Dedo svoj boj prehral

Štefan Mišovic sa narodil 19. decembra 1921 v Tisovci. S divadlom začínal na ochotníckych doskách ako 14-ročný v Tisovci, do martinského divadla nastúpil v roku 1951 z Divadla pracujúcich v Žiline. Na profesionálnej scéne najprv stvárňoval mladých ľudí plných vitality a životnej energie (Burun v hre Začíname žiť, 1953; Martin v Surovom dreve, 1954) s presahom do prirodzenej komediálnosti (Holba v Najdúchovi, 1953; Podkolesin v Ženbe, 1954).
Rokmi jeho herectvo vyzrelo do charakterových polôh. Doménou Štefana Mišovica sa stali zemité naturálne postavy s vyhraneným postojom k ľudským hodnotám (Bocman v Optimistickej tragédii, 1956; Hrajnoha a Uhorčík v Mahenovom Jánošíkovi, 1958, 1960; Taras Buľba v rovnomennej dráme, 1960; Sorin v Čajke, 1963; Medveďev v hre Na dne, 1967, Strmeň v Maríne Havranovej, 1968). Do realistických postáv dokázal vnášať tóny vnútorného vzdoru, hrdosti a nezlomnosti (Terezčák v hre Kým kohút nezaspieva, 1970; Benedik v Meridiáne, 1974, Miller v Úkladoch a láske, 1977). V roku 1984 odišiel na dôchodok. Naďalej však bol neodmysliteľnou súčasťou martinského súboru (Major v Medzivojnovom mužovi, 1984; Bergman v hre Stará dobrá kapela, 1988; Makar Čudra v hre Cigáni idú do neba, 1991; Otec v Divnom Jankovi, 1994). Poslednou postavou Štefana Mišovica bol v roku 2003 Major Friedli v Dűrrenmattovom Meteore. Dedo nakrútil aj množstvo filmov, naposledy jeho tvár žiarila z filmového plátna v roku 2000 v Šulíkovej Krajinke.
(Kultúra, SME)

Štefan Mišovic
Štefan Mišovic

Subscribe to Blog via Email

Enter your email address to subscribe to this blog and receive notifications of new posts by email.

Join 1 other subscriber

Written by:

Comments are closed.