprestiera sa v jeho centrálnej resp. južnej časti. Nachádza sa na území Slovenska a Maďarska. Jej povrch tvorí náhorná vápencová plošina. V severnej časti dosahuje výšku do 634 m n. m. (Malý vrch), v južnej okolo 500 m n. m. Územie planiny je zo západu veľmi ostro ohraničené kaňonom Slanej, z juhu Rimavskou kotlinou, zo severu ohraničenie tvoria strmé stráne, ktoré oddeľujú planinu od Rožňavskej kotliny a od východnejšie situovaných planín je Silická planina geomorfologicky oddelená depresiou (sedlom) Sorošky resp. západným uzáverom Turnianskej kotliny. Od planiny Dolného vrchu ju oddeľuje výrazný zlom – rozhranie na povrch vystupujúcich werfénskych hornín (bridlice spodného triasu) a wettersteinských vápencov v oblasti vyvieračky Studňa pri hradnom buku. Má vytvorené prakticky všetky formy typicky krasového a sčasti i fluviokrasového reliéfu. [zdroj: wikipedia]

[NP SLovenský kras] [fotogaléria] [GPX trasy] [opravný log]

IMG_9215.jpg IMG_9175.jpg IMG_9168.jpg IMG_9152.jpg IMG_9146.jpg

Turistahorsky, daň za masovosť

To, čo býva vo všeobecnosti príťažlivé na čomkoľvek novom a menšinovom, časom obvykle zaniká v masovosti. Platí to aj o geocachingu, ktorého pionierske začiatky sú už za nami. Pokojná aktivita pár desiatok ľudí priateľsky si tolerujúcich drobné prehrešky v niečom, čo by sa možno mohlo nazvať všeobecným návodom tejto aktivity. S pribúdajúcim záujmom a propagáciou sa z víkendovej aktivity stávala hra so stále konkrétejšími pravidlami a rôznorodými štatistickými kritériami určujúcimi toho najlepšieho, víťaza. Tieto pravidlá nie sú definované zákonodárnou mocou, nie sú teda zákonom a nie je preto potrebná akákoľvek výkonná moc aplikujúca ich do praxe. Sú prirodzené a všeobecné, logicky rešpektujú zákony krajín, na území ktorých sa hrá. Dalo by sa povedať, že na ich dodržiavanie postačuje základná znalosť národných zákonov a zdravý rozum. Je prirodzené, že pri súčasnej širokej hráčskej základni je ťažké určiť hranice tolerancie striktnosti dodržiavania všeobecných pravidiel. Čo sa kedysi dalo riešiť priateľským dohovorom a či recipročnou akceptáciou, dnes možné nie je. Vstupujú do toho rôzne faktory. Najmä tie negatívne ľudské. Ješitnosť, závisť, osobné spory, krivdy, pocit nedocenenia. Sú ľudia, ktorí sa hru hrajú. No a sú ľudia, ktorí našli svoje miesto v kontrole toho, ako sa ju ľudia hrajú. A ak majú pravidlá všeobecnejší charakter, určite sa nájde aspoň jeden kontrolór s extrémnym chápaním výkladu všeobecna. Nazvem ho napríklad Turistahorský. Kontrolór stúpajúci na otlak všetkým, snáď bez výnimiek. Kešky kontroluje od stola, častokrát bez znalosti miestneho terénu. Nahlasuje obľúbené kešky, kešky v obľúbených lokalitách, kešky od obľúbených geocacherov. Nahlasuje nás kompetentným úradom. Naserieme sa, zanadávame, niektorí mu dokonca prajú zle. Dôvod prečo to robí, nie je podstatný. Tak, ako nie je podstatné, prečo niekto zachráni niekoho druhého, či pomôže, obetuje sa. Pohnútky nie sú podstatné. Podstatné je, či Turistahorský má, alebo nemá pravdu. Ak sa raz vďaka nejakému štátnemu nariadeniu, zákonu, vyhláške niečo nesmie, tak sa to nesmie. Môžeme nesúhlasiť a môžeme legitímnym spôsobom protestovať. Kým sa však daný predpis nezmení, platí. Napríklad návštevný poriadok NP. Nesmie sa pohybovať sa mimo turistických chodníkov a ak sa naša keška nachádza v zakázanej oblasti, tak tam nemá proste čo robiť. V konečnom dôsledku na túto príležitosť máme v geocachingu Earthcache.

Všetko zlé je však na niečo dobré. Turistahorský nás núti chovať sa správne a v medziach zákonov. Vzniká OS, začíname komunikovať s kompetentnými ľudmi v správach jednotlivých NP, na Životnom prostredí, obecných úradoch atď. Zisťujeme, že sú to tiež len ľudia ako my. Su takí, ktorí to chápu, sú aj takí, ktorí nie. A tak je to správne, učí nás to tomu najdôležitejšiemu – kompromisu. Nie všetko musí byť tak, ako si to predstavujeme. Nie všade musí byť keška len preto, že ju tam chceme, alebo preto, že tam už roky bola. Prestaňme sa chovať sebecky.

Je Turistahorský extrém? Je. Je to človek neschopný kompromisu, komunikácie, človek nejednajúci v zmysle fair play. To však neznamená, že budeme ako on. Doteraz nerozumiem prečo sa propagácii geocachingu venuje relatívne veľký priestor. O geocachingu sa dozvieme v rádiach, časopisoch, dokonca v školských učebniciach. Čo má táto propagácia priniesť? Nových Turistovhorských?

