Dedo svoj boj prehral

Štefan Mišovic sa narodil 19. decembra 1921 v Tisovci. S divadlom začínal na ochotníckych doskách ako 14-ročný v Tisovci, do martinského divadla nastúpil v roku 1951 z Divadla pracujúcich v Žiline. Na profesionálnej scéne najprv stvárňoval mladých ľudí plných vitality a životnej energie (Burun v hre Začíname žiť, 1953; Martin v Surovom dreve, 1954) s presahom do prirodzenej komediálnosti (Holba v Najdúchovi, 1953; Podkolesin v Ženbe, 1954).
Rokmi jeho herectvo vyzrelo do charakterových polôh. Doménou Štefana Mišovica sa stali zemité naturálne postavy s vyhraneným postojom k ľudským hodnotám (Bocman v Optimistickej tragédii, 1956; Hrajnoha a Uhorčík v Mahenovom Jánošíkovi, 1958, 1960; Taras Buľba v rovnomennej dráme, 1960; Sorin v Čajke, 1963; Medveďev v hre Na dne, 1967, Strmeň v Maríne Havranovej, 1968). Do realistických postáv dokázal vnášať tóny vnútorného vzdoru, hrdosti a nezlomnosti (Terezčák v hre Kým kohút nezaspieva, 1970; Benedik v Meridiáne, 1974, Miller v Úkladoch a láske, 1977). V roku 1984 odišiel na dôchodok. Naďalej však bol neodmysliteľnou súčasťou martinského súboru (Major v Medzivojnovom mužovi, 1984; Bergman v hre Stará dobrá kapela, 1988; Makar Čudra v hre Cigáni idú do neba, 1991; Otec v Divnom Jankovi, 1994). Poslednou postavou Štefana Mišovica bol v roku 2003 Major Friedli v Dűrrenmattovom Meteore. Dedo nakrútil aj množstvo filmov, naposledy jeho tvár žiarila z filmového plátna v roku 2000 v Šulíkovej Krajinke.
(Kultúra, SME)

Štefan Mišovic

Štefan Mišovic