Jaskyňa Domica

Ako vždy keď leje, vyberieme si s dcérkou jednu z našich sprístupnených jaskýň a ideme sa do nej pozrieť. Tentokrát to bola Domica a tentokrát sme šli aj so susedovcami (Peťo so synom Samkom). Nabudúce to však už budú maďarské jaskyne – už len pre ten ich prístup, ktorý je o 2 triedy lepší ako toto naše slovenské pseudopodnikanie.

Domica je najväčšia jaskyňa Slovenského krasu. Zaraďuje sa medzi jaskyne svetového významu. Nachádza sa v južnom svahu Silickej planiny v okrese Rožňava. Predstavuje časť jaskynného komplexu, ktorý vytvára s jaskyňou Baradla v Maďarsku jeden genetický systém celkovej dĺžky cca 25 km. Samotná Domica je dlhá 5358 m, z čoho je od roku 1932 pre verejnosť sprístupnený okruh dlhý 1315 m. Objavil ju Ján Majko 3.10. 1926. Mimoriadna pestrosť kvapľovej výzdoby a bohatstvo tvarov radia Domicu medzi naše najkrajšie jaskyne. Nezabudnuteľný zážitok v návštevníkovi zanechá plavba po podzemnej riečke Styx s dĺškou 140 m. Domica predstavuje typ riečnej jaskyne v zrelom až staršom štádiu vývoja. Teplota jaskyne sa pohybuje od 10,2°C do 11,4°C a vlhkosť od 95 do 98%.

Jaskyňa vznikla v strednotriasových, bielych, (wettersteinských) vápencoch silického príkrovu. Je výsledkom korozívno-erozívnej činnosti podzemného toku Styxu a Domického potoka, o čom svedčia oválne tvary chodieb a množstvo riečnych štrkov mimojaskynného pôvodu. Domica sa nachádza v troch vývojových úrovniach s relatívnym výškovým rozdielom 8 – 12 m. V každej z nich sa vystriedali obdobia erózne a akumulačné, čo dosvedčujú klasicky vyvinuté povalové korytá. Terajšie suché korytá predstavujú najstaršiu vývojovú úroveň, zatiaľ čo priestory, kadiaľ preteká Styx a Domický potok, vytvárajú strednú vývojovú úroveň. Poď ňou sa nachádza najmladšia vývojová úroveň, zanesená štrkom a hlinou. Vrchné časti Domice sa začali vytvárať pravdepodobne po vyzdvihnutí poltárskej formácie nad hladinu mora vo vrchnom panóne, keď sa sformovala aj terajšia hydrografická sieť.

Umelo prekopaný vchod leží vo výške 339 m n.m., vedľa ponoru Domického potoka pod rovnomenným vrchom, podľa ktorého je pomenovaná aj jaskyňa. Suché priestory zahrňujú Vstupnú chodbu, Prales, Koncertnú sieň, Palmový háj, Dóm indických pagod, Suchú chodbu a Sieň terás. Všetky sú vyzdobené množstvom odumretých kvapľových útvarov. Ružové sfarbenie niektorých kvapľov pochádza od červenej pôdy (terra rosa). Nižšie časti zahrňujú Objavnú chodbu, ktorou preteká Domický potok a priestory s podzemným tokom Styx – Panenskú chodbu, Majkov dóm, Prvú a Druhú plavbu. Prvú plavbu tvorí Gotický dóm, ktorého dno vypĺňa 100 m dlhé jazero. Na konci Gotického dómu je Klenotnica s kvapľovými útvarmi Smútočnej vŕby a Stĺpom víťazstva. Priestory Druhej plavby pozostávajú zo siení a dómov, ktorých dno je zaplavené Styxom v dĺžke 480 m. Z kvapľových útvarov sú zaujímavé závesy Chobotnice a tanierovité stalagmity Skalnej ruže v Kvetnici. Jaskyňa vyniká bohatstvom tvarov, z ktorých sú pre Domicu najtypickejšie kvapľové štíty a bubny, cibuľkovité stalaktity, kaskádové jazierka (Rímske kúpele, Plitvické jazerá) a guanové hrnce. [wikipedia]

Viac informácií o Gombaseckej a ostatných slovenských jaskyniacj je možné získať na stránkach Slovenskej správy jaskýň.

[sightseeing fotogaléria] [panorámy z jaskyne]

jaskyňa Domica

jaskyňa Domica

jaskyňa Domica

jaskyňa Domica

jaskyňa Domica

jaskyňa Domica

jaskyňa Domica

jaskyňa Domica

jaskyňa Domica, panoráma

jaskyňa Domica, panoráma

jaskyňa Domica, panoráma

jaskyňa Domica, panoráma

jaskyňa Domica, panoráma

jaskyňa Domica, panoráma

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

CAPTCHA token *