Túto hru si zmenili geocacheri sami. Je teraz na nás, aby sme jej dali opäť ten správny smer.

Heya, heya Rudo a Dasa

Vďaka zraneniu pravého chodidla bol môj beh z 14.10 zrejme môj posledným na dlhšie obdobie. Mrzí ma to kvôli pravdepodobnej absencii na pretekoch Beh hrebeňom Volovských vrchov a spoločných behoch s Rudom a Dášou. Tieto chýbajúce behy ma mrzia najviac. Vyzerá to tak, že najbližší mesiac si spolu zrejme nezabeháme. Rozhodol som sa preto, že im zo svojho posledného behu po lesoch Bankova pošlem video pozdrav.

[aktivita na movescount]

MMM 2016 (polmaratón)

Konečne podarený ročník, pri ktorom môžem bez zaváhania povedať, že sa mi napriek teplému počasiu (22°C) naozaj dobre bežalo. Pôvodným plánom na tento rok bol čas 1:45, ale po v porovnaní s minulým rokom pomalšom nočnom behu v Košiciach som svoje očakávania upravil a dúfal som v akokoľvek rýchlejší čas, než naposledy. To v číslach znamenalo zabehnúť pod 1:49’05.3. S bratom sme štartovali zo sektoru B a z minulých ročníkov som vedel, že úvod musím začať pomalšie, nehnať sa po Hlavnej a Komenského. Na Hlavnej ulici som sa nechal predbiehať, pozeral som hlavne pod nohy, aby som nepadol a snažil sa nezavadzať. Brata som stratil hneď pri štarte, no nevadilo mi to, nakoľko by som jeho tempom aj tak nevládal bežať celú trasu. Na kriticky úzkom mieste Kostolianskej ulice našťastie nedošlo k zápche, no chaos na prvej občerstvovacej stanici je už snáď pravidlom. Info tabule po pravej strane cesty, voda na ľavej. Potešilo ma však, že ešte bola voda, pretože minulý rok som sa tu k nej nedostal, čo sa neskôr ukázalo byť problémom. Tento rok bolo výrazne teplejšie, zobral som si preto celú fľašu, z ktorej polovicu som postupne do ďalšej stanice vypil a zvyškom sa oblieval. To mi dosť pomohlo. Na Národnej Triede pri NBS tradične povzbudzovali Kaja s Monikou a tešil som sa na Južnú triedu, kde býva celá naša rodina. Na druhej občerstvovacej stanici som ešte zastal, zobral si novú vodu a zapil gél Bamaca od Agave #9. Oblieval som sa až po Amfiteáter. Na Rastislavovej ulici transparent a opäť moje dievčatá s mamou. Veľmi to pomáha, keď človeka má kto povzbudiť. Tušil som, že od konca Južnej triedy budem mať čo robiť, aby som nespomalil. Ako každý rok, spomalil som  a trvalo to až do 17 kilometra (križovatka so Zimnou ulicou). To je tým, že v podstate behávam 10 km dlhé behy. Ak chcem zabehnúť pol maratón v plánovanom čase, budem proste už  musieť zvýšiť tréningové dávky. Posledné kilometre po Komenského ulici už sú odmenou, ľudí pribúda, tlieskajú, povzbudzujú, stretávam kamarátov.  Hlavná ulica je bonus, človek má pocit, že snáď obhajuje zlatú medailu z poslednej olympiády:) Ďakujeme!

Záznam z hodiniek Suunto Quest: http://www.movescount.com/moves/move125541919
Výsledky http://championchip.cz/new/lt_st/clasic/2016100212/0/1/25/0/0/0/1/link?vyhledat=0
Fotogaléria https://goo.gl/photos/tsBvbvkw9tFBGp1i8
Trať maratónu https://www.google.com/maps/d/viewer?mid=1nPivozZFdpB-MeCUR8s1wSQocYc

Time: 1:47’07.5, Heart rate (142-205) 185bpm, Distance: 21.10 km, Speed (max 20): 11.8 km/h, Pace (max 2’30):5’05 min/km, VO2 53 ml/kg/min, EPOC Peak: 548 ml/kg, Cadence (max 92): 90 rpm, Calories: 1921 kcal

Skárošská výhliadka z Maďarska

Skárošská výhliadka je malá skalná terasa nachádzajúca sa nad veľkou lúkou Malej Márovky, na štátnej hranici s Maďarskom, neďaleko obce Skároš. Poskytuje obmedzený, no pekný J-JZ-Z výhľad. Prístupná je z oboch strán štátnej hranice. O prístupe zo Slovenskej strany píšem v samostatnom článku. Z Maďarskej strany je výhliadka nenáročnou, asi 45 min dlhou prechádzkou. Vedie  k nej nová asfaltová cesta (odbočka na východ z cesty vedúcej zo Skároša do Holloházy) a nebyť zákazu vjazdu (a prejazdu) areálu honosného kaštieľa Lászlotánya (bývalý lovecký zámok grófa Károlyho*), cesta by končila 400m od nej pri altánku náchádzajúceho sa priamo na štátnej hranici, pár metrov od lúky Malej Márovky. Pozor, treba sa pripraviť na síce krátke (300m), ale strmé stúpanie. Cesta z maďarskej strany je dobre vyznačená, v podstate obchádza kaštieľ.

