Jánska dolina

Jánska dolina (pôvodne Svätojánska) je so svojou dĺžkou 16 km jednou z najdlhších dolín Nízkych Tatier. Z Liptovského Jána ňou vedie modrá turistická trasa, ktorá nás privedie až na jej úplný začiatok pod Chatou M.R.Štefánika. Tečie ňou potok Štiavnica, prameniaci pod spomenutou chatou.

Túto dolinu som navštívil počas zamestnaneckej akcie spoločnosti, pre ktorú pracujem. Tento čas som využil na beh od ústia Stanišovskej doliny cez Horáreň pred Bystrou, smerom na Chatu M.R.Štefánika. Je to naozaj (zatiaľ) nádherná a úzka dolina, človek nevie, kde sa má skôr pozrieť. Bol to prostredím jeden z najkrajších behov, aké som zažil. Pravda, ťažba (či spracovanie kalamity, to neviem posúdiť) dorazila aj sem.

Potok Štiavnica, Nízke Tatry
Bralá Zadného vrchu, Horáreň pred Bystrou, Nízke Tatry
Ťažba, či spracovanie kalamity, neviem posúdiť. Nízke Tatry

V doline bola v roku 1928 vyhlásená Národná prírodná rezervácia Jánska dolina (jedna z najstarších NPR u nás) chrániac “zachovalé lesné spoločenstvá s bohatstvom chránených druhov rastlín a živočíchov, krasových foriem vrátane najhlbších jaskýň SR a typickej horskej krajiny NP Nízke Tatry na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.”

Potok Štiavnica, Nízke Tatry
Pod Lazným vŕškom, Jánska dolina, Nízke Tatry
Pod Lazným vŕškom, Jánska dolina, Nízke Tatry

NPR je budovaná druhohornými sedimentárnymi horninami . Kryštalické jadro vystupuje v závere Jánskej doliny. Na styku kryštalického jadra a druhohorných sérií je úzky pás kremencov, pieskovcov, zlepencov, bridlíc a dolomitov. Prevažná časť územia je budovaná triasovými horninami chočského príkrovu tmavými vápencami, dolomitmi a rohovcovými vápencami. Dolina vo vápencoch je úzka, s kolmými až previsnutými stenami, má tvar kaňonu so suchým korytom, v dolomitoch je širšia, s miernejšími svahmi a prietokom vody po celý rok. Vápencová časť doliny je značne skrasovatená. Voda vytvorila rôzne druhy krasových foriem na povrchu i v podzemí ako napríklad závrty, ponory, vyvieračky, priepasti, krasové plošiny a suché doliny.
Početné a dokonalejšie sú vyvinuté podzemné krasové javy. Ide o rôzne skalné diery, podzemné kanály, jaskynné siene chodby a dómy .Medzi najvýznamnejšie a najväčšie jaskyne patria Jaskyňa Záskočie s dĺžkou cca 5 km a hĺbkou 344 m, Stanišovská jaskyňa dlhá cca 2 km, Starý hrad s dĺžkou 1850 m a hĺbkou 277 m. Lesné spoločenstvá patria do niekoľkých vegetačných stupňov a to do jedľovo-bukového, smrekovo-bukovo-jedľového, smrekového a aj kosodrevinového. Z hľadiska typologického sa tu vyskytujú reliktné boriny (Pinetum dealpinum), bukové jedliny (Fageto – Abietum), bukové javoriny (Fageto – Aceretum), vápencové bučiny (Fagetum dealpinum) a i. Relatívna nenarušenosť, zachovaloť územia dáva prepoklady pre existenciu veľkých cicavcov – medveďa hnedého (Ursus arctos), rysa ostrovida (Lynx lynx), mačky divej (Felis silvestris), kamzíka vrchovského (Rupicapra rupicapra tatrica) . Územie Jánskej doliny je známe i výskytom dravých vtákov a netopierov. Bol zaznamenaný aj výskyt vzácnych druhov hmyzu a motýľov
. NPR zaberá najcennejšiu krasovú časť doliny s rozsiahlym jaskynným systémom a vyvieračkami tvorenými jaskyňami Záskočie, Starý hrad, Jaskyňa Slnečného lúča a Javorová a vyvieračkou Hlbokô. Lesné spoločenstvá predstavujú zachovalé lesy s pôvodným a prirodzeným zastúpením všetkých prírodných ložiek typických pre krasové územia horských polôh Západných Karpát.” (zdroj ŠOPSR)

[fotogaléria] [GPX Strava] [NAPANT]

Subscribe to Blog via Email

Enter your email address to subscribe to this blog and receive notifications of new posts by email.

Join 1 other subscriber

Written by:

Be First to Comment

Leave a Reply

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.