Rytmus a Kontrafakt

Nedá mi to nenapísať, nevedel som sa už ovládnuť. Je 01:18, sedím, pracujem a ako vždy mam pustený MusicBox. A bohužiaľ opäť hrajú Kontrafakt (pozor, netreba sa zľaknúť obrázku na ich úvodnej stránke – nie je to  jedna z postáv PC hry Diablo).  Obvykle síce, keď sa mi nejaká hudba nepáči, tak si zahundrem. No toto je hnus. A stále mám pocit, že dotyčný huhňajúci umelec má nádchu. To by nebolo také zlé, no ja keď počujem rozprávať niekoho z nádchou, tak začnem mat pocit, že ju mam aj ja. Ale nie o tom som chcel. Započúval som sa do pesničky, že reku o čom to ten utrápený nešťastník spieva. Sorry , huhne, rapuje (čí čo to za prejav vlastne je). A o to mi práve ide. O obsah toho, čo žuzle popod nos. Minule som si na tohto neštastného pošuka spomenul, keď sa udeľoval AUREL. Totižto. O čo ide. Tam sa nám tento prechladnutý utrápenec prejavil spôsobom pošuka z ulice, snažiaceho sa ukázať akéhože on veľkého vtáka ma za účelom potvrdenia si rešpektu v slaboduchej skupine rôznych Sandokanov, Estebanov, Araní, Haraní a podobne príbuznej štruktúre obyvateľstva. Dokýval sa, “mám vás všetkých v piči štýlom” (cenu mu udelila svetová fauna, to bude zrejme dôvodom) opäť zahuhňal (asi naozaj nikdy nekončiaca nádcha) niečo strane underground, nezávislo, arogantno, nadradeno, slaboducho silného, zjavne posolstvo komunite nesúceho významu (cca 2 slová) a hodil cenu o zem. Rovno pred svojimi fanúšikmi, tými, ktorí za tie dementne a ľudí urážajúce diela platia, tými, ktorí chodia na jeho koncerty, tými, ktorí vlastne tento chaos držia pri živote. Možno ich to presvedčí. Ale nie. Bolo to cool, nezávislé, niečo na štýl “piču víš o koľko som tu včera ojebal predavačku”. A musím podotknúť, že cenu mu udelil detto rovnako huhňajúci (vyzerá, že sa to huhňanie vie prenášať), tvrdý a pedro žuvajúci macher Džony Mečoch (ďalší to národný umelec), čo mal šiltovku až po hornú peru (svietili svetlá, to preto). Celkovo sa musím priznať, uniká mi zmysel tejto ich “či sa len tak tvárim, na truc, dúfajúc, že si ma už prestanú všímať,” pózy. O čo im ide ? Svojho času sedeli na schodoch panelákov, nudili sa, brali prachy od rodičov a robili hovno – defaultný socialistický blokoši. Nič viac. Len sedeli, prdeli do betónu a zazerali na každého, čo šiel okolo. No a samozrejme tliachali. Ako tak čítam, napr. Rytmus “mal bohatý hudobný začiatok”. Začal v rokoch 1991/92. 3 roky po revolúcii. To len kvôli predstave – none rap, beat a freeprdstyle na Slovensku. Alebo žeby Jirka Korn ? Najskôr tanec, potom prebratý rap. Volal sa Patrik Metamorfolord. Kriste,  v jednej rozprávke našej dcéry je postava, čo sa volá Hrobušniacho – to je podľa mňa omnoho tvrdšie meno. Tak sa raz budem volať, keď budem rapovať. Freestyleuje (už máme rok 1994 – stále none rap, beat a free-prd-style), beatuje a rapuje (úha, niekto objavil Ameriku). Číže nerobil nič. A bolo ich takýchto viacej a robili dokola to isté – čiže nič. Prdeli do schodov, huhňali o tom, ako sa im nechce nič robiť (teda takto – nič nevedeli, že) a samozrejme o tom, že ako zato oni predsa nemôžu. To život, to ulica, to okolnosti – to nie oni. Aha, veď to je jasne “ohováraš ma tváriš sa milo, čo v tvojej chrape psačé hovno zhnilo, žebráci vystupujú len za kilo, v garážach si honíte kokoty a máte stroskotané životy, nemáte na chleba, len prijebaný rep a to vás potopilo”. No a takto to šlo až do roku 2003. Vtedy sa im už konečne podarilo nanominovať sa niekam, nechce sa mi zisťovať ako a kam, ale vyšiel im album  s troma pesničkami (sorry, potom sú tam ešte samé different verzie). Všimol si niekto v tej dobe, žeby nejako na Slovensku chýbal tento štýl? Nie. Volal ich niekto ? Nie. Nanominovali sa a potom tu budú huhňať, urážať ľudí sťažovať, že “strate sa vy falešné kurvy, nechceme vás”. V poriadku, veď áno. Chcel však niekto ich ? Marketingovo natlačená banda hulvátov, propagujúcich štýl hudby vzniknutý za radovo iných sociálnych, politických podmienok a doby, arogantným spôsobom urážajúcich ľudí, spevákov, ženy – proste vsetkych , čo nie sú pošukovia ako oni. V televízii nevidím teraz nič iné ako rómsko-slovenko-trnavsko-bratislavskych Rómov tliachajucich o tom, ako sa im ‘všetcia’ môžu “schovať do piče a vyfajčiť im kokot” a ako im všetci krivdia – a tým pádom opäť nič nerobia. No nič, viac ma trápi opadnutá omietka na Hrnčiarskej v Púchove. Končím, idem spať.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*