poľovnícky zámok “Laszlo-Dvor” dostal meno od grófa Karolyi Laszla. V rokoch 1945-46, v časoch inflácie, v zámku pripravovali emisie fórintu. Zámok je, súdiac podľa fotografií na internete veľmi pekný, obklopený botanickou záhradou, v ktorej je možné objaviť storočné smreky, smrekovce, duby a buky. V súčastnosti je tento poľovnícky kaštieľ v súkromných rukách a slúži ako hotel. Návštevy nie sú povolené. [zdroj Várak Kastélyok Magyarországon]

[fotogaléria] [GPS track]

IMG_9815.jpg

IMG_9813.jpg

IMG_9804.jpg

IMG_9822.JPG

IMG_9816.jpg

IMG_9805.jpg

KMR 2016

Košice Night Run 2016

Pre mňa s bratom 3 ročník tohoto večerného behu po centre mesta Košice. Atmosféra tak, ako aj minulý rok, výborná. Ľudí, ktorí prišli povzbudzovať snáď ešte viac. Trasa mi oproti minulému roku vyhovovala viac, nakoľko obchádzala mestský park. Ako sme predpokladali, prvé 2 kilometre bolo pre veľké množstvo účastníkov ťažšie bežať, pretože väčšina štartujúcich sa na štarte nezoradí podľa svojej približnej výkonnosti. Nerozumiem tomu, aký má význam postaviť sa do prvej rady ak viem, že mi napríklad 10k trvá približne 55min. Viem, ťažko je určiť si správnu radu, no ak človek 6km predbieha ľudí z prvých rád, nie je to v poriadku. Chce to proste viac vzájomnej tolerancie. Bolo by to aj bezpečnejšie. Vzhľadom na naozaj slabý tohotoročný tréning som predpokladal horší čas, ako minule a to sa mi aj potvrdilo – 0:46:16.  Prvé kolo sa mi podarilo udržať sa pri bratovi, bežali sme ho však pre veľké množstvo ľudí pomaly (0:25:25). Na 7.km sa mi však po predbehnutí skupinky začal strácať a nevládal som sa na neho dotiahnuť. Tep som mal ako vždy vysoký, maximum mi nameralo 205. Táto hodnota znamená zvýšenie môjho doterajšieho maxima o 3 údery. Ako svoje max si však nechávam 198. Zvykám si, na pretekoch to proste tak mám :) Veľmi som sa však údajmi z hodiniek neriadil, jediné pravidlo bolo prvých 8 km príliš neprekračovať 195. Pomáha to, začínam sa skôr sústreďovať na dýchanie. Zisťujem, aká zmena rytmu a spôsob dýchania by som mal praktizovať pri väčšej rýchlosti. Mám v tom silné rezervy a myslím si, že zmenou v tejto oblasti sa dá dosiahnuť istý pokrok. Z minulého roka som mal istú predstavu o tom, ako  bežať a aj som ju realizoval.

Záznam z hodiniek Suunto Quest http://www.movescount.com/moves/move121193748.
Oficiálne výsledky http://www.sportsofttiming.com/sk/zavod/athletedetail/67806?eid=1&rid=2230&srid=1999.

Prvý okruh (medzičas 0:25:25):
HR: avg 184bpm, max 195bpm, min 150bpm
Pace: avg 4’37 min/km, max 3’16 min/km, min 7’35 min/km
Speed: avg 12.9 km/h, max 14.0 km/h, min 5.8 km/h

Druhý okruh:
HR: avg 195bpm, max 205bpm, min 190bpm
Pace: avg 4’46 min/km, max 3’32 min/km, min 5’02 min/km
Speed: avg 12.6 km/h, max 13.2 km/h, min 11.9 km/h

Výsledné údaje:
Time 0:46:16
HR 150-205bpm (avg 1189bpm)
Speed 13.0km/hod (max 14.4km/hod)
Energy consumption 915 KCAL
Pace 4’37 min/km
Cadence 90(180)rpm, max92(184)rpm
VO2 55 ml/kg/min
EPOC Peak 390 ml/kg

KNR 2016 thailon movescount

KNR 2016, movescount

Cross Country Jahodná 2016

5.ročník lesného behu v okolí lyžiarskeho strediska Jahodná vo Volovských vrchoch. Pre mňa prvýkrát účasť na pretekoch nad 15km v lese. Vybral som sa sem s Rudom a Dáškou, kamarátmi a členmi Geodeticca Running Teamu z OTKD. Párkrát predtým som si na Jahodnú z Bankova už bol zabehnúť, no všetko kľudným tempom a bolo to pre mňa vzdialenostne tak akurát. Preto som som si nie celkom vedel predstaviť, ako budem na tejto trati, aj keď nie je profilom náročná, pretekať :) Bežali sa dva okruhy po 10km, ten druhý som zabehol o minútu pomalšie a aj s vyšším tepom. Spojnicu žltej a červenej t.z som kráčal aj v prvom a aj v druhom kole. Od začiatku som radšej bežal kľudným tempom a aj keď ide o krátke preteky, nevedel som, ako si rozvrhnúť sily. Poslednú lúku som ledva vládal bežať, mal som toho akurát dosť. Človek však takto aspoň získava skúsenosti. Trasu som poznal veľmi dobre, nespočetnekrát som po týchto cestách išiel na bicykli. Preteky boli dobre zorganizované, dokonca sme mali aj čip :) Ďakujem organizátorom a budem veľmi rád, ak sa budem môcť pretekov zúčastniť aj v roku 2017. Trasu som zabehol za 1:53’33.0. V neďalekom bufete sme si dali aj krátku, ako sa hovorí, after party :)

