Silická jaskyňa, Silická planina, Slovenský kras

Prst turistuhorskeho ukázal aj na moju kešku GC1HBDV – Karst series – Silicka (jaskyna) planina. Iste, ako som písal, dá sa polemizovať o tom, či oprávnene. Veď v teréne nebol, priebeh turistického chodníka a vzdialenosť kešky od neho mohol akurát predpokladať. Zobral som však do úvahy priebeh modrej t.z. z presných máp portálu freemap.sk a fakt, že som kešku zakladal a terén som poznal. Vedel som teda, ze turistahorsky má pravdu, moja keška nebola v súlade s Návštevným poriadkom NP Slovenský kras. Kontaktoval som teda vedenie daného parku a na základe telefonického rozhovoru som postupoval podľa ich doporučenia. Kešku som 18. februára tohoto roku presunul až o 103.5 m k turistickému chodníku. Všetko zlé je na niečo dobré.

Ku keške sa dostanete modrou značkou z obce Silica (rázcestník pri cintoríne, pri ktorom sa stretávajú modrá a červená t.z.) za približne hodinu (5.6km). Chodník najskôr vedie okolo polí, neskôr po pastvinách a lúkach. Ide o krajinársky veľmi peknú a nenáročnú prechádzku.

Silická jaskyňa je puklinovo-rútivá, kvapľová, 20m dlhá jaskyňa v severnej casti Silickej planiny. Otvor 150×80 cm je vo výške 580m pod kolmou skalou, v severnej stene husto zarasteného závrtu. V 9m vysokom komíne sú viditeľné kvapľové náteky ci 2.5 m vysoký stalagnit. Jaskyňa nie je prístupná a v súčastnosti je jej vchod chránený mrežou.

Silická planina je s rozlohou asi 150 km² najväčšou z planín Slovenského krasu. Rozprestiera sa v jeho centrálnej resp. južnej časti. Nachádza sa na území Slovenska a Maďarska. Jej povrch tvorí náhorná vápencová plošina. V severnej časti dosahuje výšku do 634 m n. m. (Malý vrch), v južnej okolo 500 m n. m. Územie planiny je zo západu veľmi ostro ohraničené kaňonom Slanej, z juhu Rimavskou kotlinou, zo severu ohraničenie tvoria strmé stráne, ktoré oddeľujú planinu od Rožňavskej kotliny a od východnejšie situovaných planín je Silická planina geomorfologicky oddelená depresiou (sedlom) Sorošky resp. západným uzáverom Turnianskej kotliny. Od planiny Dolného vrchu ju oddeľuje výrazný zlom – rozhranie na povrch vystupujúcich werfénskych hornín (bridlice spodného triasu) a wettersteinských vápencov v oblasti vyvieračky Studňa pri hradnom buku. Má vytvorené prakticky všetky formy typicky krasového a sčasti i fluviokrasového reliéfu. [zdroj: wikipedia]

[NP SLovenský kras] [fotogaléria] [GPX trasy] [opravný log]

IMG_9215.jpg IMG_9175.jpg IMG_9168.jpg IMG_9152.jpg IMG_9146.jpg

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

CAPTCHA token *