Vcera sme kúpili cyklosedačku, takú ako sme chceli, že sa dá trochu sklápať na spanie, ale samozrejme slovenské podnikanie -> posledný kus. Reku “Nevadí, len nám to predveďte, ako sa to sklápanie robí” na4o zareagoval predavač “hmmm počkajte, zavolám kolegu (pozn. Odborníka na detské cyklosedačky)… kolega prišiel a vraví … “noo viete, hmm takže…aha ztiahnete tieto západky a potom to zrejme pojde”. Prišli sme domov a poučení inteligentným predavacom Rea s radostou vytiahla zźpadky v domnení, že odskúšam perfektné sklápanie. Výsledok bol však trošku iný – celá sedačka sa rozpadla. To by nebolo také zlé, lebo veď ako sa to rozobralo tak sa to predsa aj zloží späť. Ale omyl, všetko to tam bolo dávané nejakou magickou obrovskou silou (možno si ju požicali z magnetického poľa od Nezvestných z ostrova), ktorá je v našich domścich podmienkach nenapodobiteľna, takže západky sa späť do otvorov už nedostali. No a tak máme doma na chodbe jednu super rozobratú sedačku a vždy, keď okolo nej Rea prejde, nadáva na brigádujúcich študentov, žeby ich mali inteligenčne preverovať pred tým, ako ich zamestnajú (na druhej strane mohlo nám dôjsť, že je to nejaká blbosť, vytahovat také niečo zakaždým, keď ju chceme sklopiť).
No related posts.
Komentáre