Prvé kolo 0:56’14.0
Heart rate: avg 165 bpm, max 188 bpm, min 116 bpm; Pace: avg 5’39 min/km, max 4’38 min/km, min 11’07 min/km; Speed: avg 10.6 km/h, max 13.0 km/h, min 5.4 km/h

Druhé kolo 0:57’17.0
Heart rate: avg 174 bpm, max 192 bpm, min 151 bpm; Pace: avg 5’52 min/km, max 4’41 min/km, min 11’54 min/km; Speed: avg 10.2 km/h, max 12.8 km/h, min 5.0 km/h

Celkovo
Distance 20.00 km, Heart rate (116-192) 170 bpm, Speed (max 13.0) 10.6 km/h, Pace (max 4’37) 5’40 min/km, Calories 1780 kcal, Cadence (max 95) 84 rpm, VO2 43 ml/kg/min, EPOC Peak 200 ml/kg

Stránka preteku: http://www.misia24.sk/xcj/
Výsledky: http://my3.raceresult.com/53153/results?lang=sk
Záznam zo Suunto hodiniek: http://www.movescount.com/moves/move109331639
Trasa: http://www.movescount.com/map?route=1952752&lat=48.75917706010884&lon=21.15678421687331&zoom=14&activity=3&style=suunto-offroad

O2 Moon run Košice 2016

Ďalší z lesných behov v okolí Košíc, tentokrát však iný, večerný. Zaujímavá kombinácia pre mňa tým, že veľmi rád behávam večer a najradšej v lese. Trasa pretekov viedla cestičkami, ktoré poznám, rozhodol som sa preto na tieto preteky prihlásiť. Vždy však svoje odhodlanie tesne pred štartom z nejakého dôvodu oľutujem :) Vždy som nervózny a netuším prečo. Nikdy na nič neašpirujem, nemám čo obhajovať, čo stratiť. No aj tak som vždy nervózny. Tentokrát aj pre tú masu ľudí, ktorú sme tam pred štartom videli. Na štart ku kolibe Zlatá Podkova (KVP) ma doviezla moja žienka a tam sme sa stretli sa s Rudom Hildou a Dášou, s ktorými som behal v Geodeticca running teame na akcii Od Tatier k Dunaju. Pred štartom som zaváhal a nepostavil som sa niekde do prednej časti, vďaka čomu som sa takmer hneď po štarte dostal do masy ľudí, ktorá takmer kráčala. Stálo nás to zhruba 1-2min. času. Nevadí, nabudúce budem vedieť. Pod Girbešom sa táto skupina roztrhla a bolo možné bežať. Dolinu (1.7km, 114m, 7%) som vybehol (čo ma potešilo), no úsek od cesty po žltej značke po Sedlo pod Kamenným hrbom som bežať nevládal. Tu som dobehol Dášu a až do cieľa sme bežali v jednej skupinke. Od Sedla som až pod záhradky pri KVP zvýšil na tempo na 4:39/km, kde ma však zaskočilo, že sa nebeží podľa trasy uvedenej v mape trate zahrnutej v propozíciách pretekov. Dosť som tu spomalil – 7:00/km. Tým, že sme mali v číslach čip, tak v cieli hlásili mená dobiehajúceho bežca. Ešte som také nezažil :) Dáša nakoniec skončila na 3 mieste v kategórií ženy, Rudo na 19 a ja s časom 1:06:26 na 43 mieste. Nameraná dĺžka trasy 11.67 km. Na lúkach nad koniarňou som stretol ešte Riša s mladým Rišom, čím ich týmto pozdravujem :) Dobre to padlo!

Chcel by som ešte pochváliť značenie, trať bola jednoznačná. A taktiež ochotu organizátorov na trati komunikovať prípadné nejasnosti (čoho som bol svedkom).

[výsledky] [movescount] [mapa trate na Garmin Connect]

20k pledge

1.júna som si v rámci #GlobalRunningDay dal sľub zabehnúť 20km. Uvidím, či sa mi to vôbec podarí, je to na mňa veľa. Pokúsiť sa však pokúsim, možno pridám 1 km a bude z toho polmaratón :) Nepridáte sa? Napríklad v Strave ako challenge “Global Running Day 2016https://www.strava.com/challenges/global-running-day.

update: 01.06.2016 23:57 – cieľ splnený (movescount záznam)

1. Lesný beh statočných

1. Lesný beh statočných” bol nultým ročníkom trailových bežeckých pretekov organizovaných nadšenými bežcami Matúšom, Peťom a Tomim z RunTV. Od prvej chvíle som sa na tento beh tešil, pretože svojou dĺžkou priblížil lesné bežecké preteky amatérskym bežcom, takým, ako som ja. Trať som poznal a vedel som, že veľa úsekov od doliny pri Kysaku po Prielohy budem namiesto behu rýchlejšie kráčať. Do Kysaku ma s Dášou a jej kamarátkou Katkou priviezol Ribeviri, Rišo Poláček (ešte raz ďakujem), Dada a Ruda Hildu Tomi. Prezentácia prebiehala plynulo, reverz som samozrejme zabudol doma vyplniť, vyplnil som ho teda na mieste a stihol som sa aspoň pozdraviť s Pepe Smithom (Peťo Kováč). Taktiež som zabudol pás na číslo, takže dobre padlo, že organizátori mysleli aj na spínacie špendlíky. Pri štarte bolo trochu cítiť nervozitu psov (súťažilo sa aj v kategórií Canicross) a prvé metre behu boli trochu chaotické. Rudo s Dášou išli hneď dopredu, ja som sa držal v strednej až zadnej časti poľa. Bolo to jedno, vedel som, že na tom prvom stúpaní by ma väčšina aj tak predbehla. Stretol som na trati Maťa Zbušku (kolega z práce), mierne som šiel pred ním dopredu, no v spomínanom stúpaní ma predbehol a tak to zostalo až do cieľa. Počasie bolo relatívne teplé a tešil som sa na prvé občerstvenie pri Jánošíkovej bašte. Tam som do seba vylial studenú vodu, čo sa mi na hrdle takmer okamžite prejavilo :) Počas behu som sa celkovo cítil unavene, boleli ma nohy, proste som stúpania nevládal bežať. Potvrdil sa mi predpoklad, po Prielohy som takmer všetky stúpania kráčal (tempo 8:26/km). Od Prieloh to už bolo pre mňa a moju kondíciu vyhovujúce a tempo som “zrýchlil” na 5:28/km. To už bol pohodlný beh, tešil som sa na Hrešnú. Pri ZOO som opäť dobehol Maťa Zbušku, pomaly som sťahoval jeho náskok, no nestačil som. Prišli sme spolu takmer naraz. V cieli nás už čakal Rišo, ktorý urobil z pretekov aj fotodokumentáciu (časť 1, časť 2, časť 3, časť 4). Chceli sme si v kľude aj posedieť, no nad mestom sa krútila búrka a tak sme radšej utiekli z Hrešnej čo najskôr preč. Čo ma aj mrzí, lebo som sa tešil na vyhlásenie výsledkov a stretnutie s organizátormi. Explicitne musím spomenúť cenu pre víťaza. Bola naozaj krásna !

Ďakujem organizátorom za príjemnú akciu, teším sa na ďalší ročník! 

[beh na movescount] [fotogaléria] [stánka behu] [fotogaléria]

prvy_lesny_beh-2

Jánošíkova bašta

Sedlo Repy

Sedlo Repy

Apríl 2016 – activity summary

05.04.2016 Running, Mesto, 9.41km. Tak som sa potichu vybral von si zabehnut. Konecne som casovo mohol a konecne ma to aj bavilo :) tak som sa pomotkal a siel domov :) http://www.movescount.com/moves/move100082991

07.04.2016 Running, Mesto, 5.07km. S pani maaamou …http://www.movescount.com/moves/move100733594

11.04.2016 Running, Mesto, 5.34km. S pani maaamou … http://www.movescount.com/moves/move101182488

15.04.2016 Trail running, Bankov – modrou, ceervenou. 9.2km. Tep som sa snazil drza okolo 149-150. http://www.movescount.com/moves/move101419841

16.04.2016 Trail running, Bankov (Kamenny hrb cez pramen), 6.72km. http://www.movescount.com/moves/move101530868

19.04.2016 Trail running, Bankov modrou, 8.1km. Dnes som ani neplanoval ist, no nakoniec zostalo hodinku casu, lebo som v praci skoncil tak akurat. 149HR beh – snazil som sa drzat si HR okolo 149-153. Na zazname len druha polovica, pretoze hodinky som zapol az na asfaltke. Celkom sviezi vzduch, nikde nikoho. Od Baranka po modrej po asflatku a spat (https://www.strava.com/activities/550531100). Vdaka segmentu pekne vidim, co znamena 1/2 nebehat. Ta ista trasa, ten isty tep, no cas o takmer 7min horsi !! sila ! http://www.movescount.com/moves/move101975731

20.04.2016 Trail running, Bankov (Kamenny hrb cez pramen), 5.6km. No, parkrat som musel zastat, lebo ved na cloveka to pride prave v lese :) http://www.movescount.com/moves/move102105031

23.04.2016 Running, Bankov kaplnka, 5.9km. Po praci na dome, aspon troska. Bankov, asfalt okolo kaplnky. http://www.movescount.com/moves/move102491935

26.04.2016 Trail running, Bankov, 6.4km. Snaha o drzanie priemerneho tepu okolo 149-152. Tak, v plane bolo 10km, aj sa mi dobre bezalo aj vsetko, no kedze som si opat raz neoveril ci mam nabitu celovku, dopadlo to tak, ze som sa musel vracat v minimalnom rezime svetla. Nie, zeby to bol problem, ale bolo to neprijemne. Ledva to svieti. Relativne chladno bolo, veru by som aj rukavice zniesol, ale tak nepatri sa :) Trasa https://www.strava.com/activities/557591892. http://www.movescount.com/moves/move102947387

Movescount - Apríl 2016

Bolo mi to jedno …

Po skončení MMM 2015 som bol rád, že som vďaka boľavej päte vôbec došiel z námestia domov. Pokus o krátke vybehanie sa dopadol zle a bolo mi tým pádom jasné, že si musím oddýchnuť a nohu si liečiť . Po dvoch týždňoch Allgasanovej liečby a masáží som počas chodenia prestal bolesť cítiť. To bol pre mňa dôvod predpokladať, že si môžem ísť vyskúšať znova zabehnúť. Na tretí týždeň som vyskúšal krátky beh, no pri záťaži sa bolesť opäť ozvala. Vedel som, že behanie musím na dlhšiu dobu zanechať. Týždne utekali a stali sa z nich mesiace . Vynechal som november, december a aj začiatok januára. Za ten čas som na behanie prestal myslieť a čo ma prekvapilo viac – ani mi nechýbalo. A to aj napriek tomu, že som vedel čo dobré mi prináša.

Spohodlnel som a vedel som si sám pred sebou ospravedlniť dôvody, prečo sa behať nemôžem vybrať. Naveľa ma v polovici januára ukecali chalani z Geodetiky a vyskúšal som s nimi pár behov. Január a február som striedmo “preplachtil” v tempe 6:30 a nezabehol som na jeden beh viac než 8km. Výhovoriek som mal viac než dosť – nemôžem predsa zhurta, nemôžem to presiľovať, musím sa šetriť, zima je, unavený som, hladný som, najedený som, nervózny som, som, tučný som, chudý som, som, som … Sám sebe som si išiel na nervy, prekážal som si. Nejaká maličká časť hlavy síce chcela, zvyšná časť však vedela, že nikam sa nepôjde, nič sa diať nebude. Z práce som chodil neskoro, unavený a keď som prišiel domov k dievčatám, nevidel som reálny dôvod niekam ísť. Tých málo behov som nazýval behmi len preto, aby som sám sebe klamal a nevyzeral, že nič nerobím. Počas behania sa mi nechcelo tak veľmi, že som bol ochotný počkať, kým auto obíde kruhový objazd len preto, aby som mu mohol dať prednosť. Vadili mi vlastné ruky, brucho, nohy, tričko, čiapka, bunda, asfalt, tma, svetlo. Všetko. Keď som bežal, ešte aj líca mi viseli a pľantali sa. Stal som sa Pinocchiom.

Rozmýšľal nad tým, čo bolo dôvodom toho, že veci ktoré ma predtým 3 roky bavili, ma teraz vytáčajú, hnevajú a dráždia. Chýbajú mi nejaké minerály? Či vitamíny? Som unavený? Prečítal som blogy rôznych športovcov o tom, čo ich naozaj vedie k tomu, aby robili to, čo robia. Záver bol, že ich to baví a uspokojuje. Lenže mňa to už prestalo baviť. V snahe nájsť sa som si teda pozrel rôzne motivačné videá a zároveň si však hneď položil otázku – ak musím vyhľadávať impulz motivácie pre beh, je beh naozaj to, čo chcem, čo ma baví? Veď ak človeka niečo naozaj uspokojuje a prináša mu to akúkoľvek formu radosti, tak to proste robí. Nemusí si predsa hľadať barličky v podobe parabol dôvodov. Nemusí? Asi nie. Či áno? Ešte ani v základných veciach som nemal jasno. No stále som tam niekde hlboko za týmto všetkým vedel, že behanie je vec, ktorú naozaj CHCEM. Lenže čo je tým nejasný dôvodom, že to vlastne nerobím? Že nevstanem a nejdem behať? Skúsil som to teda pragmaticky. Zoradil som si všetky proti, ktoré som si sám sebe vnútorne vykonštruoval a nad každým jedným som sa zamyslel. Prevracal som ich z rôznych strán, dumal na sebou. Na jednotlivé dôvody som prichádzal skôr náhodne (rozhovor s kamarátom, reklama, film atď. proste klišé). Vzišli z toho pre mňa prekvapujúce závery, ktoré som si sám sebe musel vysvetliť:

Neustále sledujem svoje časy, segmenty. Podľahol som svojim hodinkám. Tu niekde to začalo. Z výletov, pri ktorých som si nahral tak akurát gpx track kvôli geotaggovaniu, sa stali workouty. Prestal som sledovať, čo sa deje okolo mňa, začal som sledovať, čo sa deje so mnou. Pár sekúnd strata dnes, tam zas v minútach včera, iný deň oooooha minúta zlepšenie, nohy nebolia, bolia, pocit taký onaký, tep vyšší, nižší. A pocit primárnej radosti z toho, že som v lese, že som von, zmizol. Lesné cestičky sa stali segmentami a kvantifikovateľným stereotypom. A od stereotypu je blízko k nude, strate záujmu, istej apatii. Nie som sám so sebou spokojný v práci. Najdôležitejší bod. Respektíve inak. Som na novom projekte, učím sa nové veci, nejde mi to tak, ako by som chcel, nestíham, neviem si správne zorganizovať prácu. Mám pocit, že som 10. koleso na voze. Áno, ale tak to je, keď je človek nový. Nerieš to, snaž sa čo najviac vieš, uč sa, samo od seba to nepríde. Inak to nejde. Vadí mi, že sa behaniu venuje veľa ľudí a ja nemám rád komerčné masové akcie. Prečo? Lebo kedysi (obdobne s MTB) som poriadne nestretol živú dušu, mal som sám so sebou kľud. Prečo inak by som chodil preč z mesta? Aby som všade niekoho stretol? Sebecký dôvod, viem. Je mi jasné, že je dobre, ak ľudia chodia von, hýbu sa, atď. atď. Všetko viem. Ale vadí mi to. Už to viem. Milé časopisy, kašlite na life style trendy, medvedí cesnak, či amazonské čučoriedky. Nevytvárajte umelý dojem, že všetci patríme do prírody. Bude to potom v lesoch vyzerať ako na Popradskom plese. Vadí mi, že sa nezlepšujem. Jasné. Čítaš knihy, články, blogy. X zdrojov ti vysvetľuje ako nato. A čo vlastne konkrétne robíš, aby si sa zlepšoval? Nič. Tak čo riešiš? Tak to buď rob, alebo nie. Ale nedrístaj okolo toho. Prečo sa chceš zlepšovať? Čo je tvojím cieľom? Chceš, aby ťa niekto pochválil, aký si borec? Myslel som si, že možno aj áno, ale nebolo to v tom. Chcem byť lepší, aby som zabehol ďalej. Ani nie rýchlejšie, ale ďalej a ďalej. Je mi jedno, ako rýchlo. Závidím, že všetci napredujú omnoho rýchlejšie a zlepšujú sa. No áno. Prečo to tak je? Lebo na sebe makajú. Jasné, bolo kedysi jednoduché byť medzi slepými jednookým kráľom. Stačí ti to? Nie? Tak niečo rob!

Znie mi to síce samému divne, ale práve pri sledovaní reklamy Dôvery  mi zaplo. RIEŠIM CHUJOVINY. Som zatiaľ zdravý, môžem ísť von, kamkoľvek a akokoľvek. A je úplne, úplne jedno, ako dlho mi to bude trvať a či budem posledný. Nie som pretekár, iba som šťastný v horách a lesoch. A je jedno, čo tam robím. Robím to pre radosť z pohybu.

Marec 2016 – activity summary

16.03.2016 Running, Bankov kaplnka, 5.31km. Po dlhom case, tak som sa citil ako Pinocchio. Napriek tomu som relativne vladal, no na tepe to nevidno :) http://www.movescount.com/moves/move97354504

18.03.2016 Running, Mesto, 3.35km. Evening pinnochioing – no, tak som sa motal po tolkom case nebehania po meste, ze som realne zvazoval, ze sa na to cele vyseriem. Aj som sa, ale doslova. Esteze bola firma cestou. Tam som dumal, ze pojdem domov. Nepamatam, kedy naposledy ma to tak nebavilo. http://www.movescount.com/moves/move97889616

18.03.2016 Running, Mesto, 3.49km. Evening pinnochioing – po nutenej prestavke reku idem na Cermel. Ale nebavilo ma to tak, ze som sa proste vratil domov. A nejako mi to je jedno, ked viem, ze cely dalsi tyzden zas nebudem vladat ist :( http://www.movescount.com/moves/move97889617

Marec 2016 - activity summary

Nad Hýľovom

Nedeľné popoludnie, von je chladno, no relatívne pekne, slnečno. Krátka prechádzka by padla vhod. Pod dlhšom čase pozerám geocachingovú mapu, nenájdených máme v okolí Košíc viac, než dosť. Rozhodnem sa pre Hýľov, modrú značku som si chcel už dávnejšie pozrieť. Auto sme zaparkovali na poli nad obcou a ku keške to je necelých 2.5km. Trochu fúka, malá nezdieľa moje nadšenie na prechádzku. Po chvíľke však vchádzame do lesa vietor nie je už taký nepríjemný. Na stromoch je vo výške nad 600 m inovať, na zemi námraza. Chodník je zľadovatelý. Kešku sme našli relatívne rýchlo, je veľmi pekne spravená. Po návrate sme si v teple auta (slnko dnu príjemne hreje) spravili piknik.

[fotogaléria] [GPX track]

IMG_9047.jpg IMG_9035.jpg IMG_9031.jpg IMG_9024.jpg
piknik na záver

piknik na záver

Február 2016 – activity summary

03.02.2016 Running, mesto, 4.47. Podvecerny beh s pani maaaaamou. http://www.movescount.com/moves/move92033117

04.02.2016 Running, mesto, 11.2km. Spolocne s Rudom Boczekom a Marosom Hrindom. Geodeticca trening. http://www.movescount.com/moves/move92168407

06.02.2016 Running, mesto, 10.69km. S Radom Revilakom (Revik) a Daskou Frivalskou (Dasa79). Geodeticca trening. Nejako sa mi to zdalo svizne, aj ked vysledny pace o tom nehovori :) Cize inymi slovami, nie celom sa mi chcelo :) http://www.movescount.com/moves/move92409558

10.02.2016 Running, mesto, 1.56km. Musel som sa vratit, WC. A potom sa mi uz nehcelo. http://www.movescount.com/moves/move93023776

11.02.2016 Trail running, Bankov, 7.43km. Spolocny beh s Dado a Dasa79. http://www.movescount.com/moves/move93023778

23.02.2016 Trail running, Bankov modrou, 8.72km. … nie je dolezite, aku dobru celovku mas. Ide o to, ci ju mas nabitu. http://www.movescount.com/moves/move94518408

25.02.2016 Trail running, Bankov, 4.52km. Len tak si zabehnut, viac sa mi nechcelo. http://www.movescount.com/moves/move95284194

Februar 2016 - activity summary

Za snehom (na Kojšovku) …

Nasnežilo a mal som chuť sa ísť do čerstvého snehu prejsť. Dohodol som sa na krátku prechádzku s kamarátom Tomíkom a keďže som nemeškal, aj náladu mal dobrú. Chcel v praxi vyskúšať svoj vylepšený koncept kratučkých lyží, jednoducho obuteľných na turistické topánky. Tie majú umožniť rýchlejší zostup v zasneženom lese. Aj keď to má svoje muchy, nevyzerá to byť zlý nápad. Hlavne spestrí cestu, ktorá sa môže niekedy zdať monotónna. Vybrali sme sa na Kojšovskú hoľu a cestu hore sme zvolili lesom. Vzduchom unikajúcim z prepadlísk (pôvodných chodieb bane) sme chceli potvrdiť ich existenciu. Vrchol Kojšovky bol v oblakoch a tak sme sa otočili pri čajovni. Tomík mal priestor na svoje terénne testy – najskôr na zjazdovke, neskôr na ceste. Z tejto “proof of concept” aktivity som si spravil aj krátke video, lebo raz darmo, chcel som byť pri tom, keď vznikala budúca iste legenda transportu v teréne.

[fotogaléria] [GPX track]

IMAG2686.jpg IMAG2679.jpg IMAG2663.jpg

Január 2016 – activity summary

08.01.2016 Trail running, Bankov – modrou, cervenou, 8.87km. Konecne beh – po 3 mesiacoch ! Dnes s partakmi z Geodeticca Running Team-u Rudkom a Revilakovcami (Revik a Majka1979). Ako vidiet na fotkach u Revika, start bol vdaka Rudkovi paradny :) http://www.movescount.com/moves/move88944745

12.01.2016 Running, mesto, 4.12km. Podvecerny beh s pani maaaaamou. http://www.movescount.com/moves/move89441389

12.01.2016 Running, mesto, 6.44km. Spolocny beh s Radom Revilakom, partakom z Geodeticca Running teamu. http://www.movescount.com/moves/move90279857

21.01.2016 Trail running, Bankov modrou, 8.28km. Tak po dlhom case opat na klasickej trase, skusal som novu celovku Petzl Nao. Velmi som bol spokojny, konecne som poriadne videl. Stredol som aj Dada (http://www.movescount.com/moves/move90472150). Nic moc vsak tento dnesny beh, citit – a to dost, ze som dlho nic nerobil. Hanba nehanba, veru som 2x spomalil do chodze. Co sa tyka povrchu, Dobre sa bezalo, vyskusal som aj navleky Inov-8 Debris Gaiter 32. Dost je to jemne a prevedenie uchytavania toho lanka – nerozumiem, koho toto napadlo. Velmi divne :( Posluzilo vsak, nebola mi zima na nohy. http://www.movescount.com/moves/move90489841

25.01.2016 Running, Bankov kaplnka, 7.23km. Klasika, okolo kaplnky …http://www.movescount.com/moves/move90971220

28.01.2016 Trail running, Bankov – modrou, cervenou, 8.70km. Modrou od Baranka nad Alpinku, potom na Horny Bankov, cestou dole. Na modrej trapenie, potom uz dobre. Celkovo zly pocit, nevladal som. Musim sa rozbehat vecer v meste. http://www.movescount.com/moves/move91313196

30.01.2016 Running, mesto, 8.86km. Prebehol som sa mestom, kludne tempo, nikam som sa neponhalal, venoval som sa technike. Chcel som ist aj dalej, ale dlho som nebehal a tak stacilo. Pomaly snad dalej zajdem. http://www.movescount.com/moves/move91549456

Januar 2016 - activity summary

Nad Bukovcom

Opäť klasické nedeľné popoludnie kedy máme plné bruchá a dievčatá oddychujú po obede. Nad prechádzkou mi ohŕňajú nosom. Vonku dnes naozaj mrzne a fúka nepríjemný vietor. Nečudujem sa im. Pôjdem sa sa teda prejsť sám. Kam ísť? Napadla mi horná Bukovecká nádrž. Teraz by na ňu mohol byť pekný výhľad. Batérie vo fotoaparáte nenabité, zobral som si teda aspoň malú športovú kameru. Nad múrom, pri závore, sa nachádza malá skalná vyhliadka, z ktorej je v zime výhľad na priehradu. Zdržal som sa tu aspoň 20 minút hľadaním kešky, ktorú som v snehu nevedel rýchlo nájsť. Nevadilo, oddýchol som si. Po modrej značke som pokračoval ďalej k Sedlu pod Bielou Skalou (523 m). Vietor silnel, zo stromov padali konáre. V sedle som sa dlho nezdržal a keď neďaleko mňa zlomilo strom, plán pokračovať na Holičku som zrušil. Trošku ma to mrzelo, predsa len tu je 11 kešiek pohromade.

[fotogaléria] [GPX track]

G0103904.JPG G0073893.JPG G0033880.